ODA NA LASKU (jedneho decefaka)

Hladi na mna okom jasnym
ako jarna trava krasnym
Ked k nej kracam rychlym krokom
Vsetok rozum ide bokom!

Ovlada ma silny cit
Uz ho neviem uhasit
Ci sa snazim a ci nie
Laska to je trapenie

Rad ju vidim, rad som s nou
S tou dievcinou mojich snov
Milujem ju laskou cistou
Len ci ona takou istou...

Ladne krivky, farba pleti
Veselost jej z tvare svieti
K tomu super postava...
Kazdy pri nej postava

Uz som pri nej, uz ju mam
Moje ruky uz su tam
Nezne, ticho na nu hladim
Prsty jej uz jemne hladim

Pomaly a potichucky
Spojili sa nase rucky
Trasu sa mi kolena...

..5..

..4..

..3..

..2..

..1..

MOJA ZABKA ZELENA!!!

Hned jej lasku vyznavam...
Ako - to uz vies aj sam ;-)

<cmd> t dec

Ivan "VIX" Noris, 19/3/1997, vix@fornax.sk

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 12/12/2019, 10:52:16