Nové fotky – arborétum

by vix in Kokpit

Šokujúce! Ďalšie fotky. Tentokrát z víkendovej návštevy arboréta v Tesárskych Mlyňanoch.

Nové fotky – Lednice

by vix in Kokpit

Prešiel sotva týždeň a ja som už spracoval fotky z výletu do Lednice na Morave. Bolo veľmi fajn 🙂

Záhada vrieskajúceho výťahu – vyriešená

by vix in Kokpit

Cestou zo školenia som konečne vyriešil problém vrieskajúceho výťahu, ktorý mi otravuje spánok každú noc. Výťahy sú tri, jeden z nich je normálny (nevrieska), druhý z nich vrieska. Tretím som ešte nešiel, takže neviem. Ale na základe praktickej skúsenosti viem, že ten úžasný zvuk, ktorý výťah vydá, keď zastavuje na poschodí, je bezpečne počuť po celej šachte a teda aj do izieb, ktoré sú pri výťahu – na ktoromkoľvek poschodí. A keď sa do hotelu dovalí veľká skupina Japoncov, ako v mojom prípade, výťah chodí hore a dolu skutočne často.

Možno preto, že je na ňom napísané “9 osôb”, ale s batožinou sa vojdú asi dve. Tri aj so mnou, keď mám notebook a pod pazuchou školiace materiály.

Niečo končí, niečo začína

by vix in Kokpit, Práca

Tak som skončil školenie IDM-4485 a som veľmi rád, že som mal takú dobrú skupinu. Na rozdiel od Rumunska, kde som toto školenie školil vôbec po prvýkrát, moji terajší študenti prejavovali záujem, pýtali sa podstatné veci, rozoberali sme aplikáciu Identity Managera na ich podmienky a najmä – robili laby a neflákali sa. Naozaj sa teším!

Okrem tej radosti mám však aj trochu starostí. Dnešná noc bola naozaj rušná, kŕče v bruchu a šprintovanie na WC. Dnešné menu budú banány, lieky a posteľ.

Skleróza nebolí

by vix in Kokpit

Na obede som so svojimi študentmi nadpriadol debatu. Pri istej príležitosti som sa dozvedel, že boli v BA. Spýtal som sa teda, či služobne.

“Na školení,” odpovedali mi.

“A akom?” opýtal som sa.

“IDM 2525.”

“Áno? A kto vás to učil?”

“No ty, Vixi ;-)”

A mne sa hneď zdali nejakí povedomí! Ale rok 2006 je ďaleko… A skleróza nebolí.

Sabotáž

by vix in Kokpit

Trilkovanie výťahu pri otvorení dverí ma prenasledovalo zrejme celú noc, pretože to bol posledný a aj prvý zvuk, na ktorý si pamätám. Bolo to podobné, ako keby vám niekto každých 20-40 sekúnd púšťal MP3 so zvukom shutdownu Windows.

Ráno som sa zobudil pomerne rýchlo, aby som sa vyhol zápche v jedálni. Nestihol som. Rad ľudí (Japoncov) bol taký dlhý, že som takmer nevystúpil z výťahu. Zvážil som šance: vyzerali hladní a trpezliví, tak som usúdil, že sa mi stáť 30 minút nechce. Na recepcii som sa ešte spýtal, či sú všetci títo cudzinci ubytovaní na mojom poschodí, kvôli tomu výťahu.

“Ve vašem patře je obsazených jenom pět pokojú,” znela odpoveď. “Ale zato nad vámi – tam jsou všechny.”

To vysvetľovalo veľa. Ešte som sa dozvedel, že by mali čoskoro odísť a mali by prísť nejakí “normálni ľudia, businessmani a tak”.

Rad v jedálni a pred ňou bol stále rovnako nemenný. Sabotáž. Tak som raňajky sabotoval aj ja. Na pumpe za rohom som si kúpil croissant a vykročil som v ústrety slnečnému ránu a štvorprúdovej výpadovke.

Zas tí Japonci

by vix in Rôzne

Ráno som si myslel, že skupina Japoncov blokujúcich cestu k príborom na raňajkách je to najhoršie, čo ma môže dnes stretnúť.

Teraz sa tí Japonci zrejme vracajú do hotela.

Súdiac podľa toho, že výťah na mojom poschodí sa otvára každú minútu, bývajú všetci na mojom poschodí.

A ja mám dvere rovno oproti výťahom.

Už mi tu chýba len “ukončete výstup a nástup, dveře se zavírají”.

Malé ryby, veľké ryby

by vix in Práca

Prvý deň školenia sa vyvíjal na počudovanie dobre. Ráno som sa síce cítil ako v Japonsku, keď so mnou do výťahu v hoteli nastúpili traja mladí Japonci, na štvrtom poschodí pristúpil ďalší a na prízemí mali asi nejakú inváznu poradu pred inváziou do centra, lebo ich tam bolo asi 50. Možno to ani neboli Japonci.

Všetky tieto detaily mi unikali medzi prstami, keď som sa po raňajkách blížil k školiacemu centru. Bolo krásne počasie, aj keď v Bratislave je ešte teplejšie a usmial som sa na mieste, kde mi včera podvečer skrížil cestu živý zajac.

Školiace centrum vyzerá rovnako ako pred pol rokom. Dostal som väčšiu miestnosť, ale je v nej rovnaká zima (z klimatizácie). Študentov mám piatich, z toho dvoch už poznám z IDM konzultácii spred pár týždňov tu v Prahe. Keďže všetci v skupine majú už praktické skúsenosti, je sa o čom rozprávať.

Na obed sme sa prešli do českej reštaurácie, ktorá je cca 300 metrov od môjho hotela a do ktorej som aj sám chcel niekedy zaskočiť – je to tam celkom príjemné a majú aj kofolu. Možno tam ešte v niektorý deň skočím na večeru.

Po hlavnom jedle nasledoval “zákusok”, keď som sa dozvedel, že aj v IT svete veľké ryby požierajú malé. Zosmutnel som. Asi beriem niektoré veci príliš vážne.

Cestou domov som sa zastavil v Chodove, vybral som si peniaze na jedlo a nakúpil darčeky. A premýšľal o živote, vesmíre a vôbec nad pizzou s kuracím mäsom, dvomi druhmi plesnivého syra a brusnicami.

Ďalšie školenie Sun IDM-4485 v Prahe

by vix in Práca

Začínam mať pocit, že do písania denníka sa dokopem len keď som na služobnej ceste. Ale čo už.

Takže dnes som opäť pricestoval do Prahy, keďže od zajtra do piatku školím Sun Identity Manager Deployment Fundamentals II (IDM-4485) a celkom sa na to teším. Toto školenie som školil takto pred rokom – v Bukurešti. Dúfam, že tentokrát budú okolnosti priaznivejšie 🙂

A tak si sedím v posteli, notebook na kolenách, WIFI funguje tak dobre, že zvládam pozerať slovenské televízne noviny cez internet, kecám s kamarátmi a strašne sa mi nechce ešte jeden krát čítať materiály k školeniu.

Jarné fotky

by vix in Kokpit

Zopár jarných fotiek na spríjemnenie dňa.