DOKONALY DARCEK alebo Co dokaze priatel

(prvy pokus o nerozpravkovu poviedku)

Bol nadherny den, kde som letmym pohladom do kalendara pri kontrolovani vykonanej prace zistil, ze moj priatel ma narodeniny. Kedze som len nedavno ziskal tento super dzob spravcu siete na miestnom provideriate INTERNETU, rozhodol som sa, ze mu urobim radost a darujem mu konto. Samozrejme, nie hocijake - full connectivity a velku quotu k tomu - ved je to moj najlepsi kamarat! A tak som sa dal do prace.

Ihned som mu vytvoril login - presne taky, aky vzdy chcel, jeho oblubenu prezyvku. Okamzite som si spomenul, s akou radostou, este ako host v mojej kancelarii, pouzival WWW, IRC, talk a e-mail a hned som si ho farbisto predstavil, ako skusa svoje nove konto. Bola to krasna predstava! Ved mi neraz hovoril, co vsetko by dokazal, keby mal aj on normalny pristup na INTERNET. A konecne sa jeho sen splni! Vdaka mne, jeho priatelovi, ktory nahodou ma tu skvelu moznost darovat to, po com uz davno tuzi ...

Nadisiel den jeho narodenin. Tajomne som ho zavolal do svojej kancelarie a posadil som ho za klavesnicu. Ked sa na monitore zjavila vyzva 'Login:' a napisal som jeho krycie meno, s ktorym sa objavoval aj na IRC, spozornel. No este stale si myslel, ze si z neho strielam. Ked som vsak namiesto 'Password:' iba odoslal prazdny riadok a objavil som sa v shelli, pozrel na mna s neskryvanou vdakou a usmial sa. Hned mi zacal nahlas prejavovat svoje sympatie, no upokojil som ho, aby ho jeho priatelka nezacala upodozrievat z niecoho nekaleho ...

Kym on surfoval po Webe, rozvadzal som myslienku dalej a uvedomil som si hroznu vec. Ved on teraz zacne travit na sieti vsetok volny cas - to som predsa jeho priatelke nemohol urobit! Nikdy som ju sice nevidel, ale podla toho, ako o nej stale hovoril ... Nikdy by som si to neodpustil! Ja by som prekazil tuto krehku lasku ohrozovanu uz tak ci tak jeho vasnou k programovaniu! Nie, nie! To sa nesmie stat!

Hned som presiel do protiutoku. Kedze som sa v unixe uz trosku vyznal a vedel som co-to o rootovani, okamzite som mu skillil cely WWW-browser a zakazal jeho pouzivanie. Pozrel na mna s neskryvanou vdakou a jeho verbalne prejavy boli take roznorode a stavnate, ze nemam miesto na ich uverejnenie. V jeho crtach bolo jasne badat akesi vzrusenie, az som priam videl jeho vzrastajuci adrenalin, no to bolo iste len preto, ze si spomenul, o co vsetko mohol prist a coho som ho prave usetril. Ked si ujasnil svoje stanovisko, povedal nieco v zmysle, ze uz musi ist, ze dakuje, ale teraz naozaj nema cas... ze sa musi ucit.

Domyslel som si, ze ide so svojou priatelkou, no nepovedal som to nahlas. Nechal som ho mysliet, ze o nicom neviem. Poprial som mu vela stastia a po jeho odchode som zacal uvazovat dalej... Jeho pocitacova vasen si predsa najde inu cestu. A spomenul som si, ako dlhe hodiny dokazal sediet pri IRC, kym v druhom okne mal pustene WWW. Uvedomil som si, ze tymto som si prilis nepomohol. Ved jeho priatelka by mohla nanho ziarlit, ze sa na IRC zoznamuje s neznamymi dievcatami a ... Nie! Ziarlivost je zla vlastnost ... Tu mi hlavou mi preblesklo, ze by jeho priatelka mohla byt az chorobne ziarliva ...a predstava vypaleneho pocitacoveho laboratoria sa mi ani zdaleka nepacila - rozhodol som sa, ze priatelstvo je nadovsetko a ze ho zachranim pred zhubnou silou nenavisti, zla a ziarlivosti.

Ked moj priatel na druhy den prisiel, zo zvyku skusal WWW, no neslo to. Zamrmlal cosi, co som celkom nerozumel, ale spomenul slova "Chod do paze!", co som okamzite schvalil. Co ine, ako lag mohol mysliet ? A ked spustal IRC, vyzival som sa v jeho vybusnej radosti z toho, ze pri pocitaci nepresedi hodiny! Od radosti tresol do stola, az sa cely terminal zatriasol a z jeho priatelskeho pohladu bolo jasne, ako velmi sa mi citi zaviazany. Ked sme sa lucili, potriasol mi rukou (to jeho vrucne stisnutie si budem pamatat nadosmrti) a odisiel. Na ceste prehodil cosi take, ze zajtra si nalezite potalkuje, ze je uz nacase... a potom som tusim zachytil neurcite bokom vyslovene slova "...ho asi zabijem..."

