Nevinny

[science-vixion]

"Prichadza Jeho Ctihodnost Sudca R. J. Ellen, povstante!"

Hlas sa v dobre postavenej sale hlasno rozliehal - zjavne patrila k dedicstvu minulosti - a ja som posluchol. Dokonca som sa zlahka uklonil, hoci som pochyboval, ze si ma Sudca vsimne - no jeho povest si to rozhodne zasluzila. Ked nam pokynul, usadili sme sa a ja som pozoroval jeho dostojne pohyby - nesporne vysledok mnohorocnej praxe. Situacia si vsak vyzadovala, aby som prestal vnimat nepodstatne detaily a venoval sa radsej zvazovaniu svojich vyhliadok.

Sudca Ellen bol znamy svojimi spravodlivymi rozhodnutiami. A ja som si bol stopercentne isty, ze v mojom pripade potvrdi moju pravdu. Prestal som sa zaoberat otazkou, co tu vobec robim, uplne som sa spoliehal na inteligenciu Sudcu Ellena. A na to, ze pravda musi zvitazit. Aj tak som nemal inu moznost. Svojim sposobom som vsak mal stastie. Kazdy clovek na mojom mieste by uz davno podlahol panike. Kazdy by trpel depresiami z toho, ze jeho pravda zostava nevypocuta. Ze s nim manipuluju... Ale ja nie - moja psychika je stabilna. Bola to aspon nejaka utecha. Okrem toho - Sudca ma vzdy pravdu - to je axioma. A plati stopercentne.
"Obzaloba, nech sa paci, mozete zacat," povedal Sudca Ellen. Vysoky muz v sivom obleku, ktory doteraz sedel napravo od nas, povstal, uklonil sa a podujal sa divakom sledujucim proces prenasany televiziou vysvetlit, o co v pripade vlastne ide. A zacal ako obycajne, velmi zosiroka.
"Vazeny Sud, vazeni porotcovia," oslovil Sudcu a venoval pohlad aj vyklenku s Porotou. "Vsetci vieme, ze odkedy firma CybeRots Industries zaviedla pouzivanie vysokointeligentnych androidov, zivotna uroven stupla takmer o 200 percent. Vsetci tiez vieme o programovych krizach, ktore raz za pat rokov postihnu 15 percent z nich. Od cias zavedenia Sudu pre umelu inteligenciu," obratil sa k Sudcovi, "sa nam podarilo znizit neodstranitelnu poruchovost na polovicu pri sucasnom znizeni neodovodnenych destrukcii aplikovanim Obmedzovaca..."

Prestal som pocuvat. Presnejsie, prestal som vnimat. Moje senzory aj tak cely priebeh sudu nahravali, tak naco sa s tym zatazovat? Mam dost inych problemov...
Ako napriklad ten najdolezitejsi - PROCES 3324 - preco ma vobec obvinili z porusenia hlavnej direktivy?
"ROBOT NESMIE SVOJOU CINNOSTOU ALEBO ZANEDBANIM SVOJEJ POVINNOSTI UBLIZIT CLOVEKU!" objavilo sa mi pred ocami. Na nic take som sa vsak nepamatal, a teda som nic podobne neurobil, moje obvody aj softver su v poriadku! V stavovom okne pre istotu naskocili vypisy "BIOS CRC OK" a "DIAGNOSTIKA OK". Vsetko je vramci normalnych parametrov! A predsa mi chcu dokazat, ze som porusil hlavnu direktivu - a ze som...
"PROCES 3324 UKONCENY - PRILIS VELA EMOCII".
Peter bol dobry pan. Mal ma rad a aj ja jeho. Preco by som to robil?
Preco ma obvinuju z VRAZDY?

