Tento web bol dlho… proste bol.
Žil, ba skôr živoril.
Všetko bolo napísané, všetko bolo hotové.
Nebolo čo pridávať.
A pritom sa toho dialo veľa.
Len skrátka nebol čas.
Tí, čo už zariaďovali byt, sťahovali sa, rodili a vychovávali dieťa, tí presne
vedia, aké je to, nemať čas na písanie blogu a úpravu webu.
Tí ostatní už tiež.
Ako asi viete, v posledných rokoch riešim najmä Identity Management projekty, konkrétne správu používateľov. Keďže v rámci pracovnej náplne budem aj blogovať, priebežne budem pridávať linky na moje technické blogposty aj sem.
A máme tu novú epizódu. Peniaze z hotela minule sa na účte objavili, takže tým sa predchádzajúca epizóda skončila a ja som opäť v Prahe. Nebolo by normálne, keby nebola opäť sranda :-)
A tak prišiel piatok, posledný to deň môjho pobytu v Prahe. Ako inak, moje prvé kroky ráno viedli na recepciu (OK, v skutočnosti až po raňajkách, ktoré za nič nestáli), kde som sa poslednýkrát snažil vyriešiť problém so storno poplatkom. Mal som šťastie, na recepcii bol opäť Čech, ktorý dokonca vedel, o čo ide a mal pripravené papiere.
Vec sa mala tak: slečna Španielka ma nevedela nájsť v rezerváciách. Asi ju miatlo, že hotel objednával niekto iný ako sa ubytoval (asi som prvý na svete, ktorý sa tak u nich ubytoval… byť prvý… niekedy to nestojí za nič). Takže sa na pôvodnú rezerváciu vykašľala a ubytovala ma “len tak”.
Prečo som teda na kartičke mal napísané meno svojej šéfky, mi zostalo záhadou.
Pôvodná rezervácia pochopiteľne, prepadla. Preto storno poplatok. Po riešení s Booking.com sa však peniaze mali vrátiť na kartu - mladý muž mi ukázal výpisy z kartového terminálu. Boli staré dva dni! Evidentne o tom nikto nebol informovaný!
Bordel!!!
Takže mám kópie tých dokladov, počkáme na výpis z účtu a budeme riešiť ďalej. Pravdu povediac, dúfam, že nie.
Ak by mal niekto záujem o dobrodružné ubytovanie v Prahe, môžem mu odporučiť dobrý hotel :-)
Ráno po raňajkách som sa zastavil na recepcii vyriešiť problém so strhnutým storno poplatkom za to, že som sa neubytoval. Moja prvá otázka na sympatickú slečnu bola: “Hovoríte po česky?” Po pozitívnej odpovedi som vysvetlil niekoľkými vetami, čo sa stalo.
Pri prvej slečninej vete som pochopil, že slečna nie je Češka. Ani náhodou. Najprv nechápala, čo sa stalo, potom sa vyjadrila, že asi už chápe a ospravedlňovala sa mi, a že to teda zariadi.
Večer som sa na recepcii zastavil opäť, keďže peniaze na kreditku naspäť neprišli. Tentokrát som mal šťastie na Češku. Vysvetlil som (opäť) problém, ukázal vytlačenú mailovú reklamáciu s Booking.com a ich odpoveď, že by malo byť všetko vyriešené s hotelom, ale slečna vôbec netušila, o čo ide. A teda vyriešené nebolo nič (alebo o tom aspoň nikto nedal vedieť). Bola však ochotná a pravdepodobne prišla na problém: keď ma v utorok ubytovali, nevedeli nájsť moju rezerváciu(!) a tak ma asi ubytovali “len tak”(!!!). Samozrejme, tým pádom nepotvrdili môj príchod na pôvodnej rezervácii a Booking.com stiahol storno poplatok z kreditky. Všetko toto je možné, vysvetlenie som akceptoval, ale nie je to moja vina - a našťastie aspoň na tomto sme sa s Češkou zhodli. Nevedela, čo robiť, ale že bude ešte v noci kontaktovat manažéra (tak to som teda zvedavý) a ráno to doriešime.
Ja ráno odchádzam. Vysvetlil som jej, že asi jediná možnosť bude znížiť mi cenu za hotel, t.j. odpočítať storno poplatok z ceny, no a ráno by tam mal byť opäť niekto hovoriaci po Česky.
Ráno sa uvidí. Hotel strikes back, but I’m lean, mean colonial marine!