Tento text je automatický (t.j. pokusne) formátovaný do HTML! Konvertor je optimalizovaný na texty, ktoré sa dajú rozdeliť na odstavce (dva konce riadku a podobne). Okrem odstavcov sa snaží dostať priamu reč na začiatok riadka.


ELEKTRIKARSKA ROZPRAVKA
-----------------------
(by VIX)

(no ked maju matfyzaci, preco nie aj my ?)
(sme hadam horsi ?)

Kde bolo, tam bolo, v dalekej krajine vychadzajuceho prudu, zil velky a mocny rezistor. Dobri ludia ho mali radi a zli sa ho bali, lebo mal znamosti po celom kralovstve a dokazal aj nemozne. Rezistor mal dceru, nadhernu Incidencnu maticu, ktoru mal rad nad vsetko na svete a vzdy bol radsej s nou, ako by mal pocitat nejake sproste elektricke obvody. Jedneho dna sa vsak zoznamil s zenou, ktora zlomila jeho srdce - bola to vychyrena krasavica Reciprocita, krasnou z kazdej strany, no potajme sa posepkavalo cosi o jej mocenskych zameroch. Kedze laska a skrat su slepe, Rezistor si to nevsimal a vzal si ju za zenu. Incidencna matica dostala novu maticu - macochu. A nebola tym prave nadsena, lebo Reciprocita jej davala najavo svoju nenavist ... Zavidela jej vsetko, krasu, mladost, vykon a dokonca i jej riadky a stlpce! A chudera Incidencna matica robila vsetko, co jej na ociach videla, len aby ju neprovokovala, dokonca sa dohodla so znamym chirurgom Gaussom, ktory jej prislubil zmensit determinant, aby mala Reciprocita radost. Nicim sa vsak nemohla Reciprocite zavdacit a ta len vymyslala a vymyslala, ako by Incidencnu maticu zo sveta zniesla. A aj vymyslela... Zo dna na den zmizla Rezistorova dcera. Nik nevedel, kam sa podela. Dokonca as tajomny unosca postaral aj o to, aby strazne uzly, ktore jej robili telesnu ochranu, boli prehlasene za zavisle a tym vyvedene z reality. V krajine bol vyhlaseny obvodovy smutok a prudove zdroje zacali strajkovat. Rezistor bol zufaly ... Uz netusil, co si pocne, lebo mal svoju dceru velmi rad a to este netusil, ze v tom ma prsty Reciprocita! A ta si ho zacala okolo prsta opantavat... Jedneho dna sa kral na radu svojej mudrej a ctihodnej tety Hysterezie rozhodol, ze zacne hladat sam. Prezliekol sa do starych siat, zamaskoval sa tak, ze zlava sa spraval ako kondenzator a sprava ako lag (co mimochodom nema od seba az tak daleko ;-) ) a vydal sa do miestnej krcmy. Ked prisiel, prve, co zbadal, bola tlupa starych a vyradenych prudovych zdrojov popijajucich si svoje napaticka, na ktorych sa stali davno zavislymi. Ani si nevsimli novoprichodzieho, iba co mu ponukli za polvoltik. Rezistor si prisadol a nadviazal debatu. Zistil, ze veru v krajine je ozaj pochmurna nalada a vacsina jeho poddanych mala princeznu velmi rada. Nakoniec sa mu podarilo priviest rozhovor na spravnych chlapikov...
"Ojjjjjj....grg ... poznau som ja veru jedneho chlapika, ozaj poznau! Fiii ... " ozval sa jeden prudik a chlipol si z pohara.
"Hmmmm. ... no ... a ktorehoze ?" ozval sa dalsi.
"Grggg ... oj, no predsa toho tamtoho ... akozeho volaju ? Tetivovy prud ci ako..." povedal treti a pozrel na prveho.
"Ejjj, stary moj, veruze pravdu hovoris... to je on!" a znovu sa napil.
"Mladenci, a ci neviete, kde by som ho nasiel?" opytal sa prestrojeny Rezistor.
"Grggggg ... hmmm ... hovori sa, ze niekde okolo Tretej vetvy by mohou teraz byt" odvetil prud a vzapati sa nie velmi slusne vyvalil na stol. Rezistor sa rozlucil a pobral sa domov... Tam si vsetko rozvazil a dal poslat do Tretej vetvy po tajomny prud, i ked sa mu Reciprocita snazila natlacit ake-take kaleraby do hlavy, ze je to daleko a ktovie, ci sa zatial princezna nevrati a podobne. Rezistor ju nepocuval a hladel si svojho... Konecne nadisiel den, ked hladanie prudu bolo korunovane uspechom. Stal pred Rezistorom, urasteny ako strom a mudry ako jeho bratia. Rezistorovi sa hned zapacil, naviac pochadzal z dobrej rodiny, o ktorej veru pomalicky aj povesti chodit