- PLAY -
"Dobre rano, Peter!"
"Ahoj, Johny! Tak co, uz si vypracoval svoj program na snivanie?" usmial sa. Tentokrat moja reakcia nebola len odpoved na ton jeho hlasu, naozaj ma potesil jeho uprimny zaujem. Uz dva roky sa snazim...
"Este nie, ale vdaka za opytanie, pracujem na tom," odpovedal som.
"Podari sa ti to, neboj sa. Uz si dost "stary"," uskrnul sa, ale myslel to dobre. Aj mne sa podarilo usmiat.
"Johny, Johny..."
- STOP -

Obraz z prehravaca pamatovej jednotky som zmensil do ikony. Ano, niekto povedal moje meno. V rohu blikala ikona Pozorovatela a nechal som si prehrat poslednych 30 sekund. Vdaka vycviku pozorovacich schopnosti, ktory pre mna vymyslel Peter, som to zvladol za 3.12 sekundy.
Zalobca prave ukazoval zaznamy z mojho diagnostickeho testu, ktory mi urobili ludia z CybeRots hned v den zatknutia.
"... a tu vidime zaznamy z 11:31:03 - casu, ked doslo k vrazde Petra Westhooda..."
Na monitore sa objavili divakom nic nehovoriace vypisy mojich registrov. Klamal by som, keby som tvrdil, ze ja som vedel, co znamenaju. Bolo to prilis vytrhnute z kontextu. Aj ked... 11:31??

- PLAY -
"Johny, podaj mi eliminator," povedal Peter a ja som posluchol. Obratil som sa a z police vybral kratku ciernu ocelovu rurku s ovladacim panelom velkosti naramkovych hodiniek. Cvilu som sa na nu pozeral a mozgom mi preleteli zo tri pochmurne myslienky. Potom som eliminator podal Petrovi. Vzal ho, sadol mu presne do ruky. Vzapati ho namieril na mna. Zatvaril sa ako masovy vrah pred svojou sedemstodvadsiatoupiatou vrazdou a cynicky sa zachechtal:
"Dostal som ta, chlape!"
Potom sme sa obaja rozosmiali. Ano, mal som Petra velmi rad. Aj preto, ze ma ako jeden z mala ludi, ktorych som poznal, dokazal rozosmiat. Peter sa opat obratil a pomocou implozneho eliminatora zacal odstranovat akesi napadane a rozmrvene listy. Skor, ako stihol nieco povedat, vzal som z okna vysusenu rastlinu, ktora znecistenie sposobila a po zvazeni vsetkych moznosti a nalezitej analyze som ju odniesol medzi odpadky...
- SLEDOVANIE STOPY UKONCENE. ZNOVU NA ZACIATOK? Nie -

Obraz sa zasa zmensil. Co to ma znamenat? Prezrel som urcenu minutu mojho pamatoveho zaznamu este raz, no nic podozrive som neobjavil. Prirodzene, opat som aktivoval testovacie procedury - mal som podozrenie, ze mam poruchu v pamati alebo logickych obvodoch. Ale vsetko bolo negativne!
Algoritmy mi ponukli dve riesenia problemu: bud mi niekto zmenil udaje v pamati a celu pravdu sa teda nikdy nedozviem, alebo ma moja pamat neklame a nikdy som zlocin, z ktoreho ma obvinuju, nespachal.
Nic nove. Oba nazory tu uz boli. Prvy som zavrhoval pre jeho casovu narocnost a pri druhom som k tomu uz nemal co dodat. Zacinal som mat pocit, ze sa ma zmocnuje to, comu ludia hovoria paranoidna fixna idea a... nerad by som sa stal ucastnikom vnutornych psychostabilizujucich operacii Obmedzovaca. Cim by som bol po aplikacii psychoprogramu, sa odhadnut nedalo. A ani jednu moznost som s aktivovanym Obmedzovacom dokazat nemohol.

