:: deja-vix ::

:: Pár slov o mne ::

Kto som, čo robím, čo by ste tu mohli nájsť a iné pikošky...

Curriculum Vixae

[VIXik]

V reálnom živote sa volám Ivan Noris. Bez mäkčeňov, bez dĺžňov ("Anytime, anywhere, man!"). Ako hovorí Dedo, niekto má na meno jednoducho šťastie :) Každopádne, veľmi na tom nezáleží; mojím reálnym menom ma oslovuje málokto. Na sieti, kde komunikujem s väčšinou svojich známych, som známejší pod prezývkou "VIX".

Narodil som sa v roku 1976 v Bratislave a už po pár mesiacoch zo mňa vyrástol malý VIXík. Neveríte? A čo myslíte, kto je na fotke vľavo? ;-)

V Bratislave som strávil absolútnu väčšinu svojho doterajšieho života. Dominantnú úlohu v ňom zohrala Vazovova ulica, kde som chodil nielen do škôlky, ale aj do základnej školy a na gymnázium :) Až v druhom-treťom ročníku som sa rozhodol, že svoj život "zasvätím" počítačom. Že budem programovať. A tak moje prvé cesty po maturite viedli na Fakultu elektrotechniky a informatiky STU, kde som sa spolu s ostatnými spolužiakmi pretransformoval na tvora zvaného "decefák" (používateľ kedysi kultového fakultného (alebo fakultového? :) servera "decef", elektrikár, poznámka autora). Po päť a pol roku štúdia na Katedre informatiky a výpočtovej techniky (odbor Informatika, zameranie Softvérové inžinierstvo) spojenom s nadľudským úsilím a asketickým životným štýlom som konečne získal titul "Ing." po predchádzajúcom "sharewarovom" titule "Bc."

/whois Vix

[VIX]

Na to, aby ste ma skutočne (s)poznali, Vám nepomôže, keď si túto stránku iba prečítate. Ale to nevadí, život je dlhý a svet je malý. A možno sa v ňom stretneme!

1+1=10

S počítačmi som začal pracovať pomerne neskoro, bolo to v roku 1991, keď som dostal svoj prvý stroj. Bol to slovenský klon Sinclaira ZX+, Didaktik M. Môj prvý osembiťák som samozrejme používal najmä na hranie hier, niektoré boli skutočné perly a rád si ich zahrám aj dnes, v emulátore. Dovolím si dokonca tvrdiť, že hry ako ELITE, Saboteur, Micronaut a MNOHÉ iné boli oveľa lepšie ako tie dnešné. Dnes ide len o strieľanie, o akciu. Hry zožerú všetky systémové prostriedky. V minulosti sa hry museli napasovať do 32 KB pamäti - a museli zaujať! A to bolo perfektné!

Okrem hrania hier som sa však snažil aj programovať. Ako iste očakávate, začínal som v BASICu, ale po pár pokusoch sme s kamarátom Jurom prišli na to, že BASIC je veľmi, veľmi pomalý a že potrebujeme niečo rýchlejšie. Chvíľu sme sa pohrávali s kompilátormi BASICu a potom sme konečne objavili strojový kód.

Prvé využitie strojáku bolo - ako inak - v hre. Začali sme sa zaoberať niečím, čo na dlhé roky "zmenilo naše životy". Juro v tom období získal prezývku Votrelec. A prečo?

Pretože tou špeciálnou etapou nášho života sa stali...

VOTRELCI!

Ako naznačuje názov, vznik hry výrazne ovplyvnil Cameronov film "Aliens" (1986), ktorý sa čírou náhodou stal jedným z mojich najobľúbenejších filmov. A tak sme sa s Votrelcom pokúšali naprogramovať ho. Nie celý, len jeho časť. Inšpirovala nás aj herná predloha od Electric Dreams, ale tá bola o ničom. Naša hra mala byť bomba!

