Stretnutie po rokoch

Prišla ako nezvaný hosť, ktorého nikho nemá rád. Ani ja nie. Aj keč sme sa nevideli asi 20 rokov.

Dnes ráno som si uvedomil, že mi teplota po liekoch síce vždy klesne, ale o dve-tri hodiny sa opäť drží na stabilných 38.x. Nepáči sa mi to. Ale znižovanie teploty bez odstránenia príčiny je neefektívne - a ako to aj býva, zbytočné. A keč som sa pozrel do zrkadla na svoje mandle, pochopil som.

Sú pekné, mramorové. Poriadne zahnisané. Takto to vyzeralo, keč som ako decko mal angínu.

Takže ju mám asi zasa. Po toľkých rokoch.

Read more

Parný valec

Cítim sa, ako keby ma prešiel parný valec. Dva-trikrát. Alebo regiment pechoty. Alebo slovenská výprava olympionikov. Skrátka - nič príjemné. Včera pred spaním som sa cítil len nesmierne unavený, ale o pol druhej som išiel na WC a chytila ma strašná zimnica. Asi takto sa musí cítiť telefón pri vibračnom zvonení. Chcel by som to zobrať s chladnou hlavou, ale to bolo práve jediné, čo som v danej chvíli nemal.

Ľahol som si, vzal Nurofen, napil sa vody a zasa som zaspal. Odvtedy som sa budil každú hodinu, aby som si zmeral teplotu, prezliekol totálne spotené tričko a opäť sa uložil. Ráno som mal radiátor plný tričiek a teplota klesla takmer na 37, ale napriek tomu som sa cítil veľmi mizerne.

Takže som zostal doma. Ležím, spomínam na valce a pechotu a uvažujem, prečo vždy ochoriem práve vtedy, keč mi dochádzajú doma vitamíny a lieky proti horúčke ;-)

To, že som doma, má ešte jeden význam: v priebehu dňa mi volali už dvaja ľudia z prieskumných agentúr. Raz za mesiac som o takomto čase doma, a oni mi ponúkajú digitálnu televíziu alebo prieskum dopravných prostriedkov do “Drážčan, Brna, Prahy alebo Budapešti”.

Tak nerád som ich musel sklamať ;-)

Read more

"Taký normálny Identity Management projekt"

Identity Management na Slovensku sa uberá svojim zvyčajným tempom. Jeden zákazník nevie, čo chce, respektíve, nevie to včas a keč to už vie, treba všetky úvahy o trvaní projektu a pod. začať znovu. Druhému potenciálnemu zákazníkovi som včera spolu s kolegom zo Sunu IDM riešenie prezentoval. Diskusia bola plodná - človek najlepšie pochopí, čo ľudia chcú, keč ich nechá hovoriť - aj medzi sebou. Chvíľami som chcel už vstúpiť do debaty, kolega ma však posunkom zastavoval - a mal pravdu (več aj robí pre-sales dlhšie ako ja). Jednoducho bolo celé osadenstvo uprostred vyjasňujúcej debaty, čo to vlastne chcú.

A áno, prišlo aj k tomu, čo to vlastne Identity Management je. A klasické témy ako rozdiel medzi Single Sign-On, Enterprise Single Sign-On, LDAP, User Provisioning a kam v celej tejto plejáde hviezdnych buzzwordov vlastne patrí Sun Identity Manager. Skrátka naozaj plodná debata, po ktorej dobre padne veta od jedného zo zákazníkov: “Bolo to zaujímavé!”

A človek potom príde do kancelárie, kde ho zastaví kolega od zákazníka: “Počuj, koľko by asi stál taký normálny Identity Management projekt?

Taký normálny. Vonia po rybách a majonéze. 20 dkg tresky.

Read more

Drobné radosti života

Niekedy sa nedarí. Človek trčí v práci a zdá sa, akoby to ani nemalo nejaký zjavný účel, pretože práca, ktorú odovzdá, čaká na nejaké čalšie kroky a tie nezávisia od neho. Potom sa uvarí v aute, ktoré celý deň stojí na tom krásnom slniečku, ktoré z kancelárie ani nevidno a nakoniec strávi večer doma…

Ale existujú aj drobné radosti života. Napríklad v týchto dňoch má moja poviedka “Sila lásky” piate výročie. Ešte si pamätám, ako som ju písal, ako ma múza “Júlia” bozkávala na čelo :D a preto ma vždy strašne poteší, keč sa ma niekto spýta: “A to sa naozaj stalo, alebo si si to vymyslel?”

Ako vravím, drobné radosti života.

Read more

Večerná romantika...

Keď som večer ako obyčajne nakupoval v potravinách v nákupnom centre nečaleko Kuchajdy (nemusíme robiť reklamu), šokoval ma rad ľudí, ktorý vypĺňal prakticky celý priestor medzi regálmi a pokladňami. Bolo pol ôsmej večer, na Prístavnom moste už nebola zápcha a tak som si myslel, že ma nepríjemné prekvapenia nečakajú. Ale čakali.

Priznám sa, že som mal chuť sa na päte otočiť a odísť, ale už som nemal čo jesť, tak som nemal na výber. Strávil som sympatických 20 minút čakaním na jednu z asi piatich otvorených pokladní a v duchu som uvažoval, že sa pokladníčky spýtam, v čom je problém, či im ochorela celá posádka, zlyhali pokladne, alebo niečo dávajú zadarmo. Keď som však išiel platiť a pokladníčka telefonovala svojej kolegyni s tým, že “o pol deviatej musí robiť uzávierku a je tam ešte kopec ľudí a ona tam nebude nocovať, tak proste zavrie pokladňu a pôjde preč a je jej to jedno”, zamrzli mi myšlienky i úsmev na perách. Človek má hneč chuť zmeniť obchod.

Chápem, že človek nie je nadšený, keč má pred pokladňou toľko ľudí, ale nemusí to riešiť pred nimi, keč za to tí zákazníci nemôžu. Máme predsa slobodu výberu. Teta môže robiť niekde inde - a ja môžem nakupovať trebárs v obchode, ktorý funguje celú noc.

Read more