"A tu vidime, vazeny Sud, damy a pani, zaznam z kamery obzalovaneho - tento zaznam pochadza z dna, kedy bol obzalovany zatknuty - a faktom je, ze vsetky nasledujuce testy zistili, ze tento zaznam je v pamati obzalovaneho NAHRADENY zaznamom, ktory vidime v pravej casti monitora..."
V lavej casti sa objavil zaznam, ktory sa uz od zatknutia staral o moje permanentne napatie - nikdy som ho totiz neurobil. Tuto situaciu v pamati nemam a nikdy som nemal, ale kto mi uz len uveri. V pravej casti obrazovky sa objavil obraz Petra s eliminatorom... Tomuto zaznamu zasa neveria oni...
"Je zrejme, ze obzalovany si zmenil udaje v pamati a opatovne tym porusil Prvy zakon umelej inteligencie. Ked vsak porovname tento priestupok s vrazdou prveho stupna..."
"Namietka, pan zalobca," ozval sa Sudca a vyuzil tak svoje pravo zasiahnut do priebehu procesu. Ja som zatial uvazoval nad tym, ze ten clovek ma mozno ciastocne pravdu... Naozaj, co je taky priestupok voci tomu, z coho ma obvinuju?
Myslienky uberajuce sa tymto smerom zastavil len program obmedzujuci mrhanie procesorovym casom. Vychadzajuc z toho, ze som nevinny, nemam sa co zaoberat takymito napadmi.
"Ano, pane?" muz v sivom sa prekvapene zastavil.
"Na pozadovane tvrdenie nemate dostatok dokazov. Domyslanie si skutocnosti veci nijako nepomoze. Neovplyvnujte prosim Porotu."
"Aano, pane, ospravedlnujem sa," odpovedal trochu zahanbene zalobca. Nechat sa opravit Velkym Sudcom Ellenom - to si mohol pokojne nechat ujst.
"Porota nebude posledne slova brat do uvahy!" obratil sa Sudca smerom k Porote a na kontrolnom displeji pred jeho ocami sledoval editaciu zaznamu. Blikla zelena. Sud mohol pokracovat.
Nebrat do uvahy, nebrat do uvahy... ja to MUSIM brat do uvahy! Vsetky logicke obvody mojho mozgu tvrdia uplne protichodne fakty. Preco by som zabil Petra? Ak by moj program sebakontroly naozaj zlyhal a porusil by som Prvy zakon, interny obmedzovac by zastavil cinnost mojho mozgu do desiatich sekund po zisteni viny, ak by pravda fungoval a on stale funguje. A ak by som bol vinny, preco nemam v pamati okamih vrazdy?
Ale ja sa NECITIM BYT VINNY!
Logika sa opat skontrolovala. OK.
Necitim sa byt vinny.

Zalobca skoncil. Jedine, co som z jeho trochu monotonneho vykladu mal, bol fakt, ze odporucal moju totalnu dekonstrukciu. Nahrada mozgu... nic prijemne... v podstate to, comu ludia hovoria smrt. Az na to, ze u nich je to z ciste biologickych pricin, kym u mna... U robotov sa z nevyhnutnosti stal - trest.
Ale co ine sa dalo cakat pri obvineni z vrazdy prveho stupna spachanej androidom?
Obdivoval som abstrakciu mojho myslenia. Hovorit o sebe ako o "androidovi obvinenom z vrazdy"...

