Tento text je automatický (t.j. pokusne) formátovaný do HTML! Konvertor je optimalizovaný na texty, ktoré sa dajú rozdeliť na odstavce (dva konce riadku a podobne). Okrem odstavcov sa snaží dostať priamu reč na začiatok riadka.

GENESIS

Written by Rider rider@kete.utc.sk rihak@alpha.euba.sk
GENESIS
- Prosim vsetkych citatelov, ktori povazuju tento pribeh za rozporny so svojim nabozenskym zmyslanim aby pochopili, ze ide iba o vedecko-fantasticku poviedku
-
--------------------------------------------------------------------------------


"Nuz, synovia a dcery moje, citim, ze cas moj blizi sa uz. I zavolal som vas preto, aby riekol som vam pravdu celu o svete, v ktorom zijete a o svete, z ktoreho pochadzate. Tak posadajte si navokol a pocuvajte, co ja riect vam chcem..." --------------------------------------------------------------------------------


"...a odsudzuje sa spolu so spolupachatelkou, zakonnou manzelkou Chauva, na dozivotne vyhnanstvo zo sustavy Pairidaesy. Proti rozsudku niet odvolania."
Mohol tusit, ze Rada Imperia bude nemilosrdna. Rozhodol sa riskovat - a nevyslo to. Zatkli ich, prave ked sa chystali svoj uzasny objav zverejnit. Mali skratka smolu. Alebo ich niekto zradil? Tazko povedat. Ale rozhodne to nebolo fer. Vrchol sebectva. Teraz vsak uz bolo neskoro lutovat. Tri imperialne krizniky typu Angelus ich sprevadzali pod dohladom hlavni svojich plazmovych diel na samy okraj sustavy, odkial ich cakala nekonecna put vesmirom, v ktorom mali najst svoju smrt... --------------------------------------------------------------------------------

Chauva vtedy natesene zvolala:"Edmu, pod sem, ono sa to zlucilo! Podarilo sa nam to!"
Pribehol ako namydleny blesk, pozrel do mikroskopu a nadsene zaujukal. Ano, vyslo to! Po tolkych rokoch badania konecne dosiahli vysledok! Ludia uz nebudu zomierat do stovky rokov! Tento pripravok umozni zit az desatkrat dlhsie! Bol to naozaj dovod na oslavu. Poslednu. Netusili totiz, ze niektorym ludom sa to vobec nebude pacit... --------------------------------------------------------------------------------

Edmu rozhodol spravne. Bola to sice velmi vzdialena planeta, ale o to podobnejsia Pairidaese. A oni mali preco zit. Vdaka pripravku, ktory si este stihli implantovat, mali pred sebou cele stovky rokov zivota...
Cesta sa zdala byt nekonecnou. Mala lod sa uzasnou rychlostou rutila vesmirnou prazdnotou a kazdou sekundou zmensovala vzdialenost, deliacu ju od malickej hviezdicky, okom takmer neviditelnej. A na palube niesla dve ludske bytosti v stave provizornej anabiozy, ktora napriek spomaleniu zivotnych funkcii nedokazala zabranit starnutiu. Nik iny by to neprezil - no ich to stalo iba tristo rokov zivota. Tristo rokov, pocas ktorych v hlbokych snoch dufali v krajsi zajtrajsok... --------------------------------------------------------------------------------