Prvé verzie hry vzbudzovali aj v nás samotných úsmev. Keď sme jedno popoludnie napísali rutinu na skrolovanie textu, zaplnili sme týmto textom celú pamäť :))) a na kód už nezostalo miesto. Ale potom to už bolo lepšie. Nakreslili sme si mapu kolónie, ktorá mala "sedieť" s tým, čo sme videli vo filme, nakreslili sme grafiku miestností - žiadne neutrálne pozadia ako v hre "Aliens" (Electric Dreams), ale kompletné byty, sprchy, záchody, sklady, kuchyne, operačné stredisko, nemocničné labáky, operačná sála a dokonca koloniálne rozhlasové štúdio - toto všetko ste mohli v hre vidieť na vlastné oči! Nazvali sme sa "MAGIC TWO", neskôr vďaka kolízii s existujúcim názvom sme sa premenovali na "MAGIC VISION" a venovali sme hre takmer všetok voľný čas.

No a pokiaľ išlo o hrateľnosť, hráč mal k dispozícii 11 vojakov, ktorých mohol presúvať buď jednotlivo alebo skupinovo, každý vojak mal jednu z troch zbraní (M41a - plazmová puška, plameňomet a "Smart Gun" - automatická zbraň) a aby hráč stíhal, na ochranu momentálne neaktívnych vojakov slúžil "automatický obranný systém", ktorý zaručoval istú pravedepobnosť, že sa vojak ubráni útoku votrelca aj v prípade, že s ním hráč práve nemanipuluje.

Samozrejmosťou bol detektor pohybu, ktorý sa neskôr objavil aj v komerčnej verzii "Aliens vs. Predator". (V tejto hre sa objavilo aj viacero iných vecí, s ktorými sme počítali do našej hry...).

Pre lepšie pochopenie toho, čo sme vyprodukovali, som pripravil niekoľko obrázkov. Na každej obrazovke vidíte: čas od začiatku misie (MISSION TIME), EKG aktívneho vojaka (menilo sa v prípade, že do vojaka votrelec uložil embryo a samozrejme, bolo nahradené plochou čiarou, ak vojak zomrel), meno aktívneho vojaka (napr. GORMAN), číslo miestnosti (001), indikátor zbrane a počtu nábojov (plazmová puška, 60). V strednej časti obrazovky boli kvôli efektom zobrazené štyri malé monitory, ktoré zobrazovali zmenšené pohľady vojakov HICKSA a HUDSONA plus ich EKG (už vtedy bol Hudson mojím obľúbencom, dnes sa tak volá môj domáci počítač). Spodná časť patrí údajom o pozíciách všetkých vojakov a už spomenutému detektoru pohybu.

Votrelci1

Jedna z mnohých chodieb na základni Hadley. Protipožiarne dvere triedy AA vľavo sú východom zo stanice, za nimi je pristavený OOT.

Votrelci2

Iná chodba, záber na bankomat a telefónny automat.

Votrelci3

Pohľad do umyvárky. (Nekecal som, že? :)

Votrelci4

Pohľad na sprchy v umyvárke.

Votrelci4-1

Koloniálny byt. Pohľad na stenu pri oknách.

Votrelci6

Koloniálny byt. Pohľad na obývaciu časť.

Votrelci7

Koloniálny byt. Pohľad na obývaciu časť.

Votrelci8

Koloniálny byt. Pohľad na spálňovú časť.

Ako ste si všimli, hra je dvojrozmerná. Ale v posledných mesiacoch sa Votrelec naozaj prekonal a vytvoril čosi ako 3D engine - familiárne sme to nazvali "2.5D", pretože skutočné 3D to nebolo, ale bolo to cool ;-)

Bohužiaľ, hru sme nikdy nedokončili. Uprostred finálnych prác (už sme mali dokonca prvé animácie samotných votrelcov) nás zaskočili maturity a bolo po hre. Zostali z nej iba posledné funkčné verzie a tieto obrázky.