Dal som mu za pravdu - talk je predsa este intimnejsi a teda aj nebezpecnejsi ako IRC! Nemozem dovolit, aby sa moj najlepsi priatel zaplietol s niekym, koho bude poznat iba z jeho pisma! Koho spozna len tak nahodou, ked si bude trenovat talk ... A preto okamzite vyhoviem jeho zelaniu a talk musime znicit tiez ... Ved Ona by mi to nikdy neodpustila! Staci letma predstava toho, ze by ten zniceny labak mohol byt ten moj ... Nie! Nie, nie, nie! Znovu a znovu som si opakoval, ze talk je najvacsi nepriatel ozajstnej lasky a preto musi zmiznut spolu s WWW a IRC. A hned som to zariadil!

Moj priatel sa coskoro vratil a uz pri prihlasovani na mna hodil taky laskyplny pohlad, ze pripinacky za mnou vyleteli zo steny a zapichli sa do mojej calunenej stolicky. Nuz - laska hory prenasa... A boloze to radosti, ked zistil, ze svoju priatelku uz nemoze podviest! V jeho ociach sa mu zjavili slzy dojatia. A ja, ktory som videl, ze jeho vdacnost sa neda vyjadrit slovami, som ho laskyplne potlapkal po pleci a odpovedal, ze to je predsa v poriadku, ze som predsa jeho najlepsi priatel ... Zopal ruky, ako by mi chcel vyjadrit svoju najvacsiu lasku, no ja som mu to nedovolil a rychlo som ho nechal pisat na klavesnici maily, aby sa trosku upokojil. A ked vecer odisiel, bolo mi jasne, ze teraz sme ti najvacsi priatelia na zivot a na smrt!

Pri kontrolovani systemu, ked som si sadal na svoju stolicku a zmienene pripinacky sa ocitli v mojej ... v mojej kozi, zistil som, ze moj priatel pouziva e-mail ako dorozumievaci prostriedok s nejakou koc~kou, ktorej meno mi moj spy-daemon rychlo odhalil. Jej loginname mi sice nic nehovoril, ale podla objemu posty a celkoveho stylu pisania som usudil, ze je nacase zasiahnut a strucne, ale dorazne som jej v maili napisal, ze nemoze kazit zivot mojmu priatelovi, ktory uz svoju zivotnu lasku nasiel a nenecha si ju ujst kvoli nejakej osobe, o ktorej ani nevie, ako vyzera a ci je vobec zena! Mail som jej poslal pre istotu 10-krat, aby bolo v jej postovom folderi jasne vidiet, o co ide!

Na druhy den som priatelovi porozpraval, co som prenho vykonal. Od radosti zacal behat po miestnosti, zacal vzpinat ruky a prosit o zlutovanie... Zdalo sa mi to velmi pekne a vedel som, ze jeho zavislost na INTERNETE je na konci. Veru, nie je nic krajsie ako byt zalubeny ... A ked sa vrhol k terminalu, aby zasa zacal pisat tej osobe mail, ktory bol este dlhsi, ako vsetky ostatne, zakazal som mu aj e-mail a radsej som mu pre istotu zrusil cele konto a nechal mu iba jeho stare na uvtefe. Odvtedy som ho u mna nevidel ...

Neskor som sa dozvedel, ze moja pomoc prisla neskoro. Znamy mi povedal, ze jeho priatelka dostala anonymny list, dokonca hned niekolkokrat za sebou, ktory ju presviedcal o tom, ze jej milovany ma uz inu. Hoci sa snazil zo vsetkych sil vysvetlit, ze to je omyl a podraz a ze nijaku inu lasku nema a ani nechce mat, neuverila mu a uz nikdy s nim nechcela hovorit. Aka skoda, ze som pre svojho najlepsieho priatela nemohol urobit viac. Ale dalo sa to cakat ... Ked som mu neskor skusal zavolat, od smutku zurivo tresol telefonom a ked som sa o to snazil viac krat, mal uz vzdy obsadene - zrejme zasa volal Jej. No moj znamy mi potom povedal, ze moj priatel sa uzavrel do seba a zacal programovat pekelny virus pre INTERNET, ktory znici nejedneho roota. Este dobre, ze je moj kamarat ...

Moj znamy dalej konstatoval, ze to je velka skoda. Ze moj priatel si nechal ujst najlepsiu babu na INTERNETE, ze ju poznal natolko dobre, ze si s nou uz mohol dohodnut realne rande a nie stale len na INTERNETE a ze to poriadne pokazil ... No velmi som ho uz nepocuval, lebo som mal skvely pocit dobre vykonanej prace a ten mi uz nikdy nikto nevezme.

[Napisal VIX inspirovany poviedkami Stephena Leacocka] [29/06/96, 30/06/96]

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 23/09/2019, 05:56:39