Tento text je automatický (t.j. pokusne) formátovaný do HTML! Konvertor je optimalizovaný na texty, ktoré sa dajú rozdeliť na odstavce (dva konce riadku a podobne). Okrem odstavcov sa snaží dostať priamu reč na začiatok riadka.


Martin sesn - 10.-11.10.1997
(logged by VIX)

POZN: Styl tohto logu nebude taky, na aky ste zvyknuti. Pisem ho totiz s
vedomim, ze este vobec neviem, co napisem ;-) (ale to nakoniec robim
permanentne. Ved ide o spontannu reakciu ;-)

Pred sesn:
----------

Prve znaky konania sa sesn sa objavili uz tyzden predtym - myslim, ze aj vtedy bola v Mt sesn. Na tu som vsak ist nemohol a pravdupovediac, akosi sa mi ani nexcelo. Uz vtedy ma zacali presviedcat - prefikane, vsak? Vedeli (ako aj ja), ze po case ma presvedcia ;-) Singer sa totiz do Martina chystal urcite, prehovoril aj Deda a to je dostatocne seriozna spolocnost. Kedze som najprv potreboval vediet vsetky detaily, najma, kde budeme byvat (po sesn v KE si na to davam pozor... uz nexcem nespat 40 hodin a mat vyhliadky na potencialnych dalsich 24 ;() ) a povedal som, ze pravdepodobne idem. Doma problemy neboli, vsetko bolo OK a uz som len cakal, kedy sa v skole stretnem so Singerom, ktory vzal na seba organizaciu za nas troch. Kedze nadisiel stvrtok a bolo treba kupit listky - najneskor dnes - tak som si povedal, bude, ako ma byt. Aj bolo. Cez prestavku som si isiel precitat maily a uplne nahodne som sa zrazil so Singerom, ktory prave odchadzal kupovat listky. Co chybalo, aby sme s nestretli - minuta, mozno dve. Ale vsetko dopadlo tak, ako vsetci (hadam okrem mna ;-) uz davno vedeli.
Na sesn idem!

Piatok, 10/10/97:
-----------------

Odchod sme stanovili na 11:15 (vlak isiel o 11:55 a Murphyho zakony o MHD v Blave...) Takze sme si niektori este porobili, co sme mali (decef, fornax, prednaska...) a vyrazili sme. Samozrejme, ked sme prisli na zastavku 44, ktora ide priamo na stanicu, prisli sme o tri minuty neskor. O tri minuty, ktore sme stravili tym, ze sme sa hadali, ci uz ideme ;-) Dalsi bus isiel o 15 minut, tak sme presli na zastavku 39 a mali sme stastie. Stacilo raz prestupit a ocitli sme sa na stanici. Dokonca sme to stihli! Este sme stretli Bazeho, pospominali 'Vyprazany syr' (Ustrojenstvo traviace uz na vedomie dava - ze je tu cas obeda, trikrat hura, slava (c) Baze ;-)))) a uz sme hladali nas miestenkovy vozen. Zasa bol na opacnom konci vlaku, ako sme boli my. Ale na to sme si v priebehu dna uz stacili zvyknut... ;-) Aspon to bude spravna sesn, vsetko hore nohami... Oops! Len to nie, Dedo je predsa Netopier!!! ;-)))

Kupe vo vlaku bolo obsadene tak akurat. Usadili sme sa a zacali zasa blbnut. Ved co ine sa moze diat, ked v jednom kupe cestuju Singer, Dedo a ja. Uz tu chybal iba WWW ;-) Najprv sme kecali o pocitacoch a irc, ale neskor sme zacali uvazovat o dalsom klube v KZK (Klube zakladacov klubov). Na svedomi sme to mali vlastne my dvaja s Dedom - ked som o niecom kecal (dost casto), tak som pouzival slovo 'haluza' (tiez dost casto ;-). Dedo ma vzdy opravil na 'nezmysel'. Tak sa zrodila prva veta HALUZOLOGIE:


"1. Haluza je vzdy nezmysel."

Novy klub mal medzi nami troma uspech (co si o nas mysleli ostatni, neviem, ale urcite nic dobreho. Najma po tom, ked sme zacali hovorit o Rurach a Klube Debilneho ;-) Ale coskoro sa Singer postaral o dalsiu vetu. Otvaral totiz plechovku Coly a "pre istotu" vytiahol dazdnik. Asi preto, ze:


"2. Haluzolog otvara plechovku zasadne s dazdnikom."