Mimochodom, 90% hry sme napísali v dekadických inštrukčných kódoch, nepoužívali sme assembler. Až v posledných mesiacoch sme používali Busyho MRS. Od toho času som si ešte stále nezvykol na hexadecimálnu sústavu (ak nejde o určovanie farieb v HTML)...

void main (int argc, char *argv[])

Od čias programovania na Didaktiku som sa k assembleru už veľmi často nevracal, najmä nie k tomu Z80-tkovému. Ešte na Vazke som pracoval v Pascale, na FEI potom v C, C++ (ktorý mi ako objektový nikdy nesadol) a napokon v Perle, ktorý sa stal mojím vlajkovým jazykom. (Napísal som ňom aj diplomovku.) Na škole som sa ešte povinne stretol s LISPpom a Prologom, ktoré sa ma pokúsili zadusiť svojimi zátvorkami a klauzulami (LISP: Lots of Iritating Stupid Parenthesis) - ubránil som sa, a dúfal, že navždy.

Až do okamihu, keď som v práci začal pracovať s produktom firmy Sun Microsystems "Sun Java System Identity Manager", ktorý používa interný jazyk. Hádajte, čo ten jazyk pripomína? Napoviem vám: je prefixový... áno, pripomína LISP! A ešte k tomu má syntax XML.

A tak som sa tešil... Niet divu, že sa mi potom snívajú sny, v ktorých ma naháňajú uhlové zátvorky!

Mimochodom, názov tejto kapitoly je trochu scestný, v Céčku som už neprogramoval celé roky ;)

No a aby som sa ešte aspoň slovkom vrátil k assembleru, tak v nejakom tom prvom-druhom ročníku sme programovali zadania pre x86, takže tie roky so Z80 neboli márne :) Keď o tom teraz píšem... zmocňujú sa ma celom nostalgické spomienky.

www://

Okrem "čistého" programovania som sa na FEI začal zaoberať aj WWW stránkami, ktoré som si na vlastnej koži ochytal a ohmatal ako som len vedel. Dokonca som časom napísal VIXovu príručku webelopera, ktorá sumarizuje HTML 4.01 a slúži ako návod na HTML alebo referenčná príručka.

Z "nečistých" programovacích jazykov som sa vo veľkej miere zaoberal Perlom, v ktorom som kódoval svoju diplomovku ("Manažment verzií hypertextových dokumentov") a neskôr trošku PHP, ktoré však viac ladím ako aktívne používam. Perl je proste perl a do môjho príkazového riadku jednoducho PHP nepatrí. Ale na druhej strane, robiť dynamickú stránku v PHP resp. v Perle je oproti Céčku pôžitok!

No a keď sa bavíme o webovských projektoch, nedá mi neprihriať si vlastnú polievočku a spomenúť Príručku systémového administrátora, ktorú som začal písať pre správcov serverov na školách v rámci projektu Infovek - ide o GNU projekt s cieľom zabezpečiť servery a služby na Linuxe a tiež praktické rady a HOW-TO pre menej skúsených administrátorov.

Príručku považujem za aktívny projekt, i keď v poslednom čase nemám vďaka pracovnému vyťaženiu priestor na jej ďalšie pravidelné aktualizácie.

Môj jediný väčší projekt v PHP som nazval vix-libris - je to jednoduchá databázová aplikácia na prezeranie (nielen) mojich poviedok.

A ak používate súbor aplikácii HORDE, napr. webmail Imp, tu môžete nájsť preložené jazykové súbory pre aplikácie IMP a Turba (a samotné Horde). Tieto jazykové súbory sú aj v stabilnej distribúcii a v CVS.

Fornax

Kedysi dávno sme sa na FEI rozhodli založiť si vlastný server, na ktorom by sme mohli vyvíjať softvér, umiestňovať stránky a proste sa zviditeľňovať (v dobrom...). Školský server decef nám v tomto nemohol vyjsť v ústrety, pretože slúžil všetkým študentom, bol pomalý a s obmedzeným miestom na disku. A tak vznikol Fornax.
(fornax -acis f. [oven , furnace, kiln], furnace = pec, PeCe, PC).

