O zlatej rybke

Ticha slnecna krajina s jazerom. Nadherna cista belasa voda az tak hyri vsetkymi druhmi ryb a pestrofarebne perie vodneho vtactva sa az tak ligoce na teplom slnku... Romantika, nie?
A pri jazere sedi a drieme rybar. Opalena tvar muza v stredom veku ostro kontrastuje so svetlym slnecnym jasom. Rybar ma nohy ponorene do vody. Dnes nie je nebezpecny, dnes oddychuje. Udica bez navnady ticho lezi vedla neho a caka kym sa rybar prebudi...
Zrazu rybara cosi stuchne do nohy.
"Skap!", zasomre rybar a poskrabe sa na nohe. A niekolko minut vsak opat citi, ze je v niecej pozornosti. Prilis ho to neznepokojuje, posledna pirana vraj uhynula este minuly tyzden na nedostatok potravy, a tak sa nema coho bat. No ked do tretice pociti letmy tahavy pohyb, preberie sa a sadne si.
"Co do ..."
Tu zbada vo vode zlatu rybku. Nie je uz sice celkom zlata, taka, aku mu v detstve v rozpravkach vychvalovali, ale je celkom pekna... na rybu.
"Co otravujes?" opyta sa rybar, netusiac, ze sa nerozprava sam so sebou.
"Ahoj, rybar! Beru, beru?", opyta sa zlata rybka a splechne chvostom. Viditelne sa tesi z rozhovoru s rybarom.
"Beru, neberu, co ta po tom?" odsekne rybar a vytiera si blato z oci.
"A co ja? Mna by si nechcel ulovit?" pyta sa rybka dalej.
"Teba? A naco... nejako sa mi nezdas, kto to kedy videl zlatu rybu jest..." uskrnie sa rybar a rozmysla, co ma rybka za lubom.
Rybka spravi zopar zaberov, aby rec nestala a takto recie:
"Oj, ci sa ty rybar nepamatas, ze zlata rybka vzdy tri zelania ludom splnila, ked ju pred smrtou zachranili ?"
"Veru sa ja pamatam, dobre sa pamatam. Ale vsetko mam a nic nepotrebujem, dakujem ti pekne", povie rybar a caka na odozvu. Kto to kedy slychal, aby si ryba zelala, aby ju clovek chytil!
"Rybar, rybar, len ma pekne chyt, uvidis, budes spokojny!", povie rybka, teraz trosku zalostnejsie. Akoby jej na tom prilis zalezalo, pomysli si rybar.
"Vdaka, nechce sa mi, len si pekne plavaj dalej, dobre?" a uklada sa, ze si opat zdriemne.
Rybka je vsak stale nervoznejsia a plava po sirsom okoli, mohutne viri vodu a vola na rybara:
"Vylov ma, vylov, splnim ti tri zelania, pliiiiiz"
"Ani ma nehne. Ledva si chcem oddychnut a uz..." odpovie namrzeny rybar.
Rybka besnie, uz slubuje nie tri, ale styri zelania, k tomu specialne pridavky, no rybar sa neda obmakcit.
"A precoze chces byt chytena? Co ti nie je dobre tam, kde si?", opyta sa rybar nakoniec.
Rybka je uz takmer bez svojej zlatej farby, ktora sa teraz nachadza po celom jazere a najma okolo rybara a zadychcane hovori:
"Rychlo ...blub... rychlo ma vylov, potom ti ...zblunk... vsetko poviem a splnim ti ...blub... 4 zelania, len ma prosim ta vylov! Rych...blub..lo!!"
"A vies, ze som este v zivote nevidel takuto wlezlu rybu?" povie rybar a rozmysla, co je vo veci. Zatial ho vsak nic nenapada. Rybka vsak besnie stale viac a viac, uz plava takmer po celom jazere, tahajuc za sebou zlaty pasik a srdcervuco krici:
"Chyt ma! Chyt maaaa!" a z jej hlasu uz nie je citit len tuzbu po skorom vyloveni, ale aj naznak skrytej hrozy. Nahle rybka zahuci celkom blizko pri rybarovi:
"Chytro, rychlo, lebo ... blub, chyt ma a ...zblunk!" a monolog zlatej rybky prerusilo hlasne zblnknutie a cvakot akychsi celusti. Rybka zmizla.
Rybar sa usmial. Pozrel do vody a zakyval pirani, ktora sa este krmila chutnym sustom, az jej tak papula svietila.

Ticha slnecna krajina s jazerom. Nadherna cista belasa voda az tak hyri vsetkymi druhmi ryb a pestrofarebne perie vodneho vtactva sa az tak ligoce na teplom slnku... Kde tu vo vode vidno zlatisty pasik.
Pri vode lezi rybar a drieme.
Konecne zasa klud...

(c) VIX, 23/10/1996, vix@fornax.sk

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 12/11/2019, 20:45:31