Hned nam bolo lepsie, najma, ked sme sa zasa na par kilometrov upokojili. Medzitym sa totiz Dedo a potom aj Singer snazili citat moju poviedku "ANM-0110", ktoru som viezol do Martina vytlacenu na papieri. Vtedy bolo chvilu ticho, co iste ocenili aj ostatni cestujuci v kupe.

Cestou sa uz asi viac zaoberat nebudem. Prisli sme do Martina. Cakal som, ze nas pride cakat cele osadenstvo Mt, ktore poznam (3 ludia). Mylil som sa, lebo boli styria ;-) Alica, Kofola, Veja a Kyle (Reptil).
Takze sme sa zvitali (uz vtedy som sa v praxi presvedcil, ze oni vsetci vedeli, ze pridem, hoci som im to vobec nepovedal, a ja som im tak xcel pripravit prekvapko ;-) a Alica nas odviezla na miesto nasho ubytovania. Kde to bolo, neviem, vlastne viem, aspon myslim, ze to bolo v mensej pazi ;-) Chvilu sme posedeli vonku a pockali na Singera s Vejou, ktori isli pesi a ked zacalo prsat, isli sme sa ubytovat. Dedo nas medzicasom opustil, lebo si potreboval cosi zistit na Inete (... pozor! Nie kvoli nejakej zavislosti, proste si zabudol opisat z mailu jednu s-mailovu adresu). Tak sme vosli do budovy a ubytovali sa. Ked sme sa vyviezli na nase poschodie, Singer sa vydal preskumat dalsie dvere a na otazku 'preco' sme dostali odpoved, ktora sa stala dalsou vetou:


"3. Haluzolog musi preskumat, na ktorej strane cisla dveri klesaju a na ktorej stupaju."

Izba bola kewl, fakt, nic lepsie sme si nemohli zelat a tak sme zacali sesnovat okamzite. Sice bez Deda, ktory nas, ako sme neskor zistili, nenasiel, ale co uz. Tak sme kecali a kecali a kecali. Kedze sesn mala zacat o 17:00, o takej pol siestej sme si povedali, ze teda podme. Neprijemne zistenie nas cakalo vonku - celkom fajne prsalo. Murphy hovori: "Ked prsi, tak leje" - zasa mal pravdu. Cesta trvala pol hodinu a aj s dvoma dazdnikmi sme boli poriadne mokri. Cesta bola zvlastna uz len tym, ze niektore miesta mi pripominali Blavu. Ked padla tma, vonku bolo krasne. Len ten dazd...
Kocka. Sme tu. Je pritmie a tak este nevidim, co uvidim, ked pojdeme spat... Vchadzame dnu a stretavame Deda, Sasanku a este zopar ludi, ktorych nepoznam. Chudak Dedo tu sedi uz aspon hodinu, esteze sa stretol so Sasankou (aj to, ako povedal, az po pol hodine ;-) Ale k veci...
Tu je zoznam ludi, ktori sa zapisali do mojho bloku (& logu):

Veja -- Singer -- Sasanka -- Kozo -- Leftfield -- .... -- Slniecko -- Dedo
-- kofola -- VIX -- alica -- Kyle O'Brian -- Devil -- maxo -- Tatran --
Mumrik -- Senka
Okrem toho sa tam vyskytovali aj Glip a Beus, ktori prisli s Mumrikom a v Martine sa zastavili cestou do Kosic (na inu sesn) a dalsi, ktori sa nezapisali.

Sesn sa velmi nelisila od tych, na ktore som zvyknuty, samozrejme az na ludi ;-)) Ked sme sa trochu ususili, vo vedlajsej miestnosti sa (asi) zacala pripravovat diskoteka (neskor sa asi aj zacala) a ja som sa snazil odolat pokusom niektorych ludi, aby som tam isiel ;-) - ale ja tancovat nemozem, neviem a preto ani nexcem, tak sorry. Nakoniec sa sesn ukoncila celkom netradicne - ktosi po nas xcel, aby sme zaplatili tusim 20 korun - najprv sme sa pytali, preco, lebo sme sedeli v kaviarni a nie na diskoteke, kde by sa to dalo chapat ako vstupne... ale dostali sme priamu direktivu:
"Bud zaplatte alebo odidte." Krutarna...
Tym sesn v Kocke skoncila. Rozpadla sa na jednotlive vetvy, bol to taky totalny split, akeho sme svedkom kazdy den na IRC. Singer, Veja, Kofola, Dedo a ja sme sa teda rozhodli vratit na nasu ubytovnu a pokracovat v sesn tam. Vonku nastastie uz neprsalo. A vtedy som zbadal nieco, co ma v ten den sokovalo. (To som pravda nevedel, coho sa v ten den este dockam ;)
Vedla Kocky sa skvel napis:

Vix

Stavkova kancelaria, ktora "mi kradne nick" ;-) I love it! ;-( Ale nepomohol som si - a okrem toho uz su aj v Blave. Dedo a Singer ma ukludnovali tym, ze mam v nicku ruru (V|X) a teda som rura, tusim to zabralo. Kazdopadne som potom myslel na nieco ine. Napriklad na to, ze chudak Dedo ma vsetky veci na izbe a ma len tricko s kratkymi rukavmi (od celkoveho zamrznutia ho asi zachranila Kofola svojim svetrom ;-)
Ked sme sa vratili (zasa polhodina cesty) na ubytovnu, rozbalili sme nasu dnesnu veceru - Horalky ;-) Studentska strava je zaklad zdravia. Okrem toho sme zacali rozvijat temu dokonaleho maskovania. Kofola mala totiz na nechtoch lak takej farby, ze, ako poznamenal Dedo, keby jej odpadli na deke, ktora bola na posteli, uz by ich nenasla ;-) Deka mala totiz celkom rovnaku farbu - zelenu. V ten den sme si vobec vsimli, ze nasa izba je zelena az prilis (spomeniem deky, malovku, koberec a zavesy. No a samozrejme tie nechty ;-) V mysli sa mi zacali vybavovat sceny z "Cesty krve"... Ale to je asi vedlajsie. Kazdopadne sme sesn vtedy prekrstili na 'Zelenu'.
Dlho sme sa v izbe neohriali. Singer nieco pred desiatou isiel odprevadit Veju domov a zobral si kluce. (Nasa chyba - organizacne sme to nezvladli). Stale sa nevracal, co bolo pochopitelne a dokonca som to pochopil aj ja, ked som isiel odprevadit Kofolu. Cesta trvala pol hodinu a ona mala byt o pol jedenastej doma. Vyrazili sme az o 22:15 a... vonku zasa prsalo. Bol som celkom mimo z toho, ako sa dostanem spat, ked Martin vobec nepoznam a najma - ako sa dostanem na izbu. Brana sa totiz urcite zamyka. A kluce ma Singer.

No, co uz. Bude to aspon akcne ;-) Okrem toho, teraz hlavne prsalo.

Celou cestou som sa snazil zapamatavat si nejake "navestia", podla ktorych pojdem spat a do mojho zasobnika som postupne naukladal most, zavory, stavkovu kancelariu, pesiu zonu (tu som nastastie poznal), hotel a cintorin. Vedla cintorina bola fajne tmava ulica (ani keby som sa pokusil tu farbu popisat, nedalo by sa. Bola cernejsia ako noc, paza alebo pozadie stranky s BGCOLOR="#000000"). Potom sidlisko s chodnikmi plnymi vody, pohlad na obzor, ktory je tmavsi ako cierna diera (ale este svetlejsi ako ta ulica ;-) a Kofola je doma... teraz spiatocna cesta... Esteze prestalo prsat (vsimli ste si, ze vzdy na spiatocnej ceste neprsi? ;-)
Ta tmava ulica sa ukazala velmi dobra na vybudenie mojej fantazie. To prostredie sa urcite v nejakej poviedke objavi. Aj s tymi paranoidnymi myslienkami ;-) Ale bola tma, noc a mokro a nejakeho VIXa, ktory ide do niekam do paze, mal kazdy f pazi ;-)) Nastastie. Cesta ubehla rychlo, len na zavorach som cakal, lebo nejaka masina si prave teraz cvicila rozbiehanie a zastavovanie, alebo sa len predvadzala? ;-) Pockal som si, zanadaval, predstavoval si ako spravny konstruktivny pesimista najhorsiu moznost - ze brana bude zamknuta - a ked sa zavory zdvihli, makal som domov. V izbe sa este svietilo - dobre znamenie. Dohodli sme sa totiz, ze ked sa nedostanem domov, budem dolu kricat ;-) Blbe...
Tak som prisiel k hlavnemu vchodu a potesil som sa - vnutri chodby sa svietilo. Tak som schmatol dvere.
Ani sa nepohli. Bolo zamknute. (Ale znie to skoro ako v poviedke, vsak?)