Na rad sa dostala obhajoba.
"Vazeny Sud, vazeny pan zalobca, vazene damy, pani," zacal moj obhajca. Bol to stredne vysoky muz, asi styridsiatnik, dnes obleceny v modrom saku a ciernych nohaviciach. Vyzeral dost unavene. Ked mi ho pridelili, prve, co som urobil, bolo, ze som na nom okamzite vyskusal psychoanalyzu. Zistil som, a nasledujuce dni mi moj odhad potvrdili, ze je to clovek, ktory sa nevzda bez boja. Ale niekedy bolo vidno, ze ho bojuje uz prilis dlho...
"Moj klient bol podrobeny dvanastim nezavislym testom, pri ktorych boli testovane vsetky logicke podsustavy jeho mozgu a bol vyhotoveny aj jeho kompletny psychologicky profil. Detekcne systemy ukazali, ze jeho pamat nebola zvnutra ziadnym sposobom pozmenena - a teda ze nejde o manipulaciu s udajmi v nej. Napriek tomu maju vsetky testy rovnake vysledky - az na jeden. Na ten, ktory bol uskutocneny pocas zatykania." Obratil sa na zalobcu.
"Odvazujem sa tvrdit, ze moj klient bol podrobeny celkovemu skenovaniu pamate este PRED instalaciou Obmedzovaca a niektore fragmenty boli umyselne pozmenene, aby..."
"Pan obhajca, namietka! Nepodlozene tvrdenia!" pomaly, ale dorazne povedal Sudca.
"Napriek tomu, pan Sudca, by som rad pokracoval..."
"Mozete pokracovat," odpovedal Sudca a naklonil sa blizsie k obhajcovi, "ale vyhradne fakty!"
"V poriadku... samozrejme, pane," odpovedal obhajca.
Neznasam tieto recicky. Vsetko musi byt ucesane... je to mrhanie bajtami. Neviem, preco sa spory medzi robotmi nemozu riesit medzi robotmi a musia sa do toho tahat ludia...
Na moju recnicku otazku mi odpovedala moja pamat: spomenul som si, ze Peter mi vzdy pomohol vyriesit problem, na ktory som nestacil, alebo mi aspon pomohol najst spravnu cestu... A Peter bol clovek.
Zasa - bol. Nie je uz to, ze na neho dokazem mysliet tak otvorene, dokazom toho, ze som ho nezabil?
"Pane, mojmu klientovi bol po zatknuti nainstalovany a aktivovany Obmedzovac, ktory ZNEMOZNUJE akukolvek manipulaciu s udajmi v pamati! To znamena, ze udaje v pamati zmenene NEBOLI. A ze jedenast testov, vykonanych uz s Obmedzovacom, hovorilo pravdu. Z toho vyplyva, pan Sudca, iste pripustite, ze je celkom logicke, ze ten dvanasty... ak chcete, prvy, bud nebol korektny, alebo..." stisil hlas.
"Alebo co?" spytal sa Ellen a pozrel na obhajcu. Ten sa obratil k pocitacom Poroty.
"Pripustme moznost, ze prvy test bol zmanipulovany..."
"Namietka!" ozvali sa v jednom okamihu Sudca i zalobca.
"V poriadku, beriem spat," zdvihol ruku moj obhajca. Presiel si rukou po vlasoch a pokracoval. Snazil sa ziskat opat svoj vecny ton.
"Skusme teda brat do uvahy, ze jedenast testov proti jednemu svedci v prospech mojho klienta a dvanasty nie je korektny. Moj klient nielenze nema o vrazde v pamati ziaden vizualny zaznam, ale aj jeho interny register priestupkov je celkom cisty. Jeho jadro nedetekovalo ziadne porusenie Zakonov! Nikdy!"
Zhlboka som sa nadychol. Presne tak reagoval moj mozog na slova obhajcu - bolo ich treba stravit. Aj s patricnymi vonkajsimi priznakmi.
