KARANTENA

"Doktor Lenny, pridite prosim na cislo 5..." ozval sa v interkome hlas sluzbukonajucej sestry. 'Susan', pomyslel si Peter Lenny a odlozil salku kavy. Zapojil mikrofon.
"Tu Lenny. Susan, o co ide?"
"Priviezli nejaky novy pripad a Thomson mysli, ze by vas to zaujimalo..." odpovedala Susan po par sekundach.
Lenny si striasol z plasta omrvinky cokoladovej tycinky (tej, ktora slubovala tomu, kto zasle papierovy obal, zajazd na Floridu) a dopil posledne kvapky kavy. Vstal a kym kracal k dveram, rozmyslal, preco asi Thomson neda pokoj. Odkedy je tu, vzdy si vedel poradit...
Zrychlil krok, ked cez okienko izby zbadal dvojicu silnych osetrovatelov zapasiacich s nenapadnym chlapom. Jeho nenapadnost vsak urcite nevyzarovala z cervenej tvare a napateho pohladu.
"Nechajte ma! Nechajte ma! Chcu ma zabit! Pustite ma prosim!" krical pacient.
"Thomson!" skrikol Lenny na lekara, ktory prave pripravoval sedativa. "Co sa to tu docerta deje?!"
Thomsonovi sa predsa len podarilo najst kusok volnej koze a rozzureny pacient konecne schladol. Osetrovatelia ho opat priviazali k posteli a Thomson sa obratil k Lennymu odkladajuc injekciu.
"Nesporne ta to bude zaujimat... Priviezli ho dnes rano policajti, drzali ho na stanici, ale nevedeli, co s nim, ked im zacal rozbijat zariadenie"
"Dobre, ze ho priviezli sem, este mohol niekomu ublizit, videl som, ake ste mali problemy s jeho upokojenim..." zacal Lenny, ale Thomson mu skocil do reci.
"Prepac Peter, ale nie je to celkom tak... Ten chlapik je serzant Travis. Harry Travis. Dnes v noci pri zatykani... zacalo to tym, ze do neho vypalil patnast nabojov a kratko po akcii sa celkom zrutil... Odvtedy je takyto..."
Lenny sa zatvaril zvedavo.
"To znie zaujimavo... hovoris patnast? Co to bolo za chlapika? Vrah? Maskovany utocnik? Zlodej damskych kabeliek? Patnast nabojov, to je ako z filmu..."
"Zial, to nam policia zatial nedokumentovala... Ale podla toho, co som pocul, maju tazkosti s jeho identifikaciou... Niekolko ran dostal do tvare. Z tesnej blizkosti..."
"V poriadku. Ten clovek nas teda uz zaujimat nemusi... Ale tento..."
"...Travis..." pomohol mu Thomson
"Ano, Travis... Mal si pravdu, naozaj je to velmi zaujimavy zaciatok... Prines mi do kancelarie jeho zaznamy, ok? Vsetko, co najdes...". Lenny bol vzruseny. Po dlhom case konecne PRIPAD! Nie blaznive stare zenske, co sa motaju po chodbach, alebo obycajne depresie a psychozy...
'Nie,' hovoril si, 'za tymto je nieco viac!'

Sestra priniesla biely fascikel.
"Posiela vam to doktor Thomson," povedala.
"Vyborne, dakujem!" Lenny sa okamzite vrhol do studia podrobnosti. Postupne vsak jeho napatie vyprchalo.
Harry Travis bol celkom priemerny obcan, s dobrymi vysledkami na skole i v akademii. 27 rokov, zenaty, zatial bezdetny. Nic, co by nasvedcovalo psychickym problemom, dokonca ziadne dedicne sklony. Informacie dalej tvrdili, ze je to clovek vesely a uplne pokojny. Vyzeral absolutne neskodny. A predsa vypalil do cloveka plny zasobnik z patmetrovej vzdialenosti.
"Ano, mas pravdu, vyzera celkom neskodne. Hned som si myslel, ze to bude poriadne zamotane..." povedal do telefonu Thomsonovi.
"Myslim, ze by sme ho mohli skontrolovat. Sedativa by pomaly mali prestat ucinkovat."
"Vyborne, Tom. Stretneme sa tam." Doktor Lenny zavesil. Nic tu nedavalo zmysel.

