Presne podla protokolu

[science-vixion]

Fly Common sa zobudil prvy. Oci mal este zahmlene, ale podla zableskov okamzite spoznal modre rotujuce majaky oznacujuce zaciatok alebo (ako aj v tomto pripade) koniec hibernacie. Necitil si nohy a horko-tazko sa vyvliekol z hibernacnej kabiny. Po niekolkych minutach sa vsak uz citil lepsie. Organizmus sa prisposobil - nesporne vysledok mnohorocnej praxe.
Fly sa postavil, presiel si rukou po kratkych ciernych vlasoch a posuchal si nos. Bol studeny. Zvuky sprevadzajuce prebudzanie zaznievali este akoby spoza hrubej steny a ruky mu pripadali tak trochu cudzie, ale otupene zmysly su pre pohibernacne stadium typicke.
Obzrel sa, lebo si spomenul, ze tu nie je sam. Druha hibernacna kabina bola uz otvorena, ale jej obyvatel nejavil znamky zivota.
Nevelmi sa tym trapil; pocitac by predsa vyhlasil poplach, keby sa Blennah Straftonovej nieco stalo. Iba jej to dlhsie trvalo. Fly sa uskrnul - bol presvedceny, ze to ma na svedomi opacne pohlavie druheho dostojnika.
Hoci pred niekolkymi sekundami chcel odist a nechat Blenn na pokoji, jej nehybnost ho teraz predsa len zaujala. Urobil par tazkopadnych krokov k jej kabine a skontroloval ukazovatele. Vsetky boli zelene. Tak preco sa nehybe, zacudoval sa a zohol sa, ze skontroluje jej pulz manualne.
Ledva sa Blenn dotkol, vymrstila pravu ruku a odstrcila ho od seba.
"Daj si odpich, Fly!"
Common sa uskrnul. To je cela Blenn. Relaxovat v hibernatore...
"Ahoj srdiecko," povedal jej a opat sa vyrovnal.
"Kocurik!" odpovedala a na chvilu sa nasiroko usmiala. Fly sa opat uskrnul.
"Este raz mi povies "srdiecko" a bude z teba vykastrovany kocur!" povedala nahle a sprevadzala svoju repliku velavravnym pohybom. Potom ho pustila a vstala zo svojho lozka ovela rychlejsie ako Fly. Ten si to vsak vobec nevsimol - hoci stal iba kusok od nej - a dalej nadaval v miernom predklone. Az o dlhu chvilu si uvedomil, ze ho zasa dostala a ze sa este stale vobec nezmenila.
Blenn zatial obsadila jedinu funkcnu sprchu na stredne velkej nakladnej lodi "Prometheus II.", ktora bola zrejme i vdaka svojmu nazvu nesmrtelna. Mnozstvo meteoritov a ulomkov asteroidov zanechalo na kedysi peknej lodi nezmazatelne stopy. Diery zaplatane kovovymi a metakovovymi platmi pokryvali uz dve tretiny povrchu a hoci by bolo mudrejsie nahradit ju novsou lodou a "Promethea" zosrotovat, majitel jej "smrti" predchadzal a financoval jednu generalnu opravu za druhou. Mozno za tym boli provizie, mozno nieco ine, ale Blenn a Fly sa o tom obcas rozpravali - vlastne vzdy, ked sa prave nehadali, co vsak robili takmer stale. Obcas sa divili, ako to spolu mozu vydrzat, no tomu druhemu nepovedali ani slovo. Fly si nechcel pripustit, ze by nemohol zvladnut nejaku zensku a Blenn si myslela to iste o nom.
Common rezolutne odmietol ist skontrolovat kokpit, kym sa aj on neosprchuje, preto melancholicky cakal pred dverami umyvarne a hodnotil interier lode. Z isteho hladiska bol na tom horsie ako exterier: tu sa neopravovalo takmer nic. Calunenie (to, co zan obaja povazovali) vydrzalo vela a do obytnej sekcie a jej zariadeni nikto neinvestoval peniaze uz aspon pat rokov. Fungovali iba dva hibernacne boxy, obytna miestnost, kokpit a sprcha. Vsetky ostatne miestnosti boli nepouzitelne, v lepsom pripade prazdne.