Od svojho založenia sa stal pre nás zdrojom zábavy a vedomostí. Na ňom som sa po prvýkrát stretol s Linuxom a naučil sa úplné základy. Na ňom vznikla aj prvá verzia VIXovej príručky webelopera a ja sám som bol vtedy webmastrom Fornaxu. Neskôr sa ku mne pridal Deedman; dizajn hlavnej stránky robil Jeeff.

Odkedy nie som na škole, dizajn týchto stránok sa nezmenil ;)

Vazka

Na Vazke som sa po prvýkrát dostal k Internetu ešte počas štúdia na FEI, keď jeden z civilkárov za podpory vedenia školy rozbehal takmer svojpomocne prvú sieť a server. Po jeho odchode som sa tak trochu o server staral - nastala krízová situácia a nikto s ňou nič nerobil - a až oveľa neskôr som Linuxu začal rozumieť natoľko, že som sa o server začal starať tak naozaj. Ako civilkár som sa mal šancu dozvedieť množstvo nových vecí, z ktorých čerpám dodnes.

Keď škola získala v rámci Projektu Infovek server s Debianom, premigroval som údaje zo starého Mandrake a odvtedy ako operačný systém pre servery používam zásadne distribúciu Debian. A basta!

Science-vixion (poviedky)

Kde bolo-tam bolo, žil raz jeden VIX a ten krátko po svojom príchode na internetový svet objavil v sebe schopnosť písať rozprávky a iné haluze. Rozprávky boli pôvodne najmä počítačové, parodovali skutočné ľudovky a statočné procesory v nich vyhrávali nad sedemhlavými windowsami. Neskôr pribudli aj vlastné, pôvodné rozprávky, no a z haluzí sa postupne vyvinuli "poviedky" ako "Denník závisláka".

Vývoj mojich poviedok našťastie pokračoval. Prvou "serióznejšou" poviedkou bol "Fotónový strach" nasledovaný "Deep inside". Túto poviedku som napísal 1.1.1996 a tým sa celá ta sranda začala. Svojmu štýlu som dal meno "science-vixion" (vedecká vixia) a začal som ho označovať skratkou sci-vi. Tak som sa stal poviedkárom.

Čas plynul. Poviedky pribúdali, niekedy sa až čudujem, koľko som toho vlastne napísal. Kvantita samozrejme neznamená vždy kvalitu, hodnotenia sa rád vzdám v prospech vás - čitateľov. Ale viacero poviedok malo skutočne celkom dobrý nápad a rozuzlenie - okrem "Deep inside" sa mi dodnes páči "ANM-0110" alebo "Modrá 4 - päť sekúnd pred siedmou". Dlho bola mojou poslednou poviedkou "Presne podľa protokolu". Túto som napísal v roku 1998 a celých 5 rokov to bola aj moja najdlhšia poviedka. Potom som už na písanie nemal náladu. Až v polovici roku 2003 som konečne zverejnil nový výtvor, ktorým sa stala "Sila lásky". Niekoľko mesiacov po nej vzniklo pokračovanie poviedky "Presne podľa protokolu" s názvom "Po všetkom".

Okrem poviedok mám dlhodobo rozpracovanú aj novelu (alebo ako nazvať toto dielko) "Smuggler". Ide o sci-fi v rozsahu cca 100 strán, s jeho dokončením mám však (nielen kvôli dĺžke) problémy. Miestami mi totiž pripomína Kulhánkove romány :( Miestami značne.

Niektoré poviedky boli uverejnené vo fakultnom časopise FEI OkO počas môjho štúdia, niekoľko sa ich objavilo aj vo Fantázii. Všetky sú uverejnené na mojom webe.

Poviedky sú voľne šíriteľné za týchto podmienok:

  1. súbory nebudú upravené bez môjho súhlasu
  2. text nebude použitý na komerčné účely bez môjho súhlasu

Posledné menované poviedky sú (zatiaľ) dostupné len vo formáte PDF, takže na ich čítanie budete potrebovať prehliadač, napr. Adobe Acrobat Reader.