Aj ked som to cakal (bolo by toho prilis velmi pekneho a idealneho a to u mna nie je fyzicky mozne), oblial ma studeny pot. Rychlo som sa vratil dozadu a zakrical trikrat na Deda. Za oknom sa cosi mihalo (asi Dedo), ale balkon bol zavrety! A pritom sme sa dohodli, ze bude otvoreny!
Do paze...
Este parkrat som obehol od brany k balkonu - poslednykrat som skoro infarktoval. Svetlo v nasej izbe zhaslo!!! Hadam isli spat???
Ak si viete predstavit niekoho, kto je niekde po prvykrat, sam, v noci, s mokrymi satami a znicenymi nohami (topanky niekedy sax ;-) a s vyhliadkou stravit nezabudnutelnu noc... tak nejako som sa citil. Klusal som opat k brane a spat, svetlo sa nerozsvecovalo. Uz som zacinal pocitovat vazne priznaky paniky. Bolo 23:20.
Ked som asi o dve minuty po zhasnuti svetla bol zasa pri brane, zazrel som postavy, skor len siluety. Vrhol som sa k dveram s niecim ako:
"Prosim vas...[pustite ma dnu]."

Potom som si vsimol, ze su to Dedo a Singer ;-))))

Kamen mi padol zo srdca sice az o nieco neskor, to sa uz Singer vratil s prazdnym kosom, ktory bol vysypat (jeho obsah ostane tajomstvom) a ja som zistil, ze sa ma prave vybrali hladat. Takze som mal vlastne super stastie. Keby som prisiel o par minut neskor, tak si pockam, kym sa vratia. A ...
Vo vytahu som uz bol oki (ten kamen zo srdca konecne spadol) a vo dverach izby mi moji drahi spolubyvajuci nechali tento odkaz (akurat by som sa k nemu asi nikdy nedostal, keby som sa nedostal uz cez branu ;-) :


"VIXo, rulez, ze si uz tu
my ta totiz
hladame v Martine
... tak nenadavaj

Si aspon v suchu
Prideme o 00:00

singer a rura Dedo"

Ked som to cital, infarktoval som po druhykrat, tentokrat od rehotu. Najviac sa mi pozdavala ta cast s nadavanim ;) Presne ma odhadli. Ten papier mam dodnes na pamiatku a hadam sa aj naskenuje.
Takze vsetko dobre dopadlo. Este jedna vecerna hlaska:
Dedo: "Opatrne s tym mydlom."
VIX: "Preco, je ostre?"

Kecali sme este aspon hodinu, ale uz v teple a suchu. Rano sme xceli vstavat asi o 8:00 (aspon sme tak nastavili vsetky budiky), tak sme konecne stichli.

Sobota:
-------

Vstali sme o nieco skor, ako o pol osmej. Prve ranne hlasky sa tykali vsetkych klubov, ktore existuju:
"Haluzolog spi zasadne s otvorenym balkonom."
(to preto, ze vsetci cakaju, ze ho ten druhy zatvori. Sme lenivi az strach, aj ked kvoli tomu celu noc mrzneme)


"Rurolog rano zasadne pozaduje vyhriatu ruru."
(to uz bolo po zatvoreni dveri, ale kosa nam bola stale ;-)


"Rura musi byt zasadne najedena, lebo inak je duta."


"Paza je ohranicena rurou, teda je nekonecna do hlbky."
(pokus o zjednotenie paze a rury)


"Do paze sa dostanes paze(ru)rakom."


"Zhlboka f pazi uz ani rura nie je."


"Rura... teda som!"
(asi hlavne heslo Rurologie, vsak Dedo? ;-)))

Este musim spomenut niektore zasadne pravidla platne na ubytovni:
"Nocny klud je na slobodarni od 22. - 5.. V case n.k. sa v ubytovni zakazuje jeho rusenie napr. hlasitym hovorom, spievanim, hranim na hudobne nastrojoch, buchanim dveri, pocuvanim radia a pod."


