Falošné doláre a koniec krízy v Bratislave

by vix in Kokpit

Cez víkend sme mali so Zuzkou veľa behania po obchodoch a tak sme sa zastavili v Poluse, aby sme sa najedli. Okrem čistých fast-foodov je tam aj niekoľko reštaurácií (alebo povedzme: menej fast-foodových podnikov) a v jednej z nich sme sa zvykli niekoľkokrát predtým zastaviť na cestoviny. Tentokrát naposledy.

Obsluha bola pomalá, jedlo (to isté ako vždy) len vzdialene pripomínalo predchádzajúce verzie a vrcholom všetkého bolo, keď namiesto jednej kávy priniesol stráááááášnneeee pppppooooommmalllýýýý čašník kávy dve. Rovnakým tempom účtoval. Tam už nepôjdeme. (A vôbec, zatiaľ každá reštaurácia, kde som bol viac ako jedenkrát, stihla dospieť do rovnakého levelu.)

Nemôžem nespomenúť záležitosť s dolármi: povaľovalo sa mi doma pár dolárov ešte spred pár rokov a keďže sa do Ameriky ani do Afriky nechystám, chcel som ich vložiť na účet. Boli nové, nepoužité. Stodolárovka a pár jednodolároviek. Samozrejme, že pri vklade začal tete prístroj na zisťovanie mohutne pípať. Aj druhý. Aj druhej tete. Zábavné na tom bolo, že všetky tie peniaze pochádzali z banky (kupoval som ich tu na Slovensku) a že stodolárovka bola OK, len jednodolárovky pípali. Ale kto by falšoval jednodolárovky?

Pokračoval som v Datarte. Hľadal som filter do digestora. Filtre mali, ale nebolo na nich nijaké označenie a predavač mi nevedel poradiť, a už vôbec nechcel otvoriť jednu krabicu, že by sme sa na to pozreli aspoň vizuálne. Šancu dostal Nay. Tam filter mali, ale zohnať predavača v sobotu poobede, kedy evidentne okrem mňa nikto nenakupuje, bolo dosť zúfalé. Najlepšia bola brigádnička(?), ktorá stála pri sporákoch a akože ich umývala. V ušiach slúchadlá, v očiach tupý výraz.

Na základe vyššie uvedeného môžem konštatovať, že kríza v Bratislave už pominula.

List zo Sociálnej poisťovne – pokračovanie

by vix in Kokpit

Dnes som sa neovládol a zatelefonoval do Sociálnej poisťovne. Včera som na to nemal čas, lebo som od rána do večera školil IdM, preto až dnes.

Prvé telefonáty končili obsadzovacím tónom, skúsil som preto spojovateľku. Sexi hlas hlasovej služby ma priviedol k ďalšiemu hluchému zvoneniu, až po niekoľkých pokusoch mi konečne zdvihla operátorka. Povedal som, čo chcem, teta ma prepla – a zle. Tak som skúšal znovu a znovu až som narazil na vcelku milú pani, ktorej som nadiktoval údaje a čakal som. Ako som zistil, SP prešla od 1.1.2004 na nový systém, preto sú tie moje fiktívne nedoplatky práve do konca roku 2003. Systém je však evidentne neuveriteľne pomalý, pretože som musel čakať asi minútu. Ale na toto si počkám (takmer som dopísal “rád”).

Takže som sa dozvedel, že milá Sociálna poisťovňa ma vedie ako dobrovoľne poistenú osobu od 19.1.2001 až doteraz. Skvelé, krásne, jednoducho úžasné. Ale aspoň som sa konečne dozvedel, že je chyba v (nimi evidentne nespracovanej) odhláške. Ešte som sa spýtal, čo mám napísať do odvolania a telefonát som ukončil.

Situácia sa posúva od tragédie k tragikomédii.

Stay tuned.

List zo Sociálnej poisťovne

by vix in Kokpit

Dnes som sa zastavil na pošte, pretože mi mama volala, že mám u nich žltý lístok zo Sociálnej poisťovne. Zarazilo ma jednak to, že mi vôbec píšu, pretože som na to nevidel nijaký dôvod, a jednak preto, že trvalý pobyt som menil už v roku 2006 a preto mi nemajú prečo písať na starú adresu. Cestou do mesta sme so Zuzkou ešte uvažovali, že sa zastavíme niekde na pizzu či normálnu večeru, ale keď som si papier “do vlastných rúk” prevzal, prešla ma chuť na jedlo i na všeličo iné. Continue Reading »

Stihla to?

by vix in Kokpit

Nestáva sa mi často, aby som sa okolo piatej vyskytoval v centre Bratislavy. Tento zážitok si ale asi zapamätám na dosť dlhý čas. Continue Reading »

Fortunes z prednášok

by vix in Rôzne

Pri upratovaní (vyhadzovaní) starých zošitov zo školy som si nemohol nevypísať vtipné hlášky profesorov či spolužiakov, ktoré som si poctivo zaznamenával na okrajoch zošitov. Pripomínam, že vznikli v rokoch 1995-2001. Tu sú (P = prednášajúci):

Continue Reading »

Bratislavský hrad večer

by vix in Rôzne

Včera večer sme sa so Zuzkou trochu prešli po meste a vyšli sme aj na náš Hrad. Pri tej príležitosti vzniklo zopár fotiek.

Fotené bez statívu, resp. s improvizovaným statívom prirodzeného charakteru 🙂

Vysoké Tatry 6/2009

by vix in Kokpit

Po dlhom čase som konečne stihol dokončiť úpravu fotiek z dovolenky. Ak nevyžadujete k fotkám komentáre, kľudne klikajte.

