25 minut

Vstupil do tichej budovy Tretieho Komplexu. Uz pri brane sa na neho usmiala zena na videozariadeni vratnice a poziadala ho o zasunutie identifikacnej karty. Ked si pocitac overil jeho totoznost, na terminali sa rozsvietil napis:
"Zadajte prosim dlzku pobytu:_"
Chvilu porozmyslal, par sekund pocital a zvysny cas okamihu analyzoval. Dve minuty cesta hore. Zo pat minut tam a dalsie dve minuty spat. Niekolko minut rezerva.
"25 minut," vybral si z ponuky. Bolo by zbytocne navolit celu hodinu - dokonca by mohlo byt podozrive, keby odisiel tak skoro pred vyprsanim platnosti priepustky a to on nechcel. On chcel mat pokoj. A ponahlal sa.
"Vasa priepustka, pane," ozvalo sa z reproduktora a z terminalu sa vysunula magneticka karticka. Kym si ju pripevnil na sako, pozrel sa na cerveny napis "25:00". Ked presiel okolo detektora, ktory zablikal na zeleno, cislo zacalo klesat.
Rychlo vykrocil k vytahom. Zacul bzucanie kamery a obzrel sa za nou. Kdesi v dialke dokonca zbadal cloveka. Napadlo ho, ze sa nemusi zbytocne znervoznovat, ked este stale nie je jediny, co vybavuje niektore zalezitosti osobne. Dokonca sa trochu usmial - toto naozaj nemoze byt vybavene na dialku, Niezeby pocitacom neveril, to v nijakom pripade. Jednoducho sa nehodia.
Inak vyzerala byt budova prazdna.
Pokial v nej je ten, za ktorym ide, tak mu to nevadi...

Vytah sa automaticky privolal a otvoril a to ho potesilo. Casovo vsetko vychadzalo. Mal stale 23:30 k dobru.
V zrkadle kabiny zbadal svoju tvar. Bol stale dokonale oholeny, iba co si upravil kravatu. Prava cast saka bola trochu pokrcena, ale stacilo zopar pohybov a uz to bolo v poriadku. Obratil sa k dveram prave ked sa otvarali.
Na chodbe Oddelenia nebolo nikoho. Komplex bol naozaj pomerne prazdny, hoci bolo len skore popoludnie. Nemal vela casu namietnut, ze odkedy je Komplex postaveny, vzdy v nom vacsinu prace robili roboty, najma, ked mu to vyhovovalo. Cim menej ludi ho uvidi, tym menej hlupych otazok mu potom polozia. A on nema rad otazky.
Prelozil si kufrik z lavej ruky do pravej a otvoril dvere veduce na toalety. Navolil kombinaciu, otvoril zamky a z priehradky kufrika vybral detektorom nezaznamenanu zbran. Zasunul dovnutra specialny zasobnik a schoval zbran do vnutorneho vrecka saka. Uskrnul sa. Zbran bola neviditelna nielen vdaka materialu, ale aj specialnemu povrchu kufrika. Nikdy ich to nenapadne, pomyslel si. A keby aj - budem davno prec. Ked ani pocitac Tretieho Komplexu neodhalil jeho falosnu ID kartu.... naco sa vzrusovat?
19:05. Musi si svihnut.

Opat sa ocitol na chodbe a zahol dolava. 6558. Tak a je tu. Pocitac, ktory nahradil sekretarku, si od neho vypytal priepustku a ked nou presiel po snimaci, na dverach sa rozsvietilo zelene svetielko.
"Nech sa paci, ocakavaju vas," odrapkala si svoje sekretarka.
"Vstupte," ozvalo sa vzapati z reproduktora na dverach. To uz nebol pocitac. Bezpecne spoznal hlas riaditela Elsena.
Dvere sa otvorili automaticky, ako ostatne vsetko v budovach Komplexu. Riaditel sedel v kancelarii, ktora bola zariadena ucelne a zaroven posobila trochu prepychovo - Elsen si to mohol dovolit. On zalozil Komplex. On ho vybudoval. A teraz pracoval na dalsom podobnom projekte...
"Dobry den, pan riaditel," pozdravil.
"Vitajte, Dener. Sadnite si, sadnite si," usmial sa Elsen. Dener chvilu vahal, nehodlal sa zdrzat prilis dlho. Priepustka ukazovala 15 minut. To videl aj Elsen.
"Dakujem." Predsa si sadol. Ale hned vytiahol papiere.
"Tu su zmluvy, pane."

