Tento text je automatický (t.j. pokusne) formátovaný do HTML! Konvertor je optimalizovaný na texty, ktoré sa dajú rozdeliť na odstavce (dva konce riadku a podobne). Okrem odstavcov sa snaží dostať priamu reč na začiatok riadka.

No Reply

Written by Rider rider@kete.utc.sk rihak@alpha.euba.sk
No Reply
(Bez odpovede)

-DEDICATED TO THE BEATLES, TO SLAVO "SPAKKY" SLIZIK & TO ALL MY INTERNET
FRIENDS-
--------------------------------------------------------------------------------

Nevedel, co tu odchylku sposobilo. Za normalnych okolnosti by bola uplne zanedbatelna, avsak pre hydrojet, rutiaci sa niekolkostokilometrovou rychlostou pod hladionu oceanu bola tragicka. Ci uz bola sposobena nejakym podmorskym otrasom alebo nezdokumentovanym podmorskym prudom, posledne, co si pamatal, bola cervena kontrolka indikujuca nebezpecnu blizkost dna, ktora sa rozsvietila prakticky v rovnakom momente, ako nastal naraz. V tej istej sekunde stratil vedomie...
--------------------------------------------------------------------------------

Ked sa prebral, lezal na hladine v katapultovacom kresle. Mal stastie, automatika fungovala. Skontroloval nudzove vybavenie. Mal vsetko - zasobu pitnej vody, stravu na dva tyzdne a skladaciu vysielacku. O svoj osud sa neobaval - o niekolko hodin pobrezna straz urcite zaregistruje stratu jedneho z clnov flotily a vyhlasi patranie. Bol sice vzdialny stovky kilometrov, ale co je to pre rychle hydrojety? Zapol si na ramene identifikacny radiomajak a zacal zistovat svoju polohu. --------------------------------------------------------------------------------

Ano, od najblizsieho pristavu bol velmi vzdialeny. Zato iba zopar kilometrov od neho muselo byt pobrezie Starej pevniny. S nudzovou hydrodyzou by tuto vzdialenost prekonal za niekolko hodin. Podla vreckoveho gyrokompasu teda stanovil smer a zapol dyzu. Voda v jeho okoli zacala ticho sumiet a on sa pomaly nechal unasat k Starej pevnine.
--------------------------------------------------------------------------------

Ked zazrel v dialke breh, citil akesi uspokojenie. Bolo tu sice ake-take riziko, ze ho prepadnu barbari, ktori este stale plienili pobrezie Starej pevniny, ale zopar vystrelov z phaseru by ich spolahlivo zahnalo. S potesenim sa pozrel na hodinky. Tak - teraz niekedy zaregistrovali stratu hydrojetu. Usmial sa pri pomysleni, aky chaos to vyvola v Centrale pobreznej hliadky. Aj tak mu neslo do hlavy, ako mohol skuseny pilot ako on spravit taku hlupu chybu. A aku chybu to vlastne spravil? Nevedel... Ale to sa uz priblizil k plazi. Vypol hydrodyzu a vystupil na breh.
--------------------------------------------------------------------------------

Poobzeral sa po okoli. Bol v malej, piesocnatej zatoke, priam stvorenej na taborenie.
"Sem raz musim skocit na dovolenku" - pomyslel si s usmevom. Slnko sa zacalo sklanat k obzoru a tak sa rozhodol stravit noc prave tu. Do rana ho aj tak isto najdu a ak aj nie, posklada vysielacku a sam sa pokusi nadviazat spojenie. Nastavil si na opasku senzor pohybu na okruh 100 metrov, aby sa poistil proti neocakavanej nocnej navsteve, lahol si do jemneho piesku na plazi a o chvilu zaspal tvrdym spankom...
--------------------------------------------------------------------------------

Zobudil sa s lucmi vychadzajuceho slnka. Najskor bol trochu zmateny, nevedel, kde vlastne je, potom si spomenul na svoju havariu. Pohlad na hodinky ho trochu prekvapil. Patracia jednotka tu uz davno mala byt. Skontroloval identifikacny radiomajak, ale ten bol v poriadku a celu noc v kratkych intervaloch vysielal svoju polohu. Postavil sa a zahladel sa do dialky. Nikde nic. Ani stopa po patracich clnoch. Chvilku este sledoval obzor a potom vytiahol skladaciu vysielacku.
--------------------------------------------------------------------------------

Tato vysielacka mala uzasny dosah a rozlozena sa vmestila do neuveritelne maleho priestoru. Necudo, ze sa stala zakladnym vybavenim v nudzovych situaciach.
Jej zostavenie mu zabralo niekolko hodin, pocas ktorych neustale cakal, ze sa ozve charakteristicky hukot vynarajuceho sa hydrojetu. Marne. Zasunul poslednu suciastku a pripojil malu atomovu baterieu Sum z reproduktoru mu ihned ukazal, ze jeho praca bola odvedena dobre...
--------------------------------------------------------------------------------

Toto ho uz naozaj znepokojilo. Nech nastavoval akukolvek frekvenciu, odpovedou mu boli iba atmosfericke poruchy a tichy sum. Nerozumel tomu. Zeby sa niekde pomylil? Zacal preladovat frekvenciu vysielacky a snazil sa naladit frekvenciu svojho identifikacneho radiomajaku. Tu niekde by to malo...
Z reproduktoru sa ozvalo jasne piskanie kodovaneho signalu jeho radiomajaku. Vysielacka bola v ulnomm poriadku.
Zalial ho studeny pot. Nic. Ziadna odpoved. Akoby na celej planete neexistovalo ziadne vysielanie. Znepokojene zacal chaoticky este raz prechadzat vsetky kanaly. Marne. Nezachytil ani akord z Hudobnych noviniek, ani pisknutie s COOL Radia, ba nezacul ani jedine slovo zo svojho najoblubenejsieho a pravdepodobne najobjektivnejsieho rozhlasoveho vysielania - z Hlasu Atlantidy...
--------------------------------------------------------------------------------

KONIEC

Tu môžete ohodnotiť poviedku:


vix-libris, 27/1/2002-0.84 (beta)
(c) VIX 2001-2002
Generated: 12/12/2019, 10:53:57