KARANTENA II

(toto nadvazuje na KARANTENU, takze odporucam si ju najprv precitat)

Doktor Lenny pokojne sedel vo svojej kancelarii a popijal kavu. Oproti nemu sedel Thomson a podchvilou na neho nenapadne pokukoval. Zrazu zazvonil telefon. Lenny zdvihol a zapojil reproduktor.
"Doktor Lenny? Je tu FBI... Hovoria, ze mate dohodnute stretnutie... " ozvala sa Susan.
Thomson prikyvol.
"V poriadku, Susan, poslite ich rovno ku mne..." odpovedal Lenny.
"Lewis..." zamrmlal.
"Mhm, veru..." suhlasil Thomson, ale nevyzeral znepokojeny.
"Bude to v poriadku... mame cas, minimalne niekolko hodin," povedal Lennymu.
Do miestnosti vstupili dvaja agenti. Muz a zena. Thomson ich bleskove analyzoval. Chlapik, mal v ociach nieco zvlastne a Thomson mal tazkosti s jeho citanim, ale videl na nom, ze rad hlada nezname. Zena bola vazna a v pohlade sa jej miesala chladna logika s jemnym nadychom skepticizmu.
"Som agent Mulder. Toto je agentka Scullyova. Radi by sme sa porozpravali s vami a s tym, kto nas sem zavolal..." povedal chlapik a ukazal preukaz federalneho agenta. Pritom si Thomson vsimol, ako sa svetlo lampy odrazilo od Mulderovej sluzobnej zbrane.
"Som doktor Lenny, to je doktor Thomson. Zrejme ide len o nedorozumenie, pretoze naozaj nechapem, preco by sme mali volat federalnych agentov..." Lenny hovoril celkom pokojne, ako clovek, ktory nema co skryvat.
"Dostali sme oznamenie, ze sa tu deje nieco divne. Mimochodom, preco ste odviezli vsetkych pacientov?" opytala sa Scullyova.
Thomson sa postavil.
"Mali sme podozrenie na neznamu infekciu. Nastastie sa nepotvrdila... " a porozpraval o Travisovi.
Scullyova prejavila zaujem.
"Mohla by som ho vidiet?"
"V poriadku. Tom... "
Thomson galantne otvoril dvere a odisiel so Scullyovou smerom k miestnostiam s pacientmi.
Mulder prerusil mlcanie.
"Kto nam vlastne telefonoval?"
"Domnievam sa, ze to bol doktor Lewis. Dostal asi strach, ze je to nieco vazne a dokonca si myslel..." uskrnul sa a stisil hlas, "myslel si, ze tu ide o nieco nenormalne"
"Tomu celkom nerozumiem, doktor Lenny. Co myslite tym 'nenormalnym'? Na psychiatrii ..." zacal Mulder.
"To neviem. Skratka prisiel a ziadal... podotykam, ze bol velmi nervozny, ziadal ma, aby som zavolal policiu... viete, ze policia vtedy priviezla Travisa..."
"Iste... Mame nastudovane fakty."
"Kapitan Morgan z miestnej policie ho bol pozriet. Schvalil nase zabezpecenie a myslim, ze ked sme vyhlasili karantenu stupna B..."
Mulder ho prerusil.
"Prepacte, doktor, ale preco ste vyhlasili karantenu, ked ste nemali ziadne dokazy o nakaze?"
Lenny sa poskrabal na hlave.
"Problem bol v tom, ze sme si mysleli, ze sa priznaky, ktore mal Travis, objavili u dalsich obyvatelov..."
"Tym myslite koho?"
"Osetrovatel... ale ako sme neskor zistili, bola to len nahoda. Nezvladol psychicke problemy... to viete, manzelka..."
"V poriadku, doktor Lenny. Dakujem. Ak dovolite, porozpravam sa s nim. Kde ho najdem?"

Harry Travis lezal celkom pokojne a v dokonalej psychickej pohode - ako nasvedcovali aj pristroje.
"Je na sedativach?" opytala sa Scullyova.
"Ano... V osemhodinovych cykloch sa prebudzal a bol znacne agresivny. Preto sme sa rozhodli kvoli bezpecnosti..." povedal Thomson a obzrel sa.
Aj Scullyova sa poobzerala po miestnosti. Strhla sa, ked jej Thomson polozil ruku na rameno.
"Tu nic nenajdete, verte mi." V jeho hlase bolo nieco naliehave a hrozive zaroven. Pozrela nanho a potom este raz na Travisa a vysla von.

