Ráno po raňajkách som sa zastavil na recepcii vyriešiť problém so strhnutým storno poplatkom za to, že som sa neubytoval. Moja prvá otázka na sympatickú slečnu bola: “Hovoríte po česky?” Po pozitívnej odpovedi som vysvetlil niekoľkými vetami, čo sa stalo.

Pri prvej slečninej vete som pochopil, že slečna nie je Češka. Ani náhodou. Najprv nechápala, čo sa stalo, potom sa vyjadrila, že asi už chápe a ospravedlňovala sa mi, a že to teda zariadi.

Večer som sa na recepcii zastavil opäť, keďže peniaze na kreditku naspäť neprišli. Tentokrát som mal šťastie na Češku. Vysvetlil som (opäť) problém, ukázal vytlačenú mailovú reklamáciu s Booking.com a ich odpoveď, že by malo byť všetko vyriešené s hotelom, ale slečna vôbec netušila, o čo ide. A teda vyriešené nebolo nič (alebo o tom aspoň nikto nedal vedieť). Bola však ochotná a pravdepodobne prišla na problém: keď ma v utorok ubytovali, nevedeli nájsť moju rezerváciu(!) a tak ma asi ubytovali “len tak”(!!!). Samozrejme, tým pádom nepotvrdili môj príchod na pôvodnej rezervácii a Booking.com stiahol storno poplatok z kreditky. Všetko toto je možné, vysvetlenie som akceptoval, ale nie je to moja vina – a našťastie aspoň na tomto sme sa s Češkou zhodli. Nevedela, čo robiť, ale že bude ešte v noci kontaktovat manažéra (tak to som teda zvedavý) a ráno to doriešime.

Ja ráno odchádzam. Vysvetlil som jej, že asi jediná možnosť bude znížiť mi cenu za hotel, t.j. odpočítať storno poplatok z ceny, no a ráno by tam mal byť opäť niekto hovoriaci po Česky.

Ráno sa uvidí. Hotel strikes back, but I’m lean, mean colonial marine!