"V ubytovni sa nesmu ubytovat osoby neschopne udrzat moc a stolicu."
(bez komentara, urobte si nazor sami ;-)

Hoci sme z ubytovne xceli odist okolo 10:00, zostalo len pri xceni. Sesn totiz pokracovala. Myslim, ze svalovica zo smiechu je ovela prijemnejsia vec, ako bolesti brucha po operacii (mozem potvrdit ;-) Btw. slovom sesn tu na 99% nazyvam nieco, co obycajne nazyvam privatna sesn - 5 ludi je na normalnu sesn malo, ale takto to bolo tak akurat. (Veja, Kofola a my traja).

Ked sa Singer s Dedom dostatocne narozoberali mojho pera a zbalili sme sa, konecne sme sa rozhodli ist. Bolo 13:00. Este sme museli ist na stanicu kupit listky na vlak (vcera sme na to zabudli). To sme vybavili. Potom sme si dali mensi okruh na miestach, kde byvaju Kofola s Vejou a tusim sa vonku zozimilo, lebo som si musel vytiahnut sveter. Veja ma dokonca zasponzorovala satkou na krk, a ja uz viem, ze nabuduce do Martina pridem so salom a rukavicami ;-))) Urcite mi to pomoze viac, ako Singerovi jeho dve zubne kefky ;-)))

Potom sme s Dedom urobili nieco, co sme este nikdy (na ziadnej sesn) nerobili - snazili sme sa Kofole vysvetlit parabolu. Para sice bola, je a bude, ale niektore veci som uz veru pozabudal. Esteze Dedo ma k tomu o rok blizsie ;-) Matalyza moja krasna, slubujem ti v tento den, ze aj ked ked si taka krasna, zas na teba zabudnem... ;-)

Ani sme si neuvedomili, ze je uz tolko hodin. Museli sme ist. Na stanicu to bolo 30 minut busom (vraj cislo 10, co pre niekoho niekde nieco nieco, tak, ako pre mna elektricka c. 4). Este ma prekvapili dve veci, alebo skor miesta, ktore som v Martine pocas jednej polhodiny videl a ktore som pred casom urcite videl vo sne. Nebolo to ziadne deja-vu, ale regulerny sen. A tie miesta si pamatam, ako keby som ich videl dnes. Mozog je srandovna vec a na to, ako je to mozne, asi nikdy nepridem. Predtym som totiz v Martine v tych koncinach urcite nebol...

Na stanici sme sa rozlucili a uz tu bol vlak. Najprv sme mysleli, ze "nezastavujeme, ma'me spoz~de~ni'" ;-) ale, predsa sme nastupili. Aj ked kazdy do inho vozna ;-))) A potom sme uz len vyliezali z okien a mavali a mavali a mavali... a niektori sa uhybali stlpom ;-)

Martin sa vzdialil a tak sme zacali hladat nas vozen a kupe. Vedeli sme len, ze je kdesi na konci vlaku ;-) Ako vzdy... Ale nasli sme. Prva myslienka patrila este sesn. Bolo to naozaj kewl, kewl, kewl. Hned potom zvitazili nase prirodne pudy (Veja, Kofola, budte radi, ze ste nas nevideli ;-) a bleskove sme vybalili vsetko jedlo, co sme mali. Pripadalo nam to ako hostina...

A ked sme dojedli, hned sme zacali rozmyslat, kedy zasa pojdeme do Martina ;-) Hoci na nasej skole je to dost tazke, clovek nikdy nevie, ci sa vyskytne este aspon jeden tyzden bez zapoctovky ;-(( A pritom tam bolo tak dobre...

A to je vlastne koniec. Bolo to perfektne a bolo toho malo. A dufam, ze sa do Martina este dostaneme a na dlhsie, ako na den, lebo aj po tomto jedinom dni, alebo skor, po 24 hodinach pobytu, zistujem, ze cas je krasne relativny a ze akosi stale nemozem mysliet na nic ine...

Session rulez! ;-)))

Za vznik tohto logu dakujem najma Kofole, Veji, Dedovi a Singerovi.

= VIX =

(c) Ivan "VIX" Noris, 12/10/97, noris@decef.elf.stuba.sk
updated: 14/10/97

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 12/12/2019, 10:54:49