Tento text je automatický (t.j. pokusne) formátovaný do HTML! Konvertor je optimalizovaný na texty, ktoré sa dajú rozdeliť na odstavce (dva konce riadku a podobne). Okrem odstavcov sa snaží dostať priamu reč na začiatok riadka.


Nemocnica
(Chicago Hope? ;-)))

UVOD (trochu poviedkovy, vsak? ;-):
-----

Den ako kazdy iny a predsa odlisny... Pred tradicnou zastavkou v skole na Internete, ktoru som povysil na celoprazdninovy, alebo takmer celoprazdninovy program, ma cakala este jedna 'akcia'.
"Neznasam injekcie," zahundral som sam pre seba, ked som zbadal ihlu, co sa zaleskla v bielom lekarskom svetle. Ale co si pomozem. Mozem byt rad, ze toto je len predoperacne vysetrenie... Len malickost oproti tomu, co ma caka o tyzden. Operacia...
"Hned to bude," upokojoval ma doktor. Aspon som mal pocit, ze ma chce upokojit.
"Nebude to boliet..." pridala sa aj sestricka, ked videla krcovite zovretie mojej ruky, ked mi previnula ruku skrditlom. Ano, bal som sa. Co uz so mnou. Nikdy mi nebrali krv.
Vpich. Slabe zastenanie. Ved som sa ho aj snazil stlmit, ako sa len dalo... Bolest bola nastastie kratka. Ako pichnutie vcely s ocelovym zihadlom.
"To je vsetko," povedal doktor, ked mi sestra prelepila leukoplastom zilu a ja som sa viditelne potesil. Neskor som nadaval, ked som sa snazil leukoplast prilepeny na moje chlpy odstranit bezbolestne. Neslo to. Niekolko minut odliepania so zatnutymi zubami (k 'rychlemu sklbnutiu' som sa nemohol odhodlat, policajna akademia bola v mojich spomienkach stale ziva).
To bol len zaciatok.

Vsetci ma presviedcali, ze ide o malicky chirurgicky zakrok. Hoci sa mi pri predstave nemocnice nedviha zaludok, tato predstava produkuje dalsie a dalsie. Ovela neprijemnejsie. A ja mam dokonalu fantaziu. Predstavim si aj co netreba. Nemal som asi pozerat horrory a filmy z nemocnicneho prostredia vobec. Ako napriklad vcera...
Ale no, ved je to len malicka operacia. Chvilka narkozy, kratky pobyt na operacnom stole a je to.
Lahko sa to povie, ale tazsie predstavi. Nikdy som nemal rad nemocnice. Cert mi to bol dlzen, i ked vlastne neviem, preco do tej nemocnice musim ist...
Pamatam sa, ako som sa vtedy po navrate z Internetu rozhodol, ze napisem o svojom pobyte poviedku. Z nemocnicneho prostredia. V zmysle hesla:
'vsetko zle je na nieco dobre'. Dobre rozhodnutie, aspon bude nejaka zmena.
Dobre si spominam. Vtedy ma napadlo, ze ludia budu tuto poviedku povazovat za vymyslenu. A pritom to bude realita. Alebo - mozno trochu prifarbena realita. Prifarbena, aromatizovana, v klasickom Vixovom baleni.
Science vixion.

Dalsim zaujimavym programom bolo interne vysetrenie. K strykovi do nemocnice som prisiel uz o osmej a absolvoval som velmi efektne EKG (vzdy som po nom tuzil, najma ked sme s kamosom programovali efekt pohybujuceho sa EKG...), nezazivne interne vysetrenie a... RTG pluc. Zatial som nepochopil, naco, ale ked treba, tak treba...
Zaujimavy bol najma navrat z nemocnice - autobus o 8:43 som nestihol a na stanicu som prisiel o deviatej. Neprijemne na tom bolo, ze dalsi isiel az od 10:00. No, ale co mi ine ostavalo... Cakal som...
V Blave som na Patronke chcel povodne prestupit na bus do skoly, ale to, na co som nastupil, ma odviezlo az na stanicu. Odtial som stihol jednotku do skoly a prestup za tunelom na nahradnu dopravu ma uz velmi netrapil... Do skoly som dorazil - opat, ako kazdy den. Zasa na siet, ako
"spravny zavislak", IRC, talk a e-maily... Naco vlastne?
Niekedy si kladiem tuto otazku - to vtedy, ked za cely den nenajdem nikoho, s kym by som si rad pokecal, alebo dotycny/a ma jednoducho nestiha. V takych chvilach by som sa asi mal zdvihnut... Ale - som zavislak.

