Rekordman.

"Ahoj, ja som Tom." Vystrel ruku na pozdrav.
Mark pozrel na neho nenavistnym pohladom. Tom myslel, ze si to len zle vysvetlil, ale ten pohlad priamo vrazdil...
Keby ten pohlad vrazdil, nemusel by som teraz pouzit past, povedal si Mark.
Tom sa ocitol kdesi vpravo. Nechapavo na Marka vyvalil oci a uskrnul sa:
"To vzdy tak spoznavas novych priatelov..." nedokoncil otazku. Po dalsom udere sa bolestivo dotkol chodnika. Vzapati dostal dva kopance do brucha. Zakrical od bolesti.
"Naozaj chaba uroven..." zamrmlal si pre seba tak trochu smutne. Mark nepovedal este ani slovo...
Rychly pohyb. Blysnutie. Vystrel. Dym.
O chodnik zazvonil horuci kusok kovu. Mark sa zosunul tam, kde predtym lezal Tom a v srdci mal regulerny priestrel.
Tom si oprasil saty a schoval zbran. Zaregistroval postavy Udrzby, ktore sa k nemu priblizili zozadu a vytiahol bankovku. Mladik zajasal, podakoval a bleskove si zacal plnit povinnosti. O minutu telo zmizlo. O dalsiu minutu nebolo ani stopy po krvi. Posledny pozostatok - teraz uz chladnu nabojnicu - odkopol Tom do kanala.
Policajt stojaci par metrov dalej a sledujuci celu udalost skontroloval cas.
"Dve patdesiat," povedal hlbokym a starostlivym hlasom. Okolostojaci radostne prikyvli. Trochu sa zamyslel a len mimovolne si vytiahol rukavy a pohvizdujuc pokracoval v obchodzke. No nedalo mu, o par sekund sa zastavil.
"Pockat!" zvolal. Nikto ho nepocul. Obratil sa, no na ulici uz nebolo nikoho.
"Hmm," povedal si policajt, "dve patdesiat je predsa o tri sekundy lepsi cas!"
Sam pre seba uznanlivo prikyvol. Kazdopadne, pod tri minuty ho to vobec nemusi trapit. Ziaden dovod na zatknutie.
Opat sa pohol. Ale lutoval jedno - videl na vlastne oci novy rekord a zabudol si vypytat autogram.

(c) Ivan "VIX" Noris, 14/10/97, vix@fornax.sk

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 12/11/2019, 20:45:10