Elsen si spomenul, ze Dener nie je prilis zhovorcivy. Hlavne, ze sa mu dalo verit. Posledne transakcie sa podarili vdaka tomu, ze Dener fungoval ako prostrednik medzi Elsenovymi konstrukciami a SPUI.
Posadil sa na svoje calunene kreslo, ktore upravilo svoj tvar, aby sa co najviac prisposobilo riaditelovej postave a zacal citat prvu stranku.
"Je to dobre, velmi dobre," povedal polohlasne, ocami stale visiac na papieri. Ked ich zdvihol, Dener pred nim stal.
"Je mi luto, pan riaditel. Neda sa nic robit."
Elsen nechapal.
"Co sa deje? Kde je problem?" zamaval papiermi.
Dener sa usmial.
"Ziaden problem... Len keby ste to laskavo podpisali..."
Elsen sa zatvaril prekvapene a prestal sa venovat prvej strane zmluvy.
"Ved to nie je este hotove. O co vam ide?"
Dener ukazal na druhy list. Elsen ho schmatol a bleskove preletel ocami. Cim dlhsie dokument cital, tym viac sa mracil. Na konci to nevydrzal. "A s tymto vas poslali az za mnou?" uskrnul sa Elsen. "Malo im byt hned jasne, ze take nieco nikdy nepodpisem."
"Upokojte sa, pane. Rozmyslite si to, viac od vas nechcem," povedal Dener a siahol do vnutorneho vrecka.
"Vylucene! Vasa SPUI sa zblaznila, co? Tak im odkazte..." stichol, aby si vychutnal svoje vlastne slova, "odstupujem od zmluvy." Na Denerove pero so zlatou ruckou sa ani nepozrel.
Dener sa zatvaril ustarostene.
"To myslite vazne? Nikdy vam to nedovolia. Mate jedinu moznost - podpisat zmluvu teraz. A uz o dva tyzdne mozeme zacat..."
"Nikdy! NIKDY!" dostojne povedal Elsen. Uvedomil si, ze ako najvyssi sef projektu si nemoze dovolit kricat. Napokon, jemu patrila vacsina akcii Korporacie... az doteraz. Tato zmluva...
"Je to vase konecne rozhodnutie? Ste si vedomy, co to bude pre vas znamenat?" spytal sa Dener.
Elsen sa postavil.
"Povedzte im, ze mi nebudu diktovat podmienky. Ak sa k tomu stavaju takto - prosim. Zmluva je neplatna, ak jeden z ucastnikov od nej odstupi!"
"Ale..."
"Nie," pokracoval a pokrutil hlavou, "nikto sa nebude vyhrazat Donovi Elsenovi."
A je to tu, pomyslel si Dener. Teraz spomenie policiu...
"Ako by sa asi vyvijal kurz ich akcii, keby som o celej zalezitosti informoval policiu?" rozmyslal nahlas s letmym usmevom cloveka, ktory jedinym telefonatom dokaze znicit nadnarodnu spolocnost.
Dener sa uskrnul. Len on vedel preco.
"V poriadku, pan Elsen. Urobili ste rozhodnutie a ja som vas varoval. Mohli ste..." bleskove vytiahol revolver a dvakrat potiahol spust.
"... prezit." Vetu dokoncil skor, kym Elsenovo telo dopadlo na zem s tlmenym buchnutim. Aj preto Elsena obdivoval - ini v jeho veku by mali telo pokryte tukovymi vankusmi, ale on bol aktivny sportovec. Mal Elsena celkom rad. Rad s nim pracoval. Ale pracuje pre SPUI. Dostal ulohu a splnil ju. Napokon, dostal sancu. Sprava pocitacov a umelej inteligencie mu dala serioznu ponuku. Sice by sa stal mensinovym akcionarom, ale co je to oproti cene, ktoru zaplatil teraz?
Tito milionari su zvlastni ludia, pomyslel si Dener.