Dnesny sen ma sokoval, najma ked som sa prebudil. Snivalo sa mi totiz o narkoze - stryko mi hovoril, ze pocas narkozy si clovek nic neuvedomi, ze cas sa akoby zastavi - no a presne o tomto sa mi snivalo. Nebolo to najprijemnejsie, i ked zaujimave. Uvidime, aky bude moj zazitok naostro - utorok sa blizi.
Dnesok bol zaroven aj mojim poslednym dnom na Inete PREDTYM. Bol som rad aj tym zopar reakciam na moj odchod. Naozaj to cloveka potesi, ak vidi, ze nie len vzduch, anonymny nick na IRC. Ze je aspon niekto.
Aj ked iba VIX.

"Sesn log"
----------

Tak uz som tu, uz sa to zacalo. Prichod do nemocnice, prijem na chirurgii, izba, sestricky... prostredie, ktore mi bude domovom najmenej tyzden. Tu zacinaju autenticke zaznamy z bloku, ktory som mal so sebou. Preto dalsia cast bude vyzerat inak, ako to, co ste citali doteraz ;-) Asi... mozno sa vixovskemu stylu pri prepisovani neubranim... (neubranil som sa)

15/9/97, 18:02
--------------
Prvy dojem je celkom cool, izbu mam celu len pre seba a mam cas na rozmyslanie (teraz som si uvedomil, ze faza predoperacna je narocna skor na psychicku a pooperacna skor na fyzicku stranku). Zaroven je to rozmyslanie trochu neprijemne... citim sa tak trochu ako v DEEP INSIDE - len ja a moje myslienky a fantazia ;-) Aj teraz pracuje ;)
Momentalne sa bojim uz len klystiru (nie je to strach, ale nexcem ho ;) a... operacie. Ale netrasiem sa (ako som sa bal), nemam zlu pocit, ktory by mi branil logicky mysliet. Nie, este nie. Prisna logika sa pyta: "Kedy pride?" Hm... radsej nevediet. Ale kedze este pred hodinou som bol celkom hotovy, znamena to, ze niekto na mna mysli. Dakujem!
(na chodbe cosi hrmoce a... zacinam mat podozrenie, ze viem, co...)

18:18
-----
Sestricka mi priniesla caj. Bol som z toho taky sokovany (a k tomu je ta sestricka celkom ja sympaticka ;-), az som sa jej zabudol podakovat. Vecer to napravim, ked mi bude davat akysi dezinfekcny obvaz - teda, ak trafim do tej miestnosti ;-))
(Trafil som)
... nalada ma este stale neopusta, dakujem ti, Boze, za to, Snad sa aj celkom uvolnim...
Kto nezazil srandu, nech si skusi nechat oholit brucho... svaly sa pri tom "nezvycajnom" (nerobim to kazdy den, najdem si aj inu zabavu ;-) pohybe vlnili sem a tam (brusny tanec ;-) a mal som pocit, ze z toho skapem.

21:00
-----
Na radu sestricky si davam tabletku na spanie - myslim, ze sestricka sa boji viac, ze nebudem spat, ako ja sam ;-) Nikdy som nemal problemy so spanim - presvedcil ma nakoniec argument (sokoval ma!), ze vstavame uz o siestej. To je na moj vkus a najma po prazdninach, trosicku skoro... Uvidime, ci taketo tabletky sprevadzaju aj nejake efekty ;-))) Ako bonus dostavam slubeny obvaz na brucho - vyzeram ako dement s farebnym bruchom ;-) No co, hlavne, ze je pohoda. Skoda len, ze tabletky ziadne efekty nesposobili... iba som zaspal, akoby som bol unavenejsi o par hodin viac. Ale aj tak dobre - podla toho, ako casto som sa v noci prebudzal, by som asi veru vazne tak lahko nezaspal.