"Pohni si!" zvolal Fly a prave vtedy sa dvere otvorili. Vysla Blenn a za nou, v sprche, zbadal malicky oblak pary.
"To ti trvalo!" neodpustil si Fly poznamku, ktoru by ostatne adresoval kazdej zene na palube lode.
Ignorovala to. Zato nezucastnene podotkla:
"Ostalo uz len trochu teplej vody, tak nou setri."
"Co?" Common bol prekvapeny a nahnevany zaroven. Zvedavost vsak tentokrat zvitazila.
"Zasa odislo cerpadlo?"
"Skor ohrievac, povedala by som. Pozriem sa na to neskor."
"Okej."
Fly za sebou zatvoril dvere a kym pustil vodu, naplanoval si kontrolu kokpitu a obhliadku nakladu. Podla zmluvy by to vlastne malo byt opacne; na tychto letoch je najdolezitejsi naklad. Ale on sa moze na nejaku zmluvu s prehladom vykaslat. Za tie prachy...
A este tu musi trcat s tou mizernou zenskou! Kolko uz spolu lietaju? Rok? Dva? Zvykol cas ratat na lety a nie roky...
Zvysok teplej vody rozohnal jeho chmurne myslienky a do kokpitu prisiel osviezeny a dobre naladeny.
"S tou vodou ti to vyslo," privitala ho. "Bolo to cerpadlo. Vlastne - je. Predstav si, ze na palube nemame uz ani jedno nahradne..."
"Spica. Co ine sa dalo cakat?"
Blenn sa uskrnula.
"Murphyho zakon, co?"
"Tentokrat vysiel, nie?" prerusil ju trocha otravene. Vobec mu nezalezalo na filozofii ale na nedostatku teplej vody.
"Co mame na monitoroch?" povedal, aby sa trochu rozptylil. Jeho dobra nalada bola uz zasa prec. Sadol si do kresla, ktore bolo kedysi anatomicke, hoci sa na to nepamatal.
"Hm, vela a nic. Podla senzorov sme na standardnej pohyperskokovej priblizovacej trajektorii k Zemi. Rychlost 0.1. Hypermotory deaktivovane. A mali sme niekolko zrazok s meteoritmi..." poznamenala sledujuc ukazovatele integrity plasta.
"Definuj 'niekolko'," pozrel na nu Fly.
"Zopar ich ostalo v trupe. A ked myslim niekolko, myslim niekolko... pocitaj si ich sam, ked sa ti chce!"
"To mam v umysle. Ved vies, dlhe zimne vecery. Stale je to lepsia zabava ako tu byt s tebou... doriti!"
Chcela prerusit jeden z jeho typickych monologov, nadavka nepatrila jej. V jeho poslednom slove zaznel skutocny udiv. Pozrela na udaje, ktore predtym uz raz skontrolovala.
"Ten je teda pekny," konstatoval Fly pri pohlade jednej z mala funkcnych vonkajsich kamier na poskodene miesto. Meteorit bol zaryty do trupu ako sip.
"Hm, ako to, ze nam nic neposkodil?" zarazila sa Blenn a opat preletela pohladom kontrolky.
"A co ohrievac?" uskrnul sa Fly.
"Fakt." Teraz sa skerili obaja.
Common si spomenul, ze treba skontrolovat naklad. Ale kokpit mu bol milsi.
"Idem skontrolovat kokpit. Co keby si prezrela nakladovy priestor?" navrhol.
"Okej. Ale potom sa spojis s Houstonom..."
Prikyvol, hoci vedel, preco to chce. Neznasala tie odporne kecy pri rozhovore s Houstonom... protokol, volacie znaky a tak. On si uz zvykol. Dokonca sa mu ten idiotsky zargon zacal pacit, ale nemusi jej to vesat na nos. Nech si mysli, ze ho nuti robit nieco, co nechce.

Fly vysiel do kokpitu. Bolo v nom prijemne sero.