Aktivoval sa mi vsak Obmedzovac - zrejme preto, ze som sa pokusil vratit sa v pamati do casoveho useku na Policajnej stanici pre umelu inteligenciu. A kedze tento pamatovy priestor obsahoval udaje o instalacii Obmedzovaca, ktore museli mojmu mozgu ostat utajene, aby som sa nemohol pokusit ho deaktivovat, bol pre mna nepristupny. Mohol som sa samozrejme pokusit kontroly obist - zatial sa to vsak podarilo iba jednemu robotovi - a ten za svoju odvahu dostal novy mozog. Okrem toho by sa to bralo ako porusenie Zakona.
"... keby po aktivovani Obmedzovaca urobil chybne rozhodnutie, ktore by sa priamo priecilo Zakonom a napriek tomu by preslo cez interne obmedzovace, okamzite by sa predsa zapol servisny monitor s vystraznym napisom a robot by bol paralyzovany, ci nie?" Zrejme som obhajcu zasa nepocuval.
"Citite sa byt vinny?" obratil sa bez pripravy na mna. Tuto otazku mi celkom urcite nemal polozit vlastny obhajca. Vsetci sme vedeli, ze nech poviem cokolvek, pravdu, ci nepravdu, Obmedzovac nezavisle na mojej reakcii zisti PRAVDU. Mozno prave preto mi ju polozil on.
Obratili sa na mna vsetci v miestnosti - Sudca Ellen, zalobca, dokonca sa zdalo, ze aj Porotcovia prerusili svoje analyzy a ich bzucanie stichlo. Kamery snimajuce priebeh procesu sa na mna zaostrili.
"Nie," odpovedal som pravdivo, "necitim."
Pravdivo podla mojho najlepsieho vedomia a...
Obmedzovac zostal tichy. Nevyskocil ziaden napis, ziadna sirena.
Obhajca sa usmial a dodal:
"Nemam viac co povedat."
Zalobca bol zrejme trochu sokovany ucinkom obhajcovej otazky a mojej odpovede, no nevzdaval sa.
"To nic neznamena, damy a pani. Ak android upravil svoj program regulujuci spravanie do tej miery, ze je schopny porusit Zakon a zmenit si pamat, neprekvapilo by ma, keby odolaval aj Obmedzovacu..."
"Nezmenil som si pamat!" ozval som sa.
"Odpovedajte prosim, len ked dostanete otazku," zahrmel Sudca. Ospravedlnil som sa teda a pokusal sa nutkanie prehovorit znizit na minimum. To bola jedna z veci, o ktore sa snazil aj Peter... Zdal som sa mu niekedy az prilis urecneny..
"Pan zalobca, Obmedzovacu este nikto nedokazal odolavat," poznamenal Sudca Ellen na poslednu vetu zalobcu. "Obmedzovac je len sledovaci interfejs medzi hrubou logikou a celkovym spravanim a vyuziva signaly, ktore sa NEDAJU menit ani simulovat! Nemozno ho ovplyvnit."
Zalobca to dobre vedel aj predtym. Aspon sa pokusil... a nevyslo to.
Vyhladal som si v databaze informacie o Obmedzovaci - teda tie, ktore boli pristupne verejnosti. Obmedzovac skonstruovali v CybeRots Industries pred 17 rokmi (firme vzdy zalezalo na bezpecnosti a ovladatelnosti systemu) a jeho pouzitie sa vymedzuje na situacie, kedy sa predpoklada vedome porusenie Zakonov pre umelu inteligenciu a zabezpecuje, aby sa tak nestalo. Preto sa bezne instaluje uz pri prvom vysluchu alebo zatknuti. S Obmedzovacom nie je v troch stvrtinach pripadov vobec potrebny sudny proces - robot s Obmedzovacom nedokaze klamat ani v pripade, ze by to bez neho vobec DOKAZAL. Ak sa uskutocni aj proces, obycajne sa po rozhodnuti Sudu odstrani - hoci je jeho cinnost neobmedzena - a vykona sa uprava priamo v mozgu robota...
Ale ved ja som nevinny! Obmedzovac to potvrdil! Som nevinny! Nevinny!