16/9/97, rano
-------------
Budicek. Teplomer. Sax.
Tento kolobeh je rovnaky kazdy den - a dnes to zacina. A uz viem aj cas operacie - 9:30. T minus 2 hodiny, ako to byva pri startoch... Neprijemne, ale horsi bol pocit zimnice, s ktorym som sa zobudil na posteli - v noci (btw ani cez den) tu vobec nekuria a kosa bola statocna. Triasol som sa dost dlho - len teraz som kludny. V operacnom programe (krasny nazov, ze? ;) som #2 a myslienky mi zabiehaju jedinym smerom - M*A*S*H...
K mojmu uvolneniu mozno prispela informacia, ze klystiru som utiekol ;-) Nie je to operacia, ktora sa tyka traviaceho systemu...

9:00
----
Zvlastne, ze mam pocit, ze som tu uz tyzden. Asi to bude tym, ze nerobim nic ine, len citam a rozmyslam. O takomto case uz je veru aj skola... a mne je to teraz jedno. Hlavnou myslienkou je operacia. Aspon, ze som kludny...
Biela, biela, biele steny, biele postele, biele stoly... preco je vsetko tak prisne monochromaticke? Vo Votrelcoch to musi posobit nemocnicne, ale pritulnejsie... Votrelci... tiez mam teraz starosti.

9:30
----
Dostavam prvu injekciu - do zadku. Vraj aby som nikam nechodil, ze sa mi mozno bude xciet spat ;-)) No uznajte, kam by som uz len chodil? Som zvedavy, ako to zabera, ale asi to bude len oblbovak... Par minut zistujem, ze ucinky sa neprejavuju...
A uz prichadza fuzaty chlapik s lezadlom na kolieskach a vola moje meno... vyhra v nejakej sutazi sa ale zrejme nekona... vyzliekam sa... prikryva ma plachtou a ja sa citim, akoby ma isiel hodit do pece ;-))) Nie je to sranda, lebo mi je kosa... a riadna... A pocit vezenia na lozku sa vyrovna pocitu pritomnosti na lodi - neviem, preco mi to pripomina. A uz som na sale - plno pristrojov a lekarov. A zimy... hroznej zimy, ktora potesi kazdeho, kto sa chysta netriast sa ako osika od strachu. Senzor pulzu, ktory mi sestricka pripevnuje na lavy palec pipa ako besny - a ja rozmyslam a pytam sa aj nahlas, ci je to od strachu alebo od zimy - lekar so mnou suhlasi (od zimy ;-) Vzapati dostavam infuziu do chrbta lavej ruky. Ani to nebolelo... blizi sa uspavacia injekcia... male vstreknutie do hadicky s infuziou... otazka sestricky, ci ma pali ruka... este 10 sekund nic, potom odpovedam, ze citim palenie.
...
Moje vedomie sa vyplo. Dalsie si pamatam len prebudzanie z narkozy... cas medzitym akoby ani neexistoval, presne, ako mi to popisovali. A budenie... podobalo sa budeniu, ked musim ist do skoly... hlas akoby prichadzal spoza hrubej steny a kaze mi vstavat... a mne sa taaaak nexce. Asi tak, akoby som nespal dve noci po sebe a po dvoch prespatych hodinach by ma niekto zacal budit. Vlastne ani neviem, ci ma zacali prebudzat uz na sale alebo az v izbe. Kto si to ma pamatat? Mal som ine starosti, pooperacne bolesti boli naozaj nechutne... Celkovo - citil som sa ako opity, ale neviem, ci to mozem prave ja objektivne posudit ;-)
Este cely den som bol prispaty... hrdlo ma boli od toho, ako ma na sale intubovali (najprv som myslel, ze som dostal anginu ;-))) - dobre, ze som to prespal, zaziva by som si do krku nic strcit nenechal ;-) To je z tych Votrelcov...
Prvy den teda mam trochu zelenkavu farbu a absolutnu dietu (infuziu za jedlo nepocitam, to je strava do paze ;-) Najma, ked som sa dozvedel, ze je to v podstate len slana voda...) Dalsi den mam aspon caj - ale ved som ratal s tym, ze schudnem ;-)
Den po operacii mam uz aj navstevu - keby prisli vcera, tak, ako stryko, ktory to mal len na skok, asi by som sa im nemohol prilis venovat... dnes ma vsak okrem navstevy prekvapil aj telefonat - volala mi kamoska, to som naozaj necakal ;-))) Bol to tak trochu velmi prijemny sok, po tom vsetkom (a to som myslel, ze po tej bolesti ma uz nedokaze prekvapit uz nic ;-)
Dalsie dni ubiehali uz monotonne (teplomer, vizita, lezanie)... kazdym dnom som sa mohol lepsie pohybovat a musim priznat, ze som myslel, ze sa uz ani nenaucim chodit. Este aj dnes mam problemy, ale mozem aspon normalne sediet. Kedy budem moct bezat - to este tazko povedat...
Asi najhorsim "trestom" bolo pre mna, ze som sa nemohol (a este sa nemozem) smiat. O kasli a kychani radsej nehovorim. A ak vas niekto rozosmeje necakane, boli to 100x viac, ako najvacsia svalovica na brusnych svaloch. Ked nakoniec zapnete TV, aby vas priviedol na ine myslienky a trochu upokojil a ozve sa reklama "ne', po za'kusku se kazi' zuby a ja' si je ted~ nemu'z~u umy't" alebo tak nejak (pri pisani tej vety som skapinal druhykrat), mate nielen po jedle, pri ktorom sa to stalo, ale takmer aj po siti...
S jedlom je vobec zabava... pri mojom prvom serioznom (nemocnicnom ;-) obede sa priamo na stol vytyckovala jedna pani... Sorry za nechutnost, vtedy sme sa pri okamzitom opusteni miestnosti zhodli len na vete: "Tak sme dojedli..."