"Ale pustime si sem hadam aj trochu svetla, nie?" spytal sa sam seba a odsunul ochranne kryty na oknach.
Svetlo hviezd ho potesilo a upokojilo. Este ako dieta sa rad pozeral na hviezdy, hladal zname suhvezdia a vymyslal nove. A rozhodol sa, ze sa stale pilotom. Vojaci ho sice nevzali, ale ako obchodny pilot si uz zalietal na svety, kam sa bezne nedostanu ani piloti policajnych Vesmirnych Hliadok!
Ocami hladal pred sebou Slnko. Na prvy pohlad ho nevidel a to ho zarazilo. Pozrel na navigacne pristroje a na polohu lode. Nieco tu nehralo. Slnko predsa musi byt pred nim!
Postavil sa. Svetla hviezd sa mu premietali na sietnicu, ale svetlo tej, ktoru najviac hladal, nenasiel. Urobil kamerou okruh okolo lode.
"Skurveny srot!" zvolal potichu. Tichy krik mal svoje vyhody, najma ked ste v ubytovni, kde spia vsetci okrem vas, lebo nemozete zaspat a lietate v simulatore.
Fly bol nahnevany. Veril svojim ociam - takze klamu pristroje. Ale ako by mohli klamat navigacne senzory? Moze teraz este vobec verit radarom? Presiel prstami po riadiacom pulte motorov a lod zacala spomalovat. Nevie, kde sa vynorili z hyperpriestoru, nevie ani kam letia, preto radsej zastavi. Naposledy pozrel pred seba, odmietavo pokrutil hlavou a zapol komunikator.
"Blenn, ked budes hotova s prehliadkou, prid sem." Povedal to bez strachu, ktory sa v nom zrazu objavil o sekundu neskor.
"Rozumiem," odpovedala presne podla protokolu.
Fly prepol rozsah na kanal medzisystemoveho spojenia. Dufal, ze bude fungovat vysielacka...
"Prometheus II. registracne cislo DX-443-779-IVN, volam operacne stredisko Houston!" ohlasil sa podla predpisov, ktore Blenn tak neznasala. Malo to vsak aj svoju vyhodu: Fly sa naucil identifikacne cislo "Promethea" naspamat.
V kokpite nastalo ticho. Fly si zapol prenosny komunikator s mikrofonom a sluchadlami, aby nemusel komunikovat iba z kokpitu, ale aj z ostatnych casti lode. Clovek nikdy nevie, kedy sa signal prebije cez hyperpriestor a kedy nie. Najma v pripade malych lodi. Zatial vsak bolo pocut len bezny vesmirny sum neruseny nijakym ludskym signalom.
"Prometheus II. DX-443-779-IVN, volam Houston!" zopakoval. "Houston, pocujete ma?"
Zrazu sum ustupil.
"Houston, operacne stredisko pre DX-443-779-IVN. Ozvite sa!"
Chvalabohu, vydychol si Common.
"Houston, tu je DX-443-779-IVN, potvrdzujem prijem," povedal trochu veselsie.
"Houston pre DX-443-779-IVN, akceptujeme vas volaci znak Prometheus," ozval sa hlas znovu.
"Prometheus pre Houston: rozumiem. Houston, mame problem..." zacal Fly a potom si uvedomil, kde uz pocul tuto vetu. Ale pokracoval.
"Houston, mame poruchu navigacnych pristrojov sirokeho rozsahu. Mozete urcit nasu polohu?"
Houston trochu zasumel.
"Houston pre Promethea. Skusame lokalizovat signal vasho vysielaca. Ake problemy mate?"
Fly pokrutil hlavou. Aj by zanadaval, ale nemal komu. Obaja vedia, ze sa musia rozpravat tymto idiotskym sposobom.
"Prometheus pre Houston: porucha navigacnych pristrojov. Predpokladana porucha niektorych senzorov z dovodu negativnej diagnostiky. Motory nastavene na nulovy rezim. Mate uz nasu polohu?"
"Houston pre Promethea. Zaznamenavame... Lokalizacia... zatial negativna. Nemozeme nadviazat stabilne spojenie na..." povedal hlas a ako na potvrdenie sa odmlcal.