zacnu...chudobna rodina s osmimi detmi, ktore sa postupne vypracovali az na tetivove prudy... Rezistor vysvetlil Tetivovemu prudu situaciu a on ju rychlo pochopil. Nepytal sa, co je za odmenu, rychlo sa porozhliadal po sidle a zacal hladat. Svoj uzol si zriadil priamo na poschodi, na ktorom byvala Incidencna matica. Onedlho sa Tetivovy prud dostavil k Rezistorovi a povedal mu, co zistil. Incidencnu maticu nechala uniest Reciprocita a ukryla ju v dalekom lese bojovnych striedavych prudov, v ktorom nikto nikdy nemohol vediet, co ho caka a neminie. Rezistor sa cudoval nesmierne, najprv Tetivovemu prudu neveril, ale ten ho dokazmi presvedcil. Reciprocita bola zatvorena do obvodoveho vazenia na kratko, ale dokladne a Rezistor dal Tetivovemu prudu plnu moc, aby si vybral, co a koho chce a aby sa co najlepsie bez meskania vydal na cestu. Tetivovy prud nechcel ziadneho spolupracovnika. Cesta to bola nebezpecna a ani on sam nevedel, ako nepriatelov porazi, lebo ani on v tych koncinach nikdy nebol. On nie, ale stara mat spominali... Tetivovy prud sa okamzite vydal na cestu. Vzal si potrebnu poziven, ktoru mu dobre prudove zdroje vdacne pripravili z domacich zasob, kedze poctivo strajkovali. Konecne sa prud dostal do lesa striedavych prudov. Bol naozaj husty a podla povesti sa len tak hemzil roznymi lupeznikmi, ktori znezdajky vyskocia spoza periody a hned zmiznu na druhej strane porastu. Tetivovy prud vsak daval pozor a poctivo si nasadil fazorovy priezor. Cezen mal nalezity prehlad o vsetkom, co sa odohravalo v komplexnej rovine. Onedlho sa mu na obzore v jeho priezore zjavil akysi uzol. Tetivovy prud hned vedel, ze je na mieste. Kym sa tak obzeral, obkolesilo ho niekolko striedavych prudov. Posmesne sa nanho pozerali a naznacovali mu, ze ho tak zintegruju, ze na to do smrti nezabudne. Tetivovy prud sa ich vsak nezlakol. Okamzite si vyhliadol velitela striedavych prudov - Efektivny prud. A zacal s nim vyjednavat... Po chvili jednania vysvitlo, ze Reciprocita predala Incidencnu maticu do sluzieb Efektivneho prudu s podmienkou, ze nikdy viac ju neuvidi. Tetivovy prud sa odhodlal o nu bojovat a vyzval Efektivny prud do boja. Ten sa iba zasmial a s nim aj vsetky striedave prudy. No Tetivovy prud to nevzdal. Vyhrnul si vetvy a pod ho do boja. Efektivny nanho vytiahol vsetky svoje zbrane - integraly, aritmeticke hodnoty a vsakovake komplexne finty a fazory. No Tetivovy sa nedal. Tiez vedel co-to o striedavych prudoch. Vytiahol teda na svetlo sveta svoje znalosti . Zacal kompenzovat, substituovat, derivivat a ziskavat dynamicke odpory. Nahradzal aktivnymi dipolmi, otvaral a zatvaral dvojite brany a wokna, kreslil grafy do zvlhnuteho piesku a desatnasobne iteroval, aby sa zmestil do predpisanych noriem a nesklamal svojich odbivovatelov. Pre obycajny prud to bol uctyhodny vykon! Nakoniec striedavy prud podlahol a odpojil sa. Ostatne sa hned rozutekali po okoli a svojich periodach a vratili sa do svojich grafov. Nakoniec nastal problem najvaznejsi - dostat Incidencnu maticu von z indukcnej vazby. Nebolo to take jednoduche, ale ked sa Tetivovy prud talkom (bol predsa aj decefak!) poradil s tetou Hystereziou, ktora mu poradila vziat z uzla len realnu cast. Podarilo sa a objavila sa samotna Incidencna matica. Tetivovy prud, stastny, ze sa dielo podarilo, ale i unaveny z dlheho a takmer prehrateho boja, sa s chutou pozeral na krasnu Incidencnu maticu, ktora v nom tiez nasla zalubenie. A tak po navrate do obvodu Rezistor ohlasil zasnuby a onedlho sa konala i velka svadba. Tetivovy prud sa natrvalo prestahoval k Rezistorovi a po jeho odpaleni panoval v obvode sam. A zazvonil zvonec a tak v obvode zazvonilo...

- send comments 2: noris@decef.elf.stuba.sk (VIX) -
- Copyright by VIX 7/5/1996, all rights reserved -

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 23/09/2019, 05:51:05