Na priepustke svietilo 9:45. Musi si svihnut!
Zo stola odpratal vsetky zmluvy, ktore priniesol a starostlivo ich znicil v drvici odpadkov. Uz ich nebude potrebovat. Prazdny kufrik si ponechal, moze sa mu hodit, ak bude prechadzat so zbranou cez detektory - hoci neratal s tym, ze ju bude potrebovat. Posledny pohlad - hotovo. Este stastie,ze sa nemusel trapit s bezpecnostnymi kamerami - Elsen bol sice niekedy paranoidny, ale v kancelarii nijake kamery nestrpel...
Preboha! Zabudol na to najdolezitejsie! Takmer podcenil vnutorny bezpecnostny system a to by sa mu nemuselo vyplatit. Prebehol k Elsenovi a strhol z neho identifikacnu kartu zamestnanca s biologickym snimacom. Potom z kufrika vybral maly pristroj a pripevnil k nemu kartu. Pristroj zapipal a kontrolka zasvietila na cerveno. Potom zacala pravidelne blikat. Tak. Stihol to. Emulator zivotnych funkcii je dobra vec, povedal si. Bezpecnostny senzor mohol o par sekund spustit poplach a zavolat zachranku, kebx nezachytaval nijake signaly.
Vydychol si. Ale len na par sekund. Musi prec!

6:47...
Vybehol z kancelarie a zamieril k vytahom. Za nim cosi zabzucalo.
Udrzbovy robot. A hrnul sa priamo ku kancelarii riaditela Elsena. Inokedy by mu to bolo jedno, a aj teraz by si to radsej nevsimal, lebo sa ponahlal. Ale v kancelarii teraz nie je len neporiadok, je tam aj Elsen! A ked robot najde telo Elsena...
"Stop!" zvolal prosebne a dufal, ze robot zareaguje.
Zareagoval. Obratil sa, vidiac, ze v blizkosti je clovek a odsunul sa zatial do vedlajsej kancelarie. O chvilu zacul Dener zvuk vysavania.
Chvilu rozmyslal, lebo situacia bola vazna. Jeden zly napad a skonci niekde s prestrelenou hlavou. Alebo vo vazeni. Ani jedna moznost sa mu nepacila...
Musi prec. A okamzite! Tak-tak to stihne a vypadne. Na druhej strane nemoze nechat Elsena v kancelarii, do ktorej sa chysta vpadnut upratovaci robot.
Rozmyslal, ci za tych par minut, kym robot objavi telo, stihne uniknut do bezpecia. Zrazu dostal napad!
Musi sa zbavit mrtvoly. Z budovy ju nedostane a na svojom mieste ostat nemoze. Co keby ju preniesol do kancelarie, ktoru robot uz prezrel? Tak skoro sa tam predsa nevrati!
Ano, tak to urobi.
4:55.

Opat vosiel do Elsenovej kancelarie. Teraz mu vsak pripadala akasi ticha. Nevedel preco. Pochyboval, ze by to mohol sposobit teraz uz nehybny Elsen, pretoze uz davno nemal vycitky svedomia. Robil to, za co mu platili a rozmyslat nad nasledkami si nemohol dovolit. Teraz trochu zavzdychal pod vahou Elsena a zacinal pochybovat aj o imidzi sportovca, ktory Elsen o sebe rozsiroval. Bol priserne tazky! Nakoniec ho chytil za nohy a tahal za sebou.
Robot postupoval systematicky a tak sa Dener rozhodol preniest, ci skor prevliect Elsena az na druhu stranu chodby. Podlaha na chodbe bola nastastie dost hladka, takze k vytahom, ktore boli v polovici cesty, sa dostal uz o par sekund. Vtedy terminal na stene za nim ozil.
Dener sa prudko obratil a pustil Elsenove nohy, no upokojilo ho, ze text na obrazovke bol zeleny a neblikal, ako to byva zvykom pri poplasnych spravach. Bol tiez pomerne strucny:
"Varovanie! Kod 4: neautorizovany transfer s neschvalenym a neoverenym nakladom. Prosim, identifikujte sa."
Dener nepochopil vyzvu. Stale sa vsak opakovala. Potom ho napadlo, ze sa pokusa preniest Elsenovo telo za hranice oddelenia. Ano. V stene za nim bol detektor. Zaregistroval Denera, ako prenasa "naklad".
Dener si pretrel celo. Teraz je naozaj v pasci.
2:13
Kazdy objekt v Komplexe mal svoje identifikacne cislo a pri jeho prenasani sa tak automaticky upravovala databaza. Bolo teda nemozne z budovy vyniest, alebo naopak priniest predmet, ktory by nepresiel kontrolou. To bol urcite Elsenov napad, pomyslel si nestastne. Kedze Elsen ako predmet registrovany nie je... nemozem ho dostat ani za hranice oddelenia, nieto z budovy! A to si planoval, ze v pripade nudze Elsenovo telo odvezie z budovy autom, ktore parkovalo v podzemnej garazi...
V dialke za nim cosi zabzucalo a na chodbu opat vysiel robot. Dener mu nevenoval pozornost... kym si neuvedomil, ze zvuk motorceka sa priblizuje. Robot prerusil pracu?
Dener sa obratil a zbadal to, co zbadal pred malou chvilou aj robot. Chodba bola pretata suvislym krvavym pasom, ktory tam zanechal Elsen, ked ho tahal k vytahom. A robot, samozrejme, bol povinny...
Hladina adrenalinu stupla na neunosnu mieru a Denerov tep sa s priblizujucim robotom zrychloval. Mal jedine stastie, ze robot pravdepodobne neanalyzoval objekt svojej prace - keby prisiel na to, ze je to krv, urcite by podal spravu centralnemu pocitacu. A...