21/9/97
-------
Nedela. Tak, zajtra (asi) idem domov. To asi je v zatvorke len symbolicky a kludne si ho mozete odpustit (naozaj ;-). Fajn. Uz treba ist aj do skoly (naozaj kvoli skole, inet mam f pazi, aj ked mi expirne heslo a to sa mi nepaci :() Mozno dokonca uz mame Fornax (o com ale pochybujem aj pri prepisovani ;-) A stichy mi vyberu az vo stvrtok, dovtedy sa nikam nejde.

ZAVER (tiez trochu taky...):
------

Nikdy by som nepochopil regeneracne schopnosti ludskeho organizmu schopne zacelit behom minuty a pol zranenia takeho rozsahu ako je rozstrelenie rotacnym gulometom raze 7 (ako pise autor v Ceste krve ;-))). Nedokazem vsak pochopit ani to, ze pred par dnami som naozaj myslel, ze budem chodit ako Quasimodo (to sitie brusnej steny dost taha, to len pre tych, co este na podobnej operacii neboli, k comu vam gratulujem ;-) Dnes je to oproti stale zmienovanemu dnu po operacii, kedy som musel zacat chodit asi tak v 300% stadiu ;-) A kedze kazdym dnom sa to zlepsuje, mozno sa coskoro uvidime aj na inete (co znamena, ze pridem do skoly).

Tak a to je koniec.

= VIX =

Na zaver xcem podakovat vsetkym tym, co si na mna pocas mojej
"neobycajne dlhej" nepritomnosti na inete spomenuli (ci uz mailom, listom, telefonatom, alebo aj ciste virtualne). Dakujem. PS toto je x% true story, to znamena, ze povodne som z toho xcel napisat poviedku, ale ostalo pri "session logu", cize vsetko, co tu je, je realita. Cast je dokonca napisana s diakritikou, ale neskor sa mi s tym uz nexcelo hrat... Aj tak to nikto v diakritike necita.

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 12/11/2019, 20:45:20