"... pre CybeRots Industries nie je predsa problemom vytvorit robota s mozgom odolavajucim Obmedzovacu! Ved Peter Westwood bol veducim Odde-"
"Namietka! Spekulacie!" ozval sa Sudca.
Zalobca si vzdychol. Ako ma dokazat, ze Johny naozaj zabil Petra Westwooda, hoci proti tomu teraz obhajoba tvrdo vytahuje jedenast testov? Ved prave tych jedenast testov je dokazom, ze k zmene v pamati doslo! Ani on sam nerozumie tomu, co sa deje v mozgu robota, ale ak sa neciti byt vinny, neznamena to, ze je tak naprogramovany? Ale v tom pripade za tym stoja ludia z CybeRots! Ako dokaze Ellenovi, ze ten android sediaci pred nim, ktory prave dokazal pomocou Obmedzovaca, ze je nevinny, v skutocnosti celkom isto nevinny nie je?
Mat tak dokazy! Ale taketo informacie mu pred Sudom nikto z CybeRots nepotvrdi...

"Sud vynesie rozsudok, povstante prosim!" ozvalo sa v reproduktoroch. Posluchol som. Bol som napaty - dokaze sa pravda a budem volny? Skoncim ako kuchynsky robot, alebo ma rozoberu na suciastky a do smrti budem sucastou patnastich dalsich robotov? V lepsom pripade mi iba vymenia mozog a bude zo mna android v testovacej prevadzke...
Ano, bal som sa...
Sudca Ellen si precital vyhodnotenie Poroty a nebadane prikyvol.
"Na zaklade prelozenych dokazov a po vypocuti oboch stran, som prisiel k tomuto zaveru," povedal a odmlcal sa, aby este viac znervoznil atmosferu.
Prehltol som synteticku napodobeninu slin a vzdychol som si. Nevedel som odhadnut verdikt Sudu.
"Obzalobe sa nepodarilo dokazat vinu obzalovaneho a to ani za pomoci Obmedzovaca. Jedenast testov svedci v prospech obzalovaneho. Na zaklade tych skutocnosti a ostatnych dokazov obhajoby, obzalovany je NEVINNY!"
Prudko som sa obratil s usmevom na obhajcu. Ten ma utisoval a potriasol mi rukou. Slnecny luc prenikajuci z okna sa odrazil od jeho firemneho odznaku s emblemom CR-I. Privrel som oci. Dalsi ludsky reflex...
"Dokazali sme to," povedal nakoniec.
"Pani, este som neskoncil. Obzalovany nie je vinny z vrazdy Petra Westwooda a moze opustit Sudnu sien! Nas vsak este caka praca... V pripade, ze je obzalovany nevinny, zaznamy, ktore ho usvedcovali z vrazdy, su falosne. A teda Cybe-"
Vsetci traja sme cakali, co sa bude diat, pretoze odkedy Sudca potvrdil, ze som nevinny, dialo sa toho uz prilis. Vari chce zacat novy sudny proces? Proti komu? Vsetky testy, i ten povodny, boli predsa vykonane CybeRots Industries! Chce teda... Este som nepocul, ze by Sudca Ellen inicioval novy sudny proces...
Teraz sa vsak trochu zakyval, jeho otvorene usta sa nezavreli, no ani sa nepohybovali, aby dopovedal zvysok vety. Vzapati sa z jeho hlavy vysunul miniaturny monitor a kym sa rozpipal, na displeji sa vysvietil blikajuci cerveny napis:
"ROBOT %s DEAK!4;$3#TIVOVANY!"

Plny zmiesanych dojmov som vychadzal zo Sudnej siene. Takze Sudca Ellen je vyradeny z cinnosti... Zvlastne... taka osobnost, taky skuseny robot, ako on a pokusal sa o obvinenie CybeRots Industries. Zda sa, ze predsa len nebol taky inteligentny. Postavit sa proti nim? Sklamal ma, sklamal ma na celej ciare. No, mozno sa prejavila dalsia z chyb robotov starej generacie... Esteze sme tu my!
Usmial som sa. Ani Ellen, ani nikto iny v sale nevedel to, co som vedel ja. Nikto okrem mna nemohol vidiet uz dost dlho blikajuci napis v stavovom okienku Obmedzovaca: "DEAKTIVOVANY!".

Pokojne som teda opustil budovu a vyhybal sa dotieravym novinarom, ktori sa hrnuli dnu. Vobec som sa im necudoval - ukoncenie Sudcu Ellena bude pre vsetky noviny a televizne spolocnosti trhakom sezony... Esteze som ten proces vydrzal. Divil som sa sam sebe, ved inokedy sa mi hlasove obvody sotva zastavia... Este aj vtedy, ked som videl Petra poslednykrat, rozpraval som mu vtipy.