Harry Travis sa nechapavo obzeral okolo seba. Nevedel, kde je, ani ako sa tam dostal... naviac nemal ani potuchy o tom, co sa stalo v noci.
"Takze, pan Travis... vy sa naozaj nepamatate, co sa udialo tejto noci?" spytal sa este raz Lenny.
"Nie... pan doktor, ale nechapem, preco ma drzite na psychiatrii!" trochu podrazdene odpovedal Travis.
"O chvilu pride vas kapitan, upokojte sa," ukludnoval ho Lenny a zacul Thomsona, ako si robi zaznam do diktafonu.
"... sa prebral po osmich hodinach od incidentu. Trpi docasnou, alebo aspon dufame, ze docasnou stratou pamati. Ocakavame dalsie informacie, ktore nam poskytne vysledok ranneho vysetrenia..."

"Tak, Harry, ty si nam v noci dal zabrat!" povedal s jemnym podtonom ironie kapitan Morgan. No hned vycitil, ze to nebolo najrozumnejsie.
"Kapitan, co sa stalo? Nechapem, o com to hovorite!"
Kapitan Morgan pozrel na oboch lekarov a povedal mu, co sa stalo. Travis nechapavo zakrutil hlavou.
"To nie je mozne," povedal napokon, "citim sa skvele, len si na nic nepamatam..."
"Harry, tvoj partner hovoril, ze si do neho palil akoby ..." pozrel na lekarov, "akoby si sa toho cloveka strasne bal... alebo ho nenavidel."
Travis pokrutil hlavou.
"Harry, "prehovoril doktor Lenny, "mohli by sme vas podrobit hypnoze, aby ste si spomenuli, co sa stalo. Pravdaze, ak s tym suhlasite."
Travis zavahal. Ale nakoniec suhlasil. Aj on chcel poznat pravdu rovnako ako oni.
"Vyborne, Harry, nechame to na zajtra, dobre? Dnes este budeme analyzovat vysledky dalsich testov..." Lenny sa nemohol zmierit s myslienkou, ze ranne vysledky boli uplne neurcite. Zacinal mat sice podozrenie na nejaku formu schizofrenie, ale kym niektore udaje tuto moznost podporovali, ine ju zasa vylucovali. Zajtra sa uvidi.

Lenny sa prechadzal na morskom pobrezi a vychutnaval zapad slnka, ked zrazu zazvonil telefon. A kym sa stihol zacudovat, obraz mora sa pomaly rozplynul a doktor Lenny sa prebral. Pozrel na hodinky - bolo nieco po jednej. Zdvihol sluchadlo.
"Lenny..."
"Peter! Travis sa pokusil ujst, pretrhol jeden z popruhov a zranil osetrovatela..." rychlo zo seba sypal Thomson.
Lenny sa ihned spamatal. Po spanku uz nebolo ani stopy.
"Hned som tam!" zvolal Lenny jednou rukou v koseli. Priebeh pripadu zacinal byt prilis podozrivy. Nic z toho mu nepripadalo nove, ale mal akysi nejasny pocit, ze sa vsetko deje prilis rychlo... No co, praca na klinike nebola nikdy prechadzkou po pobrezi, o ktorej tak dlho snival.

"Harry, Harry, upokojte sa! Ste v bezpeci, nikto vam neublizi! Pocujete ma? " Doktor Lenny sa naozaj snazil, aby jeho hlas neznel unavene.
"Nechajte ma! Nechajte ma! Nechapete?!? Musim ujst, chcu ma zabit! A vas vsetkych tiez!! Rychlo, pustite ma!" krical Travis.
"Upokojte sa, nikto vas nechce zabit. Ste na klinike, som doktor Lenny, nepamatate sa? Ved ste vyzerali celkom..."
"Doktor?! Tak ma chapte, clovece! Nevidite, co sa tu deje? Pustite ma prosim!"
Lenny pomaly pokrutil hlavou.
"To nemozem. Uznajte, ze ste trochu rozruseny. Myslim, ze by ste si mali oddychnut..." pozrel na Thomsona.
"Vy ste blazon! Oddychnut? Nechapete to! Nechapete! Mna uz dostali, ale dostanu aj vas!! Rychlo ma pustite, kym nie je neskoro..." Zrazu Travis stichol, mdlo sa usmial a hlava mu odkvacla. Thomson vytiahol z jeho ruky injekciu.
"Teda..." zacal Lenny, ale do miestnosti vstupil osetrovatel, ktory mal pri Travisovi sluzbu. Drzal si na nose vreckovku.
"Ste v poriadku, Sticker?" obratil sa na neho Thomson.
"Ano, pane. Neviem, ako sa mu podarilo vysmyknut z remenov, ale ked som sa ho snazil uzemnit, udrel ma... zvlastne, ze necitim bolest po udere, len ma trochu pobolieva hlava... Prepacte, ze som vam to tu zaspinil..." ukazal na podlahu, na ktorej boli vsade naokolo krvave stopy.
"Podte so mnou, pozriem sa vam na to..." povedal Thomson a nechal Lennyho stat pri Travisovej posteli. Doktor vyzeral znepokojeny. Rozmyslal, ci by nemal zavolat nejakeho vacsieho specialistu. Nariadil dvojite hliadky pri jeho posteli a znovu sa zacal pozerat do Travisovych papierov.

