Expression Evolution in Real Life

by vix in Práca

Ako asi viete, v posledných rokoch riešim najmä Identity Management projekty, konkrétne správu používateľov. Keďže v rámci pracovnej náplne budem aj blogovať, priebežne budem pridávať linky na moje technické blogposty aj sem.

Takže, nech sa páči.

http://www.evolveum.com/expression-evolution-in-real-life/

Praha II: Nová nádej

by vix in Práca

A máme tu novú epizódu. Peniaze z hotela minule sa na účte objavili, takže tým sa predchádzajúca epizóda skončila a ja som opäť v Prahe. Nebolo by normálne, keby nebola opäť sranda 🙂 Continue Reading »

Konečné zúčtovanie

by vix in Práca

A tak prišiel piatok, posledný to deň môjho pobytu v Prahe. Ako inak, moje prvé kroky ráno viedli na recepciu (OK, v skutočnosti až po raňajkách, ktoré za nič nestáli), kde som sa poslednýkrát snažil vyriešiť problém so storno poplatkom. Mal som šťastie, na recepcii bol opäť Čech, ktorý dokonca vedel, o čo ide a mal pripravené papiere.

Vec sa mala tak: slečna Španielka ma nevedela nájsť v rezerváciách. Asi ju miatlo, že hotel objednával niekto iný ako sa ubytoval (asi som prvý na svete, ktorý sa tak u nich ubytoval… byť prvý… niekedy to nestojí za nič). Takže sa na pôvodnú rezerváciu vykašľala a ubytovala ma “len tak”.

Prečo som teda na kartičke mal napísané meno svojej šéfky, mi zostalo záhadou.

Pôvodná rezervácia pochopiteľne, prepadla. Preto storno poplatok. Po riešení s Booking.com sa však peniaze mali vrátiť na kartu – mladý muž mi ukázal výpisy z kartového terminálu. Boli staré dva dni! Evidentne o tom nikto nebol informovaný!

Bordel!!!

Takže mám kópie tých dokladov, počkáme na výpis z účtu a budeme riešiť ďalej. Pravdu povediac, dúfam, že nie.

Ak by mal niekto záujem o dobrodružné ubytovanie v Prahe, môžem mu odporučiť dobrý hotel 🙂

Hotel strikes back

by vix in Práca

Ráno po raňajkách som sa zastavil na recepcii vyriešiť problém so strhnutým storno poplatkom za to, že som sa neubytoval. Moja prvá otázka na sympatickú slečnu bola: “Hovoríte po česky?” Po pozitívnej odpovedi som vysvetlil niekoľkými vetami, čo sa stalo.

Pri prvej slečninej vete som pochopil, že slečna nie je Češka. Ani náhodou. Najprv nechápala, čo sa stalo, potom sa vyjadrila, že asi už chápe a ospravedlňovala sa mi, a že to teda zariadi.

Večer som sa na recepcii zastavil opäť, keďže peniaze na kreditku naspäť neprišli. Tentokrát som mal šťastie na Češku. Vysvetlil som (opäť) problém, ukázal vytlačenú mailovú reklamáciu s Booking.com a ich odpoveď, že by malo byť všetko vyriešené s hotelom, ale slečna vôbec netušila, o čo ide. A teda vyriešené nebolo nič (alebo o tom aspoň nikto nedal vedieť). Bola však ochotná a pravdepodobne prišla na problém: keď ma v utorok ubytovali, nevedeli nájsť moju rezerváciu(!) a tak ma asi ubytovali “len tak”(!!!). Samozrejme, tým pádom nepotvrdili môj príchod na pôvodnej rezervácii a Booking.com stiahol storno poplatok z kreditky. Všetko toto je možné, vysvetlenie som akceptoval, ale nie je to moja vina – a našťastie aspoň na tomto sme sa s Češkou zhodli. Nevedela, čo robiť, ale že bude ešte v noci kontaktovat manažéra (tak to som teda zvedavý) a ráno to doriešime.

Ja ráno odchádzam. Vysvetlil som jej, že asi jediná možnosť bude znížiť mi cenu za hotel, t.j. odpočítať storno poplatok z ceny, no a ráno by tam mal byť opäť niekto hovoriaci po Česky.

Ráno sa uvidí. Hotel strikes back, but I’m lean, mean colonial marine!

Praha, opäť

by vix in Práca

Nový klient – nové zážitky. Aj keď tento klient nie je tak celkom nový. A zážitky tiež len čiastočne.

V utorok večer som pricestoval do Prahy. Vlak bol nezvyčajne plný, ale do prvej triedy sa nahrnulo len zopár ľudí. Nebolo treba; vozeň bol plný. Bol plný piatich Španielov, ktorých hlasitosť a kadencia rozhovoru prerušovala Sade v slúchadlách aj Kulhánkovho “Mluvčího”. Ale tak je to vždy.

Hotel je od centra dosť ďaleko, ale v Prahe dotiahli mestskú hromadnú dopravu o čosi ďalej ako my – asi tak o dve generácie. S jedným prestupom som bol na recepcii o 30 minút. Očakával som drobné problémy, pretože recenzie na hotel boli veľmi rôznorodé. Ne(s)klamali.

Na recepcii sa nemluví. Slečna na mňa vytasila angličtinu s pravdepodobne španielskym prízvukom (zasa tí Španieli), moja rezervácia vytlačená v slovenčine ju isto viac prekvapila ako potešila a nasledovalo 5 minút prehrabávania sa v papieroch. Nakoniec ma ubytovali. Izba bola inak v pohode, najedol som sa a vyskúšal internet. Všetko šlapalo.