Zapol som dialkove spojenie. Ozval sa sef Petrovho oddelenia v CybeRots.
"Uspech, pane," povedal som.
"Vieme, Johny. Bol si dobry," odpovedal muz sediaci za terminalom. Spojenie bolo prirodzene interne a kodovane, takze nikto z ludi okolo mna nemal sancu zistit, ze sa venujem aj niecomu inemu ako vychutnavaniu vitazstva a ... SLOBODY!
"Dakujte vasmu novemu "Obmedzovacu"," uskrnul som sa. "Odkedy ste ho vypli, fungoval perfektne."
Sef sa usmial.
"Ale... je tu jeden problem. Alebo skor, problemik," poznamenal som.
Sef spozornel.
"Aky problem?" Povedal to lahostajne, akoby ziaden problem pre neho nebol skutocnym problemom a ani nebol daleko od pravdy. Sucasne som zachytil naznak nervozity a jeho oci urcite preleteli ukazovatele na mojej konzole. Tentokrat som si ho vychutnal o nieco dlhsie.
"Sudca Ellen sa vam nejako..."
Sef sa uskrnul a niekomu, koho som nevidel, ukazal vztyceny prst.
"Co myslite, kto ho zastavil?" prehodil po chvili.
"V poriadku. Pridem za vami. Koniec."
Ked ikona telefonu zmizla z desktopu, zrychlil som krok.
Sef sa postavil, obratil sa k postave stojacej za nim a povedal jedine slovo:
"Tak..."

"Prepacte, pane," ozvalo sa za mnou. Obratil som sa, lebo som spoznal hlas zalobcu.
"Gratulujem, mali ste stastie," povedal a potriasol mi rukou.
"Vdaka," odpovedal som a usmial som sa, ako mi program pre spolocenske spravanie prikazoval. "Hoci, tazko hovorit o stasti... Chudak Sudca..."
"No prave," poznamenal zalobca.
Nechapal som celkom, co tym chcel povedat, ale celkom urcite by mi mal uz pustit ruku. Namiesto toho do nas ktosi zozadu narazil a zacul som akesi cvaknutie, zaroven som zachytil dotyk cohosi studeneho v sektore B557. Pozrel som na zapastie pravej ruky - lebo ten vnem mi asocioval zatykanie.
Nie, puta to neboli. Bolo to nieco male, kovove, studene a ostre, cosi, cim ma niekto pichol do ruky. Keby som bol clovek, myslel by som, ze je to injekcia. Pravda, clovek by sa mohol nazdavat, ze to bol iba komar. Ale moje obvody su dokonalejsie. A potom - komar a android??
Trochu som trhol rukou. Nebolelo to, iba normalna ludska reakcia na povrchove poskodenie pokozky. Nic mimoriadne.
"Johny," ozval sa zalobca, ked sme prechadzali popri reporterke CCR-TV, "nechcel by si im vsetkym nieco povedat? Nieco na sposob vyhlasenia..."
Zavahal som. No, napokon, preco nie? Aj tak ma s tym cestou otravovali najmenej traja novinari. Pristupil som k reporterke.
...
Hovoril som len chvilu. Usmieval som sa. Bol som vo svojom zivle. Veru, keby som nepracoval pre CR-I, chcel by som robit reportera. Alebo mat vlastnu show... to by sa mi pacilo! Ale Peter bol proti...
"A na zaver by som chcel podakovat svojmu obhajcovi, ktory dokazal, ze pravda vzdy vyjde najavo. To on dokazal Sud presvedcit, ze som NEVINNY!"
Tak, konecne bola moja pravda zvecnena aj v mediach. Teraz vsetci vedia, ako to bolo. PRAVDU!

Niekde sa vsak nieco... Desktop scervenel, ikony zosediveli a v priamom prenose, ktory som zaroven sledoval na pozadi, som videl, ako z lavej strany mojej hlavy vyskocil servisny monitor s napisom:
"OBMEDZOVAC : ROBOT DEAKTIVOVANY!"

(c) Ivan "VIX" Noris, 23/12/97, vix@fornax.sk

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 12/11/2019, 20:45:58