Working... Please wait

Po skončení civilky na Gymnáziu J. Papánka (Vazka), kde som sa staral okrem iného o funkčnosť školského servera a siete, som nastúpil ako systémový inžinier v Business Global Systems, kde som pracoval až do jesene 2006. Od 1.10. 2006 pracujem ako IT Architekt v malej konzultantskej firme nLight. Mojou náplňou práce je najmä návrh architektúry systémov a Identity Management (najmä Sun Java System Identity Manager). Profesionálny životopis nájdete aj na mojej oficiálnej firemnej stránke.

Deja-vu

Život nie je len o práci. Všetci to vieme, a predsa sú chvíle, keby sme to radšej nevedeli a keby sme mohli len pracovať, pracovať a pracovať (učiť sa, učiť sa, učiť sa). V takých chvíľach niektorí ľudia (nedávno ma tým dosť prekvapila jedna moja kamarátka) túžia po tom, aby boli necitliví ako počítače, a mnohým sa to aj podarí.

Mnohým to vyhovuje.

Takéto štádium necitlivosti, keď "človek necíti nič a je mu fajn", som nazval "Comfortably numb". Súdiac podľa anglického názvu, nebol som prvý. Predbehli ma Pink Floyd a o tejto pesničke ešte bude reč.

Tu a teraz však bude reč o Vode. Ide o poviedočku, ktorá nasledovala po jednej malej životnej lekcii, ktorá (ako to už býva) ma naučila viac, ako som v danej chvíli vnímal (a viac, ako som chcel). Vzťahy sú zábavná vec: často si ich dostatočne nevážime až do chvíle, kým sa nepokazia. Táto poviedka je o vzťahoch. A ak si odmyslím pozadie jej vzniku, je celkom pekná ;-)

Neskôr som napísal ešte Sneh. Ten už taký pekný nie je. Obe tieto dielka som napísal v období, kedy sa mojím najobľúbenejším filmom stal "Posledný skaut". Na tej druhej je to vážne vidieť.

Ľudia, vážte si tých, ktorých máte radi a ktorí majú radi vás! Svet okolo nás je hnusný a snaží sa vás presvedčiť, že si za peniaze kúpite všetko, ale láska je to jediné, čo na trhu nenájdete. Lásku totiž môžete dostať iba zadarmo.

Aj keď - zadarmo... Lásku možno môžeme zadarmo získať, ale rozhodne si ju tak neudržíme. A jej cena sa nedá vyjadriť v číslach.

Láska nespočíva v tom, že človek cíti niečo veľké, ale v tom, že si mnohé odrieka a sužuje sa pre milovaného. (Sv. Ján z Kríža)

Rozprestrel som svoje sny pod Tvoje nohy. Našľapuj ľahko, pretože šliapeš po mojich snoch. (William Buttler Seats)

Nikdy nie je láska silnejšia, ako keď cíti, že sa púšťa do niečoho, čo jej prinesie utrpenie. (Romain Rolland)

Láska je povznášajúcim, ale ťažkým dobrodružstvom, pretože od toho, kto miluje, vyžaduje namáhavé úsilie premieňať túžbu po dostávaní na túžbu dávať. (Michel Quoist)

Cnostný človek sa usiluje dôjsť až na koniec cesty. Najväčšmi sa obáva toho, že dôjde iba do polovice cesty a potom zoslabne. ČÍNSKA MÚDROSŤ

Logged out

Možno to teraz vyzerá tak, že mojou životnou vášňou sú počítače... Nie je to presné. Je fakt, že za posledných 7 rokov som pri klávesnici strávil väčšinu života - na škole pri príprave zadaní a diplomovky, na civilke to bola súčasť práce no a teraz ma počítače živia. A okrem toho na počítači robím aj svoje stránky no a samozrejme - píšem na ňom poviedky!