"Doktor Lenny!" vrutila sa do kancelarie sestra, no doktor stale lezal na stole v hlbokom spanku. Rozmyslala, ci ho ma zobudit, no vec bola prilis vazna...
"Doktor Lenny! Zobudte sa, prosim..." naliehavo pokracovala.
"Susan? Co sa zasa deje?" Lenny tentokrat nedokazal predstierat, ze by si pospal este zopar rokov.
"Sticker... je uplne mimo! Doktor Thomson tu nie je a doktor Lewis mi kazal ihned zavolat vas... Vraj je to to iste..."
"Co ...to iste? Ako to myslite?" Lenny si pretrel oci a vstal od papierov.
"No vraj tie iste priznaky ako ten policajt..."
"Coze !?!" Lenny sa rozbehol a z dialky este zacul cislo miestnosti, v ktorej lezi Sticker.

O par hodin sa znovu stretol s Thomsonom, no tentokrat bol s nimi i Lewis, ktoremu sa v noci podarilo spacifikovat silneho osetrovatela.
"Pocuvajte, zachadza to prilis daleko. Neviem, co to znamena, ale nemate pocit, ze tie dva pripady nemozu byt nahodne?!"
"Samozrejme, Peter," ozval sa Thomson, "keby sa to stalo kdekolvek inde v Statoch a v iny cas, beriem. Ale toto protireci statistikam..."
Lenny sa pozrel na Lewisa a ten spustil.
"Ked som isiel okolo kancelarie osetrovatelov, zacul som buchot a ked som sa tam pozrel, Sticker sa tusim snazil hlavou roztrepat stol. Bol uplne hotovy a myslim, ze ani nepocul, co mu hovorim... Ani neviem, ako sa mi podarilo dat mu davku z paralyzera... Ale stihol mi jednu vrazit..." posuchal si nos. "O chvilu tu budeme mat vsetci napuchnute nosy," uskrnul sa, ale hned zasa zvaznel.
Lenny rozmyslal. Nemal sa coho zachytit. Vsetky vysledky boli neurcite alebo negativne. Nic nepotvrdzovalo ziadne teorie o schizofrenii a predsa mali vsetci pocit, ze Travis a teraz aj Sticker sa spravaju uplne odlisne, ako predtym. Ale Sticker bol jeho osetrovatelom a...
Rozhodol sa. Nikdy nepocul o prenosnej psychickej poruche.
"Myslim, ze by sme mali nariadit karantenu. Nevieme, o co tu ide a zistime to zrejme az ked bude neskoro. Nemocnicu musime uzavriet. Lewis, zavolaj Greywoodovi..." povedal pevnym hlasom.
"V poriadku... ale nemas pocit, ze je este priskoro?"
"Ano," priznal Lenny, "ale radsej tu chcem mat viacej specialistov a nebudeme ohrozovat zivoty ostatnych pacientov... Nariadime evakuaciu ostatnych oddeleni. Zavolaj mu."
Lewis vstal a pobral sa do svojej kancelarie. Thomson zivol a povedal Lennymu:
"Podme sa pozriet na Travisa. Skusime tu hypnozu..."