Pol roka po skonceni pobytu v anabioze bola lod na obeznej drahe belasej planety, ktora mala byt ich domovom. Zostavalo jedine - pristat. Lod vsak nebola stavana pre vstup do atmosfery a tak to aj dopadlo.
Edmu robil, co sa dalo. Aj tak to vsak pripominalo skor havariu, ako pristavanie. Lod zacala horiet, jednotlive systemy postupne vypovedavali poslusnost. Tesne pred dopadom na povrch planety Edmu vyrovnal lod a Chauva spustila brzdiace trysky na plny vykon. Lod sa zatriasla, brzdiace dyzy sa uz definitivne odtrhli a horiaci vrak sa zaryl nosom do piesku. Edmu sa okamzite vrhol k nudzovemu poklopu a odskrutkoval ho. Ozvalo sa zasycanie, ked sa vyrovnal tlak v lodi s tlakom okolitej atmosfery a poklop odskocil. Edmu chytil za ruku Chauvu, ktora si stierala z tvare krv z rany utrzenej pri pristati a obaja vybehli von. Napriek kazdodennym cviceniam sa museli pri behu podopierat. Ked presli dostatocnu vzdialenost, rychlo zalahli na zem a cakali. Bol najvyssi cas. Lod s uzasnou silou explodovala a miesto pristatia vyznacoval uz len cierny krater s kusmi pokrutenych plechov... --------------------------------------------------------------------------------

Trvalo im niekolko rokov, kym sa zabyvali. Planeta im vsak poskytovala vsetko, co potrebovali: pitnu vodu v potokoch, obzivu v lesoch... A o niekolko rokov sa im narodilo prve dieta - syn Kain... --------------------------------------------------------------------------------


"...a potom ste prisli vy, synovia a dcery moje. Ja zil som tu devatsto a tridsat liet, o dvadsat liet viac ako Chauva, matka vasa. Teraz vsak citim, ze pobrat sa za nou sudene mi je. I spravujte svet tento spravodlivo a bez svaru, nech vecna je slava nasa. A by v zabudnutie neupadol pribeh tento, ja najcennejsie co mam, teraz vam prenechavam. Hla, tu kniha palubna lode nasej, kde vsetky pribehy nase zaznacene su. I doplnajte ju, nech svedectvom o nas naveky ostane...",- dopovedal Edmu, ktoreho neskor Adamom nazvali a spod rohoze vytiahol hruby cierny zvazok, jedinu vec, ktora preckala havariu lode. Zlaty napis Palubna kniha na jej obale bol vekom zmazany a citatelne bolo len druhe slovo, kniha - "...biblia"... --------------------------------------------------------------------------------

DODATOK: --------------------------------------------------------------------------------

NAPRIEC VESMIROM
-VENOVANE "VELKEJ STVORKE" Z LIVERPOOLU ZA ROVNOMENNU PIESEN-
--------------------------------------------------------------------------------

Letime. Uz sestnasty rok. Stale bez zmeny kurzu. Ako podla pravitka, prilozeneho na hviezdnu mapu. Vsak tak aj stanovili nas kurz - pravitkom na hviezdnej mape...
Letime. Ako dlho este? Stale nemame dokazy, ze na tej planete moze existovat zivot. A co ak su hypotezy nepravdive? Co potom?
Letime a ani nevieme kam. Napriec vesmirom. Uz sestnast rokov.
Strnasti z nas uz zomreli. Minuly rok. Na neznamu chorobu. Vyhodili sme ich do vesmiru. Ved co s nimi na palube? Dufam, ze tam neskoncime vsetci.
Vsetci, co letime. Akoby bezcielne, na planetu, o ktorej ani nevieme, ci vobec existuje. Ma to vobec cenu? Vsetci na palube veria, ze ano. Ale ak by sme sa sklamali...
Lod kazdou sekundou hlta kus z nekonecna, ktore ju obklopuje. Len aby ono nepohltilo nas. Toho sa bojime vsetci. A predsa letime.
Ako dlho este? Navigatori vravia o dalsich dvanastich rokoch. Je to hlupe. Dvadsatosem rokov napriec vesmirom. A vobec nevieme preco.
Preco prave ja? Preco prave my? Preco prave nasa lod? Preco prave ona bola dostatocne vzdialena od Zeme vo chvili, ked tam dolu stlacili to tlacidlo? A preco vlastne stlacili to tlacidlo?
Azda aby sme leteli napriec vesmirom. A mozno naveky... --------------------------------------------------------------------------------

KONIEC

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 21/09/2019, 09:54:21