"Este nech odide vysielacka. Potom sme hotovi," povedal Fly nahlas. Uvedomil si tiez, ze ak su nefunkcne senzory, moze to ich postavenie vyrazne zhorsit... spomenul si, ako sa spoliehal na hibernator a striasol sa. Blenn mohla byt aj mrtva!
"Kochas sa pohladom na hviezdy?"
Blenn vracajuca sa do kokpitu prerusila prud myslienok v Commonovej hlave. Dokonca sa trochu strhol, co nemal vo zvyku. Bol pripraveny takmer na vsetko, vela toho uz zazil a zanechalo to v nom privela stop.
"Ani nie," odpovedal uprimne.
"Ale ved su krasne," povedala a zadivala sa von, "hm, nad nami je Velky voz! ... Moment! Kde je Slnko?"
Fly sa oprel do kresla. Sluchadla mal stale na usiach.
"Vitajte v svete navigacnych problemov. Ako spravne vidite, Slnko tam nie je! Co to znamena, slecna?" povedal sarkasticky. Potom dodal trochu normalnejsim tonom:
"Okrem toho, nie je to Velky Voz. Vsimni si ho lepsie, ma o jednu hviezdu viac..." ukazal na okno. "Sme poriadne daleko od Zeme. Poriadne daleko!"
Blenn nebola navigatorka, ale ked zbadala aj ostatne nezname suhvezdia, pochopila, co mysli Common slovami "poriadne daleko". Sadla si.
"Hej," odpovedal jej Fly na nevyslovenu otazku, "sme v riti. Senzory su uplne mimo, navigacia asi tiez. Pocitac si s nami robi, co chce. Ved nas nic nevarovalo, ze sme mimo kurzu!" zamaval pred monitorom s "polohou" lode. Neochvejne presviedcal, ze sa nachadzaju niekolko hodin letu od Zeme.
Blenn nepovedala nic. Mala za sebou vela letov, tak ako Fly a zvladla vela problemov, ale tento...
"Co palivo?"
Common pozrel na indikatory. Potom mavol rukou.
"Ako keby sme vedeli, ci ukazuju spravne. Keby aj ano, nepomoze nam to, nevieme svoju polohu. Sme odkazani na pomoc zvonka," poklepal po usiach so sluchadlami.
"A?"
"A... nic. Oznamil som im, ze mame problemy. Prisla by si si na svoje, vsetko krasne podla protokolu!" uskrnul sa. "Aj preto si to nechavam na usiach," ukazal znovu na sluchadla. "Viem, ze to neznasas."
"Dik." povedala a kyvla hlavou. Common mal pocit, ze mu prvykrat v zivote podakovala a vyviedlo ho to z rovnovahy. Vzapati sa sama ponukla, ze skontroluje dieru po zasahu meteoritom.
"Mozno to bude mat suvis s poruchou senzorov..." poznamenala.
"Mozno... kto sa ma v tom vyznat. Som pilot a nie konstrukter. Skusime to," suhlasil zo slusnosti a dalej sa venoval pristrojom a marnej snahe odcitat z nich spravne hodnoty.

"Fly, prid sem dolu. Nieco tu mam," ozvala sa Blenn. Common prave oddychoval a snazil sa vymysliet jeden rozumny dovod, preco by navigacne pristroje povazovali senzormi podstrcene data za skutocne. Jeden vlastne mal: pocitac predsa za skutocnost poklada to, co povie senzor. Ale to mu nestacilo. Preco nefunguju senzory? Zatial sa mu este stale nepodarilo zistit, ci bolo na miestach poskodenych zrazkami s meteoritmi vedenie, co by par veci vysvetlilo. Plany lode v pocitaci boli neuplne - so situaciami ako bola tato sa celkom iste neratalo. Kompletizaciu nechali na pocitac, trvalo to vsak uz celu vecnost. A vobec, co vlastne caka? Nie je uz jedno, co sa stalo? Podstatne je, ze im to poriadne skomplikovalo zivot.
"Mozes byt konkretnejsia, Blenn? Aspon raz!" poprosil Fly. Ako keby ju nepoznal.
