Hold your hats, please

… we’re running a little fast. After two days of teaching I realized, that I just can’t explain things in such deeps. It’s not possible to be in time with the course, if I try to explain, how the things work. So now we have a critical Wednesday… I should have been in the middle of the training, maybe a little after the middle; but I’m hardly there.

So I’ve speeded up the things. The students have books as well as me, so they can read the information.

They don’t seem to be bothered. They hardly ask for something more.

And after 7 hours of lecturing, we’re all a little exhausted.

And as you can see, I can hardly remember Slovak ;)

Read more

Papaláši

Keď som písal o dopravnej situácii v Bukurešti počas summitu NATO, pravdepodobne som vynechal jeden maličký detail. Počas troch dní summitu (a kečže ja som prišiel v nedeľu, tak určite už od nedele) je hlavná cesta, ktorá vedie okolo hotela, vyhradená z 2/3 pre papalášov. Cesta má tri pruhy. V každom smere. V každom z nich je pre celú dopravu ponechaný jeden pruh. Zvyšok je pre papalášov.

V piatok táto sranda končí (a tým nemyslím môj kurz…). Cez víkend som sa chcel ísť pozrieť do mesta. Možno to pôjde. A možno nie.

Keď budem veľký, kúpim si na inzerát vodné delo (myslím, že sa ich tu nájde dosť) a budem jazdiť po širokých uliciach Bukurešti…

Read more

Načo? NATO.

Dnešok by som mal nazvať svetovým dňom cestovania, ale načo chodiť tak čaleko - postačí, keč zostanem v Rumunsku. Keďže zajtra začína summit NATO, mesto sa ráno uzavrelo a kečže cestou na miesto školenia musíme prejsť rušnou ulicou spájajúcou centrum s letiskom, veľmi nás potešilo, keč taxík musel namiesto jednoduchého prechodu križovatkou traverzovať celé mesto. Dnes sme teda dorazili s meškaním my.

Počas školenia som videl, že musím skrátiť svoje prednášky. Teraz bude menej viac, aby sme to všetko stihli. Moji študenti sú totiž nedisciplinovaní - idú na cigaretu aj na 15 minút a keč na nich budem čakať, ostatným sa to páčiť nebude. A nie som policajt, aby som im to mohol zakázať. Trápi ma na tom, že sa im snažím dať svoje znalosti a reálne skúsenosti z projektov, ale takéto postoje to všetko negujú a mne sa zrazu nechce tráviť každý večer prípravou…

No uvidíme.

Keď sme ráno vchádzali do budovy, videli sme partiu opravárov, ako vylamovali ľavú polovicu výťahových dverí. Naplnilo ma to dôverou a potom som si povedal, že možno v piatok budú okrem firmy sťahovať aj výťah. Uvidíme.

To všetko však nebolo nič oproti večernej odysee. Všetky cesty vedúce smerom k nášmu hotelu boli uzatvorené. Pôvodne sme chceli skúsiť električku, ale nepremávali ani tie. Všade policajti, tlačenica, chaos. Po takmer 30-tich minútach sme taxikára požiadali, aby nás vysadil na mieste, ktoré vyzeralo ako smetisko, ale dalo sa odtiaľ po prekročení koľajníc dostať za 7 minút k hotelu.

Cesta Bukurešťou pri summite NATO je hrozná. Nechápem, ako sa dostanú ľudia domov z práce…

Zaklincoval to policajt pred hotelom, ktorý nás legitimoval a porovnával si naše mená so zoznamom hostí. Tak to je už iná paranoja.

Read more

"Firemný lekár"

Zabudol som spomenúť niečo dôležité: Erno sa vo firme, kde som školil, pýtal, kde by sa dal vyhľadať lekár, kečže sa stále necítim veľmi dobre a ráno som ešte stále nepočul na pravé ucho. A sekretárka mu povedala, že oni majú firemného lekára. A že