"Harry, pocujete ma?"
"Ano, doktor Lenny. Pocujem vas zretelne."
"V poriadku. Spomente si na poslednu noc. Na tu, ked vas sem priviezli...."
Travis zmenil vyraz tvare a vyzeral napaty. Potom povedal:
"Bol som tam ... bol tam ten chlapik, ktoreho sme hladali..."
"Kto bol ten chlapik?"
Travis stichol.
"Neviem... nepovedali nam, koho hladame. Mali sme ho najst a priviest na stanicu..."
"Povedali vam este nieco, Harry?"
"Ne-neviem... iba, ze je ozbrojeny a nebezpecny..."
"V poriadku," Lenny pozrel na Thomsona. Zatial to nedavalo velky zmysel.
"Co sa stalo potom? Preco si nanho vystrelil?" opytal sa naliehavo.
Travis sa zacal triast.
"Bojim sa... bojim sa ho... strasne sa ho bojim, citim, ze mi chce ublizit, v ruke ma zbran, ale ta mi nenahana strach..." vzapati Travis siahol rukou k pravemu boku akoby chcel vytiahnut revolver a strielat.
"Upokoj sa, Harry, kedykolvek sa mozes vratit."
"V poriadku... som v poriadku..." Travis sa naozaj mierne upokojil.
"Tak, Harry, co teraz citis? Zabil si ho... co sa stalo potom?"
"Citim... tlak... hucanie v hlave..." siahol rukou po nose, "krvacam... a..." Travis sa prebudil.
"Fajn, Harry, mozes si oddychnut," povedal Lenny.
"Doktor, co ste zistili?" opytal sa pokojne Travis. Na monitore vedla jeho postele si Thomson vsimol, ze jeho pulz nahle klesol na 60 uderov za minutu.
"Neskor, Harry, teraz mame este pracu, dobre?"
"V poriadku, doktor Thomson, doktor Lenny. Dovidenia..."

Pred zatvorenymi dverami izby sa na seba nechapavo pozerali dvaja doktori.
"Ako je to mozne, ze je teraz taky kludny?? Videl si jeho pulz? Ma sotva 60 a pred hypnozou mal rovnych 112!" potichu, aby to nebolo pocut dovnutra, hovoril Thomson.
"Som z toho rovnako nervozny ako ty..." priznal Lenny. Okolo presli dvaja osetrovatelia, ktori prevazali dalsieho pacienta. Evakuacne opatrenia.
"Vsimol si si tiez, ze predtym bol uplne iny? Najprv chce ujst, je uplne agresivny, trepe o nebezpecenstve a ze ho 'niekto dostal' a potom je ako baranok... Ak je toto schizofrenia, potom to ide nejako rychlo..."
Lenny rozmyslal. Ano, nieco zistil.
"Pocuj, Tom, ono sa to opakuje v intervaloch. Teraz to bolo tusim 8 hodin... Podme ku mne, prezrieme vcerajsie zaznamy," povedal Lenny a rychlym krokom zmizli v kancelarii riaditela.
Lenny mal pravdu. Z udajov bolo zrejme, ze aj vcera sa nahla zmena udiala po osmich hodinach. A ako zistili zo spravy kapitana Morgana, Travis sa zacal spravat 'divne' o niekolko hodin po akcii.
Nieco tu teda bolo. Neznama choroba? Virus? Lenny rozmyslal a znovu prezeral vysledky, ale nenasiel nic. Od vysledkov normalneho zdraveho cloveka sa odlisovali len vyssou hladinou adrenalinu a zvysenou mozgovou cinnostou, aspon podla EEG... Ale to bolo pochopitelne...
"Tom!" zvolal Lenny, "podme rychlo za nim! Musime ho opat zhypnotizovat!"
"Naco, Peter? Ved v tomto stave nam nepovie nic..." pochyboval Thomson.
"Prave preto musime za nim ist teraz... Mam taky sialeny napad..."
Thomson prikyvol. Zrejme si pomyslel o Lennym nieco nevedecke, ale navonok sa to nijako neprejavilo.

