Príbeh môjho botníka dnes dospel k nečakanému rozuzleniu.Doobeda som sa s mamou okrem iného rozhodol zastaviť v predajni kvôli reklamácii toho nešťastného botníka. Nemusím zdôrazňovať, že môj úžasný montér sa mi za posledné dni neozval, ani “na druhý deň” ani “ráno”, proste vôbec nikdy. Na oddelení služieb zákazníkom mi povedali, že cez víkend tam reklamačný pracovník nie je, ale že si môžem reklamáciu uplatniť priamo v oddelení, kde predávajú daný nábytok. Tak som tam ihneď šiel.  Slušne som tete vysvetlil, kde je problém, ukázal som jej na plániku chýbajúcu súčiastku a ona mi o necelých 5 minút priniesla takú istú!!! Bez papierovania, bez zdržovania, proste úplne v pohode!

Rozuzlenie nasledovalo o malú chvíľku. Zrazu som narazil na môjho Pána Úžasného, ktorý sa tváril, že ma nevidí. Najprv som v duchu zanadával, pravdepodobne som aj očervenel a prihovoril som sa mu. Oznámil som mu, že som tú súčiastku práve bez problémov dostal, na čo on vyvalil oči, že ako sa mi to podarilo. Bolo evidentné, že sa za celý čas ani nepokúsil riešiť môj problém… Povedal som mu, že už si botník zmontujem sám a možno som tak trochu čakal, že sa mi aspoň ospravedlní, ale nič také nenasledovalo. Veď ma ani nepozdravil.

Proste idiot. Doma som botník dokončil za 5 minút.