Diera.

[science-vixion]

Alan este raz skontroloval udaje zo vcerajsieho dna. Vsetko sedelo a predsa sa nemohol ubranit pocitu, ze sa niekde nieco stalo. Tieto zle pocity ho obcas prenasledovali viac ako bolo zdrave.
"Nasiel si nieco?" spytal sa Yank, ked videl, ze Alanov pohlad sa upriamil na jedno miesto v zaznamovom subore.
"Este neviem," odpovedal po chvili. "Asi nie... mozno som len trochu paranoidny."
"To iste," usmial sa Yank. "Ved ta za to predsa platime. Sledovanie bezpecnosti systemu v sebe vzdy skryva trochu podozrievania."
Alan sa odtrhol od monitora.
"Hej. Ale tu som nenasiel nic."
"Okej. Nechaj to tak. Dolu na trinastke mali nejaky problem so sietou, poslal som tam technika, ale keby bolo treba, skoc tam, prosim ta."
"Jasne." Alan sa zdvihol a podisiel k oknu.
"Dal by som si dzus. Chces aj ty?"
Yank suhlasil. Alan vysiel pred kancelariu a postlacal tlacidla na firemnom napojovom automate. Trochu si zanadaval, ked pristroj vyhlasil, ze sa minula davka pomarancoveho dzusu - ale co uz, uspokoji sa aj s jablkovym. Opatrne preniesol takmer po okraj naplnene pohariky do kancelarie a jeden podal Yankovi. Zacul hlasenie z radia.
"...obyvatelov nasho mesta, ze zajtra v dopoludnajsich hodinach sa nad nasim uzemim objavi predpovedana Diera. Prosime vas, aby ste pokial mozno neopustali svoje domovy. Na zajtra je vyhlaseny vynimocny den pracovneho pokoja. Poriadkova sluzba posilni hliadky, aby pomohla zabranit ohrozeniu ludskych zivotov, ktore so sebou prinasa kazdy vyskyt Diery..."
Yank vypol stanicu. Alan nanho pozrel.
"Cudne. Uz davno som nezazil taketo hlasenie. Asi preto, ze tu davno nebola ziadna Diera."
"To je fakt," suhlasil Yank a odpil si z dzusu, "naposledy tak asi pred piatimi rokmi. Mozno siedmimi."
Alan pozrel von.
"Aj tak je to cudne. Ved pozri von," ukazal na sive zamracene nebo, "clovek by povedal, ze mu nic nehrozi, ze meteorologia dosiahla vrchol. A predsa nevedia zabranit vzniku tychto dier."
Yank chcel nieco povedat, ale zazvonil telefon a musel ho zodvihnut. Presiel do susednej kancelarie a nechal Alana divat sa na most Golden Gate. Hmla zahalujuca obzor nastastie nesiahala az po pobrezie. Vyhlad bol takmer dokonaly. Po chvili si Alan vzdychol a venoval sa dalej svojej praci. Poharik opisal balisticku krivku a zahrmotal v kosi.


"Nie, Bob, mam strach. Pocul si predsa hlasenie... je to prilis nebezpecne."
"Ale Al, neblbni. V zivote na to nebola lepsia prilezitost! Povedz, kedy uvidis Dieru na vlastne oci?" Robertov hlas bol presvedcivy.
"Co myslis, preco vyhlasili vynimocny den pracovneho pokoja? Ved to je neklamny znak toho, ze je Diera naozaj nebezpecna! Nemienim riskovat zivot a zomriet tam!"
Robert stichol. Rozmyslal.
"Videl si uz niekedy vobec Dieru?" povedal nakoniec.
"Samozrejme, ved..."
"Myslel som NA VLASTNE OCI! Nie v televizii alebo spoza okna."
"Nie. Naco aj?"
"Alan, stoji to za to! Musis to vidiet... nebudem ta presviedcat... prid zajtra o osmej na nase stare miesto..."
"Ale..."
"Zarucujem ti bezpecnost. Ale bud tam o osmej."
Bob polozil a Alan zostal sam so svojimi myslienkami. Zapol televiziu, ale na vsetkych kanaloch vysielali globalne spravodajstvo o skodach, ktore uz Diera v minulosti napachala. Tie ulice plne mrtvych vyzerali odstrasujuco... Preco chce Bob tak riskovat?
Nie, nepojde tam. Nejde to.