Travis bol uplne pokojny.
"Harry, spomen si na tu noc..."
Travis mlcal. Okrem pravidelneho dychania sa ani nepohol.
Thomson pozrel na Lennyho, no ten sa tvaril stale rovnako. Vedel, co chce.
"Harry?"
Opat ticho.
"Chcem hovorit s Harrym," povedal Lenny napokon.
"Myslim, ze to teraz nebude mozne..." odpovedal Travis okamzite. Thomsona myklo. Co je to za reakciu v hypnoze??
"Preco to nie je mozne? Kto ste?" opytal sa Lenny.
Travis sa usmial.
"To nie je dolezite. Ja som a Harryho nechajte na pokoji. Potrebujem ho," odpovedal dorazne.
"Naco ho potrebujes?"
"Doktor Peter Lenny, mate privela otazok," a Travis sa zobudil. Lenny a Thomson sa na seba nechapavo pozerali. Nieco take este v zivote nezazili. Nielenze sa pacient sam prebera z hypnozy, ale odolava otazkam.
Lenny si pretrel celo.
"To nie je Travis..."
"To vidim, ale..."
"Nie, Tom, to nie je on. Nie je to rozdvojenie osobnosti... Ma nieco v hlave..."
"Iste," uskrnul sa Thomson, "kazdy mame nieco v hlave. Ale hadam nechces povedat, ze ma v hlave nejakeho parazita! Este zacnes tarat o mimozemstanoch!" zasmial sa Thomson a podozrievavo pozrel na Petra.
"To nie je prilis vtipne..." chladne povedal Lenny. "Hovoril som s Morganom. O tom chlapikovi, co ho Travis zastrelil, nemaju ziadne informacie. Akoby nikdy neexistoval. A okrem toho, zhora dostali varovanie, aby pripad prenechali FBI. To sa mi nepaci. Zrejme ich o chvilu budeme mat na krku aj my..."
"Ale Lenny, nas predsa vobec nemusi zaujimat, co je s pripadom. My musime sledovat Travisa... a Stickera... To je pre nas to najdolezitejsie," zdoraznil posledne slovo, akoby ozaj na nicom inom uz nezalezalo. "Ozaj, vies, ze je to s nim uz celkom rovnake, ako s Travisom?" povedal a Lenny mal pocit, ze to vyslovil s veselym nadychom. Preco ho to tesi??
"Podme si dat kavu... Mam toho plne zuby," povedal nahlas. Mozno je len prepracovany a unaveny. 'A ja zacinam byt paranoidny.'
"Fajn, fajn," suhlasil Thomson. Pohli sa k chodbe.
"Mimochodom, kde je Lewis?" opytal sa Lenny, ked vyberal plastovy pohar z automatu.
"Lewis?" Thomson sa zatvaril prekvapene, "naozaj neviem, kde by mohol byt, ved nema sluzbu."
Lenny prudko polozil pohar s horucou kavou a obratil sa. Zeby Lewis odisiel len tak, ked maju na krku karantenu?
"Kam ides, Peter?" volal za nim Thomson a rozbehol sa za nim.
"Volat FBI. Mali by to sem prist prezriet, pacientov sme uz transportovali..."
Thomson ho zastavil.
"To nemyslis vazne!" povedal dorazne.
"Myslim... a pust ma..." striasol jeho ruku z ramena.
"Nie, Lenny. Nikam nebudes volat. Uz som vsetko zariadil. Budeme pokracovat vo vyskume sami," povedal Thomson so ziariacimi ocami.
"Si blazon! Nemame na to personal a potrebujeme aj spat! Uz si zabudol, ze sme 24 hodin na nohach? Idem hned volat..."
Thomson sa zatvaril pohrdavo. Dopil kavu a pozrel na Lennyho usmievavymi ocami. Nahle zmenil ton hlasu.
"Peter Lenny, myslim, ze som sa vyjadril dost jasne. Lutujem... ale budeme pokracovat sami. A ci chces, alebo nie, ostanes s nami," usmial sa, no v jeho usmeve nebolo nic vesele.
Lenny mu pozrel do oci a pocitil strach. Priserny, neovladatelny, panicky strach. V nohach zacitil pokyn na rozbehnutie, no nieco ho zastavilo. Bol predsa len lekar...
"Ty krvacas?!" zvolal a pozeral na kvapky krvi padajuce na dlazku akoby ho hypnotizovali.
"Nie, Peter Lenny. To ty krvacas..." usmial sa Thomson.
Peter si siahol na nos. Naozaj, jeho prsty boli cervene. Pred ocami sa mu zahmlilo a do hlavy sa mu zacala hrnut krv a mozno aj nieco ine. Zatackal sa a hucanie v usiach zosilnelo. Nohy sa mu podlomili a zosunul sa na zem.
"Uvidime sa, Peter Lenny," usmial sa naposledy Thomson.

(c) Ivan "VIX" Noris, 13/4/97, 7/8/97, vix@fornax.sk

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 23/09/2019, 05:49:24