"Hmm..." zdalo sa, ze hlada slova, "zacinam mat pocit, ze som na to prisla."
'To'... pomyslel si Fly. Perfektne. 'To' moze byt aj hranie na klaviri.
"Idem dolu," mavol rukou, i ked to nemohla vidiet. "Bude to istejsie."
"Ved som ti to iste prave povedala," uskrnula sa. Bolo to pocut aj na jej hlase.
Flyovi trvala cesta dolu sotva minutu.
"Tak, ukaz!"
"Tam!"
Stena na tom mieste bola cierna od ohna. Nevedel presne, co horelo, ale kedysi tam musel byt niektory z rozvodnych panelov elektroinstalacie alebo datovej siete. Podla toho, ze svetla este svietili, bola odpoved jasna.
"Pozri," prerusila ho Blenn a ukazala mu plan vytlaceny pocitacom. Boli presne pod miestom, kam sa zapichol meteorit.
"Parada. Takze to spalilo trup, znicilo neviemkolko metrov stvorcovych plasta, prerazilo priecky a este tomu zostalo dost energie na znicenie tejto srandy. Niekedy sa pytam sam seba, preco vlastne nemame stit proti meteoritom..."
"... pretoze obycajne nelietame cez kopy vesmirneho kamienia. A okrem toho na to mozes zabudnut. Poznas majitela..." prerusila ho.
"Ako keby som nevedel..." zazrel na nu a pokrutil hlavou. Ale hned sa venoval poruche.
"Ten meteorit nam teda narobil problemy. Ocakaval by som, ze to znici vedenie alebo uplne vyradi senzory, ked uz by s nimi mal do cinenia, ale nie, ze nam kvoli nemu bude senzorovy system podstrkovat falosne udaje. Nie, neverim tomu!" vyhlasil kategoricky.
"Iste," uskrnula sa, "pretoze som na to prisla ja!" Vzdychla. "Typicke."
"Niekedy mam pocit, ze si o mne myslis, ze si o tebe myslim..."
"Nie. Ja viem od sameho zaciatku ze si idiot!" obratila sa a vracala sa do kokpitu.
Doriti! Common mal toho vsetkeho akurat dost.
"Kam ides? Povedal som, ze neverim, ze je to tym meteoritom! Co keby si prisla na nieco ine? Hej! Hovorim s tebou!" krical za nou.
Obratila sa a prilozila si k uchu dlan.
"Hm? Chcel si nieco?" no necakala na odpoved a pokracovala v ceste.
Chodbou sa rozlahol mohutny uder pastou o stenu nasledovany nadavanim.

V sluchadlach sa ozval Houston. Fly bol uz na ceste do kokpitu.
"Houston... Prometheus. Podarilo sa nam lokalizovat vasu lod. Obojsmerne spojenie s vasim pocitacom nie je mozne... , preto vam udaje budem musiet nadiktovat..."
"Prometheus pre Houston, len smelo do toho. Niet nad manualnu pracu! Ale spojenie je dost nestabilne," povedal Fly do mikrofonu a usmial sa. Nech si chlapec zadiktuje...
"Maju nasu polohu. Nemaju moznost spolupracovat s nasim pocitacom, preto nam ju nadiktuju. Sila, co?" tlmocil do kokpitu.
"Hej," zamrmlala Blenn, ktora chcela byt cim skor doma a dufala, ze lod nie je prilis daleko od beznych letovych tras. A od Zeme.
"Houston pre Promethea..." operator nadiktoval suradnice. Fly si ich okamzite zadaval prenosnemu pocitacu a dvakrat ich spatne overil. Akoby sa stal zazrak - spojenie vydrzalo!
"Prometheus pre Houston, dakujeme. Vyskusame nas navigacny system. Skontrolujeme palivo a potom sa ozveme! Prometheus konci."
Fly bez toho, aby si z usi vybral bezdrotove sluchadla, vstal z kresla a napojil prenosny pocitac na databazu centralneho pocitaca lode. Potreboval suradnice preniest na mapu. Blenn zatial skusala objavit dalsie poruchy - diagnostika senzorov bola vsak stale negativna a nedalo sa na ne spoliehat.
