Dnes som si spomenul na svoje zážitky s prvým walkmanom. Bolo to krátko po revolúcii, keč sa už dalo cestovať a obchody vo Viedni v lokalitách typu “Mexiko Platz” nám pripadali strašne výhodné. Už dlhší čas, keč mama chodievala na Západ na služobné cesty, som sníval o walkmane. Dokonca som si ich vždy obzeral v katalógoch (niečo ako Quelle, ak sa dobre pamätám), ktoré mama priniesla pri nejakých príležitostiach. Obyčajné walkmany i tie s rádiom, autoreverzom a dolby systémom… Samozrejme, že som po takom túžil, a kto by nie! Ale tieto veci boli nesmierne drahé.

No a po tej revolúcii, keč sa už dalo cestovať, priniesla raz mama zo služobky z Viedne dva walkmany (kečže sme s bratom dvaja, všetko sa muselo kupovať dvakrát ;) Boli úplne obyčajné, samozrejme, neznačkové, vedeli len prehrávať pásky a pretáčať jedným smerom (zvláštne, že sa takéto veci kedysi robili). Ale boli to walkmany a s bratom sme ich používali v hojnej miere :) Jednou z prvých kaziet, čo som počúval, bol druhý či tretí album TEAM-u.

A práve pri počúvani tejto pásky som si všimol, že hrá akosi “pomalšie”. Po podrobnom prieskume sa ukázalo, že rýchlosť vyslovene kolíše, i keč to nebolo počuť hneč od začiatku a ani stále. No a keč sme raz walkman dali do servisu, ukázalo sa, že motor má vadné ložiská ;)

Hľa, odkiaľ pramení moja nedôvera v lacné výrobky. Naozaj platí, že nie sme takí bohatí, aby sme si kupovali lacné veci.

Neskôr som si kúpil walkman s rádiom aj autoreverzom a slúžil mi niekoľko rokov (čo nemožno povedať o slúchadlách). A dnes? Zapadá prachom, zaspal dobu, počúvanie hudby už nevyžaduje rátať minúty, ale megabajty.

Čo bude o pár rokov? Mobily kombinované s foťákom a walkmanom, ktoré budú mať najlepšie vlastnosti z každého výrobku?