Budik zazvonil o siedmej a kym si Alan stihol uvedomit, ze dnes nejde do prace, obliekol sa a najedol. Potom sa par minut pohraval s myslienkou, ze predsa len pojde za Bobom - a nakoniec sa rozhodol. Nenecha svojho najlepsieho priatela napospas nejakej Diere! To radsej pojde za nim a nakope ho do toho jeho meteorologickeho zadku!


Na lesnej cistinke blizko mesta stal dzip. V nom sedela znama stihla postava. Dvere sa otvorili.
"Bob!"
"Al! Predsa si prisiel," uskrnul sa Robert a pozrel na hodinky.
"Mame este dve hodiny..." poznamenal.
"Ano, ja viem," odpovedal Alan, "policia ma dvakrat zastavila, ale pustili ma, ked som ich ubezpecil, ze do dvoch hodin budem v bezpecnom ukryte... Ale..." poobzeral sa dookola, "tu to nie je prave najbezpecnejsie."
"Preco? Pretoze tu nie je ziadna budova? Blbost! Ty si nepochopil preco je Diera taka nebezpecna..."
"Akoze nie! Videl som tie ulice... plne mrtvych! Vcera som to videl opat!" zvolal Alan.
"Tie svine!" zvolal Bob. "Spinave triky! Keby si vedel..." zasekol sa.
"Nie. Uvidis to sam. Diera ti nemoze ublizit. Tu nie."
Viac nepovedal ani slovo a venoval sa laptopu.
Alan si vzdychol. Poznal Boba dost na to, aby vedel, ze nezartuje, ale netusil, co si ma vobec mysliet...

"Bude desat! Sleduj!" zvolal Bob a vyliezol z auta.
"Vrat sa! Pocujes?" tahal ho Alan naspat, ale nedokazal to. Bob uz stal vedla auta a skladal si aj slnecne okuliare. Blazon! Blazon!
"Pod sem," obratil sa Bob na Alana.
"Zblaznil si sa." To nebola otazka.
"Ja nie. Sme v uplnom bezpeci. To oni su blazni, sleduj!"
Naozaj, stal vonku a nic sa mu nestalo. Alan si pripomenul, ze Robert uz desat rokov pracuje v meteorologii... a vystupil z auta.
"Pozri sa!" ukazal hore. Alan posluchol a zmlkol.
Na obrazovke laptopu videli znamu situaciu opakujucu sa vzdy, ked sa objavi Diera. Televizne staby sledovali velke davy ludi, ktore sa tlacili v uliciach a upierali pohlad smerom hore. Tlacili sa, strkali, slapali po sebe... ulice zostavali krvave a plne mrtvych tiel. Poriadkove sily nebolo vidno.
"Vidis?" ukazal na monitor. "To je to prave nebezpecenstvo. Kvoli tomuto vyhlasili ten vynimocny stav! To je vsetko!"
Alan pochopil, ako dokazala Diera sposobit take velke skody. Videl, ze to s Dierou vlastne vobec nesuvisi. Ludia proste prepadli panike. Ako vzdy... Ale uz ich chapal. Chceli VIDIET Dieru! Aspon chvilu, aspon raz! Vidiet ju na vlastne oci.
Zabudol na ludi, zabudol na televiziu. Zabudol aj na Roberta, ktory uz zasa upieral tvar hore. Urobil to iste. Diera ho hypnotizovala. Presne tak, ako vsetkych ostatnych ludi, ako Roberta, ktory na nu upieral laskavy pohlad prezradzajuci, ze to nie je prvykrat, ale mozno naposledy...

Presne nad nimi sa na sivej oblohe crtala belasa diera.

(c) Ivan "VIX" Noris, 12/2/98, vix@fornax.elf.stuba.sk

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 23/09/2019, 05:56:19