"Mam to!" povedal Fly viac pre seba ako pre Blenn, ked sa objavila mapa s predpokladanou polohou.
Pozrela nanho s otazkou. Pokrutil hlavou.
"Nemame dost paliva... ak samozrejme ukazovatel funguje. Sme styridsat parsekov od Zeme..." povedal trochu skleslo. Palivo by vystacilo sotva na tretinu.
Blenn sa nevzdala.
"Zisti, kam mozeme doletiet. Mam tu obchodne trasy do vzdialenosti 20 parsekov... od Zeme," ukazala na vedlajsi monitor a pokracovala v studiu konstrukcie.
"Okej. Vyzera to..." natukal par udajov a zamyslel sa. Pocitac pracoval a naznacil doletovu kruznicu.
"Dobre. Slo by to. Sem by sme sa mohli dostat," ukazal na koniec ciary oznacujucej obchodnu trasu Zem - Dentea. Vtedy si uvedomil, ze Blenn akosi prebera iniciativu a najma - ze sa prestali hadat. Muselo to byt sposobene stresom, v ktorom sa obaja ocitli.
Neuspesne sa pokusil nadviazat spojenie so Zemou. Bol nervozny. Medzipriestorova vysielacka bola asi jedinym fungujucim pristrojom. Napokon sa rozhodli risknut to - a Fly nastavil pozadovany kurz. Motory zacali pracovat a o chvilu dosiahnu bod skoku. Kazdopadne budu blizsie k obyvanej oblasti a snad ich niekto zachyti na radare.
Fly sa priputal a pohladom skontroloval Blenn. Obycajne nechavali hyperskokove motory zapnute len pocas hibernacie - teraz chceli osobne sledovat a kontrolovat co mozno najviac cinnosti nespolahlivej lode.
"Mali ho davno zosrotovat," poznamenal Common sucho pri pohlade na napis s menom lode.
"Nebanuj, mozno to prezijeme. Ak nie, zosrotuje sa sam a este k tomu s nami!"
"Bohovsky ukludnujuce!" precedil cez zuby Fly a prave vtedy nastal skok do hyperpriestoru. Hviezdy sa pretiahli do svietiacich pasov a za oknami nastala tma s malymi ostrovcekmi modreho svetla - McFornackov efekt casto pripominajuci Eliasov ohen. Commona netrapila fyzikalna podstata efektu. Chcel len cim skor vypadnut z tejto odpornej hromady kovu.

Fly sa napriek pochybnostiam pokusil presmerovat tok udajov cez ine oblasti lode a podarilo sa mu to, i ked nemal velmi na vyber.
"Teraz uvidime, ci mala pravdu," mrmlal si. Ak ano, budu ukazovatele v poriadku...
Zapol to. Indikatory ozili a ustalovali sa. Najprv pozrel na palivo - ukazovalo stale to iste. Radar - cisty. Uskrnul sa. Konvencny radar je v hyperpriestore nanic. A co navigacia... Navigacia!
"Blenn! Ono to funguje!" zvolal Fly pri pohlade na mapu, na ktorej sa bod pomalicky presuval k cielovej planete.
"Ako keby som to nehovorila..."
"Tentokrat si mala pravdu," zacal, ale prerusilo ho vysielanie.
"Houston pre Prometheus. Podarilo sa nam lokalizovat vas signal pred vstupom do hyperpriestoru. Sledujeme ho. Aky je vas sucasny stav?"
"Houston," povedal Fly smerom k Blenn.
"Houston, tu je Prometheus. Podarilo sa nam," pozrel na Blenn, no nereagovala, "stabilizovat senzorovy system. Sme na kurze na system Dentea. Ocakavame vasu pomoc, Houston... Nase palivove zasoby su..."
"Okamih, Prometheus!" ozval sa Houston napriek vsetkym zasadam slusneho spravania a protokolu.
"Prometheus pocuva," premohol sa Fly. Napokon, povedal, co chceli pocut a...
"Houston pre Prometheus. Nadviazali sme pasivne spojenie s