Nábytková Odysea – rozuzlenie

by vix in Kokpit

Príbeh môjho botníka dnes dospel k nečakanému rozuzleniu. Continue Reading »

Nábytková Odysea

by vix in Kokpit

Je to už nejaký ten týždeň, čo som si kúpil botník do predsiene. Trvalo to, pretože pred pár rokmi som mal taký osvietený nápad, ako vybrať si vstavanú skriňu vo farbe kalvados – ak existuje fólia, ktorá sa menej používa, tak už neviem, aká. A napasovať niečo svetlé k tejto skrini, nie, ďakujem. Ale za blbosť sa platí.

Späť k botníku. Našiel som si jeden, úplne obyčajný, jednoduchý, bez skla, kovu a iného príslušenstva, ktorý sa dal objednať aj vo farbe kalvados. Potešil som sa, objednal som, zaplatil a čakal. Keď konečne dorazil, mal som žiaľ úplne iné osobné starosti a tak som botník nechal botníkom – čiastočne zložený. Nakoniec som sa opýtal, koľko stojí montáž, keďže som na to nemal ani trochu času. Keď mi povedali, že je to smiešnych 10% ceny, hneď som súhlasil, objednal a zaplatil.

“Montér” sa mi mal ozvať do piatku. Neozval sa. Tak som volal do predajne, kde mi povedali, že sa práve vrátil z montáže (na takéto náhody neverím) a že sa mi ozve. Ozval sa a prišiel asi o piatej poobede, v ten deň som kvôli tomu zostal na HomeOffice. Zdržal sa 10 minút, pretože zistil, že na mojom skvelom botníku autori zabudli vyfrézovať 6 dier. Očakával som, že má so sebou na to náradie, ale nemal, zapísal teda na doklad o montáži informáciu o reklamácii (“chýbajú dieri”) a dosky vzal so sebou s tým, že v pondelok alebo utorok ráno sa zastaví a spraví to.

V pondelok sa mi nikto neozval, ani v utorok. To už začalo smrdieť, tak som volal ja. Zdvihol mi to úplne neznámy chlap, že ten môj superman má dovolenku. Zavolal som v stredu, kedy mi chlap povedal, že “príde v pondelok”. Mal som chuť vyhodiť botník z okna.

V pondelok sa teda chlap ohlásil a opäť prišiel. Diery boli čerstvo vyvŕtané, pri kompletizácii však zistil, že chýba jedna z kľúčových súčiastok (malý kúsok plastu, ktorý slúži ako pánt). Jednoducho ich bolo o jednu menej. Vzhľadom na to, že chýbali nielen diery, ale aj meno výstupného kontrolóra a dátum expedície výrobku, ani sa nečudujem. Zohnať takúto súčiastku je nemožné, nie je to nič štandardné, medzičasom som to overoval v Baumaxe a Hornbachu (pozerali sa tam na mňa ako keby som od nich chcel vyriešenie diferenciálnej rovnice). A tak mám botník hotový na 99% a chlap povedal, že na druhý deň príde aj so súčiastkou hneď ráno o pol ôsmej a hotovo.

Prišiel utorok. Vstával som o siedmej, sotva som videl a začal som pracovať z domu a súčasne som čakal. 7:30 – nič. 7:45 – nič. 8:15 – nič. Takáto zápcha bola nereálna, tak som chlapovi opäť zatelefonoval. A opäť stará známa pesnička, že má dovolenku, zdvihol mi to niekto iný, kto mi odkázal, že ten chlap “sa ozve na druhý deň”. Dnes je streda a samozrejme sa mi nikto neozval a zohnať je ho nemožné. Napísal som teda príkru SMS, pretože kvôli takej hovadine sa mi nechce mať bordel v byte. Všetko by bolo v poriadku, keby mi nesľuboval nereálne termíny. Problém je, že sťažnosť mi zrejme v tejto fáze nepomôže. A tak ticho trpím a zatínam zuby… a zakopávam o topánky v kuchyni.

Výrobcu ani dodávateľa v tejto chvíli ešte stále nechcem menovať.

Sun Certified Integrator for Identity Manager 7.1

by vix in Práca

Nie je to tak dávno, čo Sun vytvoril novú certifikačnú skúšku pre svoj produkt “Sun Identity Manager“. Keďže s týmto produktom pracujem už niekoľko rokov, konečne som sa odvážil vyskúšať sa. Zatelefonoval som teda do firmy, ktorá poskytuje autorizované Prometric testy, kde som sa dozvedel, že tá skúška je tak nová, že ju na Slovensku ešte asi ani nikto nerobil 🙂 Nejaká polointenzívna príprava na certifikát veľmi možná nebola – stačí, keď si pozriete informácie zverejnené na stránke skúšky. Ako potrebné školenia uvádzajú IDM-345 a IDM-4485, ale tieto materiály samotné samozrejme nestačia.

Nuž čo, musel som sa spoľahnúť na to, čo sa na mňa “rokmi nalepilo”. Takže som si aspoň prečítal kapitoly o SPML rozhraní IdM, ktoré nepoužívam veľmi často. Na samotnej skúške to potom vyzeralo tak, že si aj tak každú otázku bolo treba trikrát prečítať, pochopiť význam záporov v anglických vetách a vybrať tú najlepšiu alebo tie najlepšie odpovede. Niektoré boli pochopiteľne chytáky 🙂 Jedna otázka mi dokonca pripomenula “Smrtonosnú pascu 3” (hádanky cez telefón). Nuž, vždy som mal rád ten film :-).

Bolo to trochu stresujúce, ale – podarilo sa.

A mimochodom, ak potrebujete nejaké Identity Management konzultácie, skúste sa ozvať, radi vám pomôžeme.