Robot systematicky cistil podlahu a priblizoval sa rychlostou stvrt metra za sekundu. Dokonca zaregistroval Denera a v pamati nasiel obraz jeho identifikacnej karty. Ano, to je ten clovek, co prerusil jeho pracu. Terza je vsak este daleko. Nemusi sa s tym vobec zatazovat.
Keby bol robot urceny aj na viac, ako pozorovanie veci okolo seba, bolo by mu podozrive, ze Dener strhava zo steny akysi nastroj, ze pocut zvuk stretnutia kov-kov a ze sa cosi stratilo z jeho dohladu.
Robot sa zastavil. Chodba bola prazdna a spinava stopa, ktora ho zamestnavala v poslednych minutach, koncila pri vytahovych dverach. Robot pipol. Vzapati sa obratil. Ak stopa konci, konci aj jeho praca. Ak by mal viac logiky, mozno by ho napadlo, ze stopa mozno pokracuje vo vytahu. Ale to by uz aj tak nebol problem. On ma na starosti tuto chodbu. Nic viac.
Dener bol zadychcany a zosunul sa na podlahu vytahu. Konecne sa nemusi starat o telo. Konecne mu vsetky roboty daju pokoj. Konecne!
Gratuloval si k napadu zhodit Elsena do vytahovej sachty a hoci mu chvilu trvalo, kym za pomoci sekery v protipoziarnej skrinke otvoril sachtove dvere, stihol to. Telo zmizlo a s nim aj problemy. Ked ho najdu, bude uz davno prec, s novou totoznostou a nikto...
Preboha! Kufrik! Kufrik so smrtiacou zbranou zabudol u Elsena!
Stlacil STOP a poschodie, ktore prave opustil. Zbran, na ktorej su odtlacky prstov zabudol pred dverami vytahu!
V kabine sa ozvalo bzucanie. Dener pozrel na panel, ale ten svietil na zeleno.
Nakoniec pozrel na kartu. Svietilo na nej:
0:00.
Priepustka vyprsala. To znamena, ze sa z budovy bez kontroly nedostane...

Vytah sa zastavil a na paneli sa zacal vypisovat nejaky text. Nevnimal ho. V jeho mozgu sa zrazu vsetko zmiesalo. Preco si len nastavil priepustku na 25 minut?
Nemohol uniknut, nemohol sa vratit. Nemohol urobit absolutne nic. Iba cakat, kym po neho pridu!
Bol rozzureny. Priepustku hodil na zem a podupal po nej, ale bzucala veselo dalej. Len displej uz nesvietil.
Ked udrel hlavou do steny kabiny, zistil, ze v lavom vrecku ma cosi tvrde. Nahmatal revolver. Tak predsa si ho len vzal? Nie je to len sen?
Bzuciacu kartu prerusil novy, ostry kovovy zvuk. Nasledoval tupy naraz. Ten vsak hned utichol a kabinu zasa naplnil len monotonny bzukot.

(c) Ivan "VIX" Noris, 21/11/97, noris@decef.elf.stuba.sk

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 18/11/2017, 09:17:44