Viem sa však zabaviť aj inak. V poslednom čase nemám veľa času na čítanie - moje oči sú z celodenného sledovania monitora trochu unavené, ale napriek tomu to skúšam. Ako som napísal, mojím "dvorným autorom" je už pár rokov Jiří Kulhánek - jeho tvorba síce je (ako sám napísal) obyčajné brakové sci-fi, ale skúste to nečítať, keď sa pri tom tak bavíte :)))

Okrem Kulhánka čítam aj iné sci-fi, hoci ho doma nemám veľa (zo tri diely Vesmírnej Odysey a kopec poviedok), a veľmi rád ho pozerám. Som odchovaný na "Star Treku" ;-) A keď idú "Krajné medze", väčšinou si ich nenechám ujsť. Prioritu však má Lynchov-Frostov "Twin Peaks" - tento seriál má vážne dostal, je to niečo neuveriteľné!!!

No a keďže sci-fi môže byť skutočne aj netradičné a vtipné, obľúbil som si aj seriál "Červený trpaslík", ktorý už dvakrát vysielala Česká televízia (s výborným dabingom!) Geniálny nápad - skĺbiť britský humor so sci-fi prostredím a ešte k tomu v štýle sitkomu! ;)

Pokiaľ ide o šport, rád plávam a tento rok som si dal záväzok, že začnem chodiť plávať pravidelne. Okrem toho hrávam takmer pravidelne (raz týždenne, ak sa dá) Ricochet, čo je podobný šport ako squash (ktorý som ešte nehral). Rekreačne, samozrejme; nemusím sa pri športe zabiť :)

No a odkedy mám digitálny foťák, snažím sa ho brať všade. No dobre, do práce nie. Každopádne, fotky, ktoré dávam na web, si môžete kedykoľvek pozrieť.

Shine on you crazy diamond!

Kedysi som počúval rôznu hudbu, ale s objavom Pink Floyd sa u mňa veľa vecí zmenilo. Po prvýkrát som ich počul v tak trochu depresívnej jeseni 1998 (bol to album "Division Bell") a zapáčil sa mi, hoci je to ich posledný album a ani ho nenahrala pôvodná zostava. Keď som o čosi neskôr videl na videu koncert "P.U.L.S.E", bol som unesený! Hudba, zvukové a svetelné efekty - všetko v dokonalej súhre!

Na prvé počutie sa mi do uší vryl album "Wish You Were Here" s dominantnou skladbou "Shine on you crazy diamond" - je to perfektné, hoci smutné (alebo je to perfektné práve preto? Neviem.), a samozrejme album "Dark Side Of The Moon" (dlhé roky najpredávanejší album všetkých čias), ktorý ma mimochodom inšpiroval aj k dizajnu stránky Terminus.

Vrcholom v tvorbe Pink Floyd je samozrejme "The Wall". Dosť smutný, až depresívny album, vlastne citová spoveď Rogera Watersa, ktorá však obsahuje množstvo zaujímavých obrazov a myšlienok. Tieto obrazy sú ešte intenzívnejšie, ak si pozriete film "The Wall", ktorý bol nakrútený krátko po vydaní albumu - je to čosi ako dlhý videoklip a v českej verzii sú titulky s prekladom textov. Pamätám sa, ako som pri prvom zhliadnutí chytil "instantnú 24-hodinovú depku". Naozaj veľmi silné texty.

Jednou z najkrajších pesničiek Pink Floyd je "Comfortably Numb" (Pohodlne znecitlivený), ktorá sa nachádza práve na tomto albume. Je o človeku, ktorý "už necíti nič a je mu fajn". Smutný text, krásna hudba, dokonalý zážitok.

Denník

Od roku 1999 si píšem verejný denník, niečo na spôsob weblogu. V poslednom čase som sa rozhodol, že z denníka vznikne občasník, pretože už nemám čas písať tam všetko (mínus osobné veci) a okrem toho aj tak neviem, či má celý denník zmysel. Kvantita a kvalita majú dosť ďaleko od seba.

Koniec

Toľko o mne. End of story. Bye bye. See you later.

A čo vy? Zatvoríte toto okno, alebo kliknete na nejakú linku? :)

VIX, september 2005

Tvorba Priatelia Murphy Linky Fotky Denník