Na druhý deň (včera) mi volala šéfka. Vraj jej z kreditky strhli storno poplatok za to, že som sa neubytoval!

Kdysi před lety…

by vix in Kokpit

Ospravedlňujem sa, že som dlho nič nenapísal. Na svoju obhajobu musím povedať, že v skutočnosti som toho napísal až až, ale nič z toho by sa nedalo považovať za beletriu či nebodaj denníkové záznamy. Jednoducho nestíham.

Ale aby ste si nemysleli, že po celý čas mojej existencie píšem len odhady, analýzy a dokumentáciu, či upgradujem svoj android(m), zverejňujem jeden obrázok.

P.S. Nadpis s tým nesúvisí nijako špeciálne, ale ak poznáte Samotárov, spomeniete si na jednu zaujímavú scénu 🙂

Školenie v Prahe (3)

by vix in Práca

Čím skôr idem spať, tým horšie sa mi vstáva. Tak toto zistenie som urobil dnes ráno. Cinknutie mikrovlnky ma opäť vrátilo do života. Palacinky. S kyslou smotanou. Zrejme ruská špecialita, niečo pre Gildira. Ale ani ja som tú smotanu k palacinkám nezjedol. K tomu ešte dezert, čo robila včera teta, proste rodinná atmosféra pokračuje.

Trošku sme pogovorili, rozumiem 99%. Dozvedel som sa o troch hydroelektrárňach a hliníkárni v Krasnojarsku a ekológii, ktorá je každému ukradnutá. V Prahe je to vraj z tohto pohľadu úplne super… Spomenul som tete, že moje obľúbené knihy sú “12 stoličiek” a “Zlaté teľa”. Samozrejme ich poznala.

Školenie pokračuje. Dnes som sa snažil presviedčať kolegov mojich študentov zo susednej školiacej miestnosti. že Sun IdM nie je veľká čierna diera, ktorá pohlcuje účty a maže rootovské heslá. Zatiaľ nie celkom úspešne. Ale pokreslil som celú tabuľu. Niektoré veci musia proste sadnúť.

Školenie v Prahe (2)

by vix in Práca

Hotel je malý, rodinný, bez byrokracie. Vybavenie rezervácie trvalo pol dňa, ale som tu sám (tomu hovorím komfort). Na recepcii si ma zapísali až na druhý deň (napadlo mi: “vsjo jasno, načem bukvy”) po raňajkách. Apropos, raňajky. Švédsky stôl v ruskom vydaní: maslo, džem, káva, chlieb a pečivo a párky. Prekvapivo s kečupom. Párky evidentne robili iba mne (a sebe). Ako vravím, rodinný hotel. Skutočne to tu je také domácke.

Dnešné raňajky detto (neboli párky, ale nejaké zvláštne, asi mleté mäso so zeleninou, ešte som dobre nevidel). Keď som sa pozdravil, pani sa vzdialila do kuchyne, cinkla mikrovlnka a ja som sa znovu cítil takmer ako doma. “Hezký, takový domácký,” pomyslel by si Dave Lister.

S tetou som si pokecal, pokiaľ je možné moje zvyšky jednoročnej ruštiny spred 20 rokov nazvať aspoň lámanou ruštinou. Zaujímavé. Ale vysvetliť jej, čo tu robím, som nezvládol. Skončil som pri definícii “pracujem s počítačmi”, ktorou je niekedy nutné vysvetľovať moju prácu laikom aj na Slovensku.

Aby som netrepal len o raňajkách. Školenie ide relatívne dobre. Nefunkčná klimatizácia mi vnucuje myšlienku, koľko stupňov by bolo v učebni, keby bolo fakt teplo. Takto je tam 28. Asi veľa dýchame.

Asi veľa kecám.

Chalani sa celkom chytajú. Nikdy predtým o Sun IdM nepočuli a teraz sa o jeden budú starať. Miestami hltajú informácie ako nanuk s paličkou. Diskutujeme, riešime zložité otázky každodenného života, vesmíra a vôbec. Rád by som im pomohol.

Pokračujeme ešte zajtra a vo štvrtok.

Školenie v Prahe

by vix in Práca

Po týždni strávenom v Prahe na krátkom, ale o to divnejšom školení na Oracle Identity Manager, počas ktorého som stratil asi všetky ilúzie, ma čakala cesta domov (v piatok), voľby (v sobotu) a opäť cesta do Prahy v nedeľu, keďže tento týždeň školím “Sun Identity Manager Administration and Maintenance (IDM-2455)”. Je to paradoxné, pretože toto školenie som absolvoval pred pár rokmi cez virtual class s Matthiasom a teraz ho školím – pravdepodobne naposledy.

Takže som si v piatok večer v práci vyzdvihol učebnicu (opäť v luxusnom formáte a’la Tisíc a jedna noc, pričom veľkosť sedí a zlato na obale nahrádza hlboko duchovný obsah), dotrepal sa s ňou do Prahy a ako obyčajne, zbytočne stresoval, či trafím do hotela. Nemohol som však svojich fanúšikov nechať v márnom očakávaní.

Hotel. Je blízko školiaceho centra na Radlicích. Je malý, rodinný a hovorí sa ňom po rusky. A ja som jediný hosť.

List zo Sociálnej poisťovne – pokračovanie

by vix in Kokpit

Dnes ráno som sa zastavil v Sociálnej poisťovni a odovzdal som v podateľni odvolanie proti predchádzajúcemu rozhodnutiu, ktoré mi napísala Zuzka. A aby ten bordel bol dokonalý, pečiatka z podateľne má včerajší dátum.

Už sa nečudujem ničomu.