"Co si o tom myslis, Scullyova?" opytal sa Mulder, ked na krizovatke naskocila cervena. Bolo to par hodin potom, ako vosli do nemocnice, ale obaja mali pocit, ze tam boli az prilis dlho.
"Nieco mi tu nesedi... naozaj si myslis, ze by uzavreli nemocnicu a pritom nezavolali ziadne evakuacne hliadky?"
"Presne! A okrem toho, ako to, ze su stale tam? Ak hrozila nakaza, tymto by sme boli nakazeni uz aj my..." pozrel na Scullyovu.
"Mulder, vsimol si si, ze nam vobec neumoznili kontaktovat nikoho, kto o tom nieco vie? Travis je na sedativach, Lewis zmizol a toho osetrovatela sme nemohli najst..."
Auto sa pohlo. Mulder zabocil doprava a odpovedal.
"Kazdopadne tam zajtra skocime znovu. Mam z toho miesta zly pocit... ale najma z doktora Thomsona... vies, mal som pocit, ze je z nich najcudnejsi... "
Scullyova stichla.
"Stalo sa nieco?"
"Nic, Mulder..."
"Urcite?" v jeho hlase znel uprimny zaujem. Poznal ju uz dost dlho, vedel, kedy chce nieco povedat.
"Naozaj... "
"V poriadku, podme teda na obed. Poznam tu v okoli restauraciu, kde varia vyborne spagety..."

PRIPAD X34-D19, vysetrovatel: Dana Scullyova

'...a preto pripad musime uzavriet. Ziadna nasa navsteva neodhalila nic nove, i ked sa mi podarilo porozpravat sa s Travisom. Na otazky reaguje pokojne a hypnoza ukazuje, ze sa jeho stav lepsi. Pravdepodobne ide o novy typ docasneho rozdvojenia osobnosti.
Doktor Lewis bol hospitalizovany na klinike kvoli podozreniu na dusevnu nevyrovnanost. Karantena bola odvolana a pacienti sa vratili spat do nemocnice. Agent Mulder si mysli, ze za tym pripadom je nieco viac, no nepodarilo sa nam ziskat nijake dokazy o sprisahani, alebo dokonca o utoku neznamych foriem zivota, o ktorych hovoril doktor Lewis.
Co sa tyka ds'
Scullyova prerusila pisanie. Posmykol sa jej prst. Pozrela na prst, potom na klavesnicu. Medzi pismena D a S jej kvapla kvapka krvi...

Odsunul som klavesnicu.
"Takto nejako to chcete?"
"Ano, je to dobre. Dokonca velmi dobre. Kazdopadne to vyhovuje nasim zamerom..."
"Fajn. Mozem teda uz ist?"
"Ale prirodzene. Mozete to dokoncit aj zajtra," usmial sa Nelly. Vstal som a unavene som si pretrel oci. Musel som ho na to spytat. Aj ked to odomna nebolo profesionalne.
"Pan Nelly, ako ste vlastne prisli na ten napad?"
Nelly sa opat usmial.
"No ved vy sam dobre viete, ako to chodi. Cloveka nieco napadne a bud to necha tak, alebo s tym nieco urobi. Vy ste najlepsi. Vy viete z kazdeho napadu vytlct vsetko..."
"No, neviem..." zavahal som, lebo som mal zvlastny pocit.
"Ale ano a tato poviedka to len a len potvrdi... Bude to bestseller, uvidite!"
"Vdaka..." poddal som sa, lebo som uz chcel vypadnut. "Tak ja idem, do videnia, pan Nelly"
"Do videnia, pan Scott"
Cestou k vytahu som rozmyslal, ako tu poviedku dokoncim, teda podla JEHO kriterii. Nemal som to rad, ale ani neviem, ako ma do toho zapriahol.
Vzdy som pisal, co som si sam vymyslel, ale jemu sa asi nedalo odolat... Ako to len dokoncim? Cim skor, tym lepsie... A potom rychlo prec!

"Pod dalej, uz ta cakam"
"Dobry den, Nelly. Ako to vyzera? Dufam, ze ..."
"Niee, samozrejme, ze nie. Vsetko je v uplnej pohode. Musim uznat, ze by to sam osebe bol celkom dobry napad... a este ked to napise on... Bude to bestseller! Budeme moct investovat..." rozohnil sa Nelly
"Vyborne. Nase plany sa plnia," pomadlil si neznamy ruky.
"Uz od zaciatku... ked sme sa prisposobili ich cyklu a zbavili sa tych hlupych osmich hodin... Teraz nas uz nemozu odhalit, Tom."
"Neexistuje. Uz ich mame v rukach. Clovek musi vediet, ako na nich. Su velmi huzevnati, ale primitivni."
Nelly sa strhol.
"Ako si to povedal? CLOVEK??"
Jeho posmesny ton v hlase prerastol do dvojiteho hlasneho smiechu a potom do diabolskeho rehotu, na ktorom nebolo uz nic ludskeho...

(c) Ivan "VIX" Noris, 19/4/97, 7/8/97, vix@fornax.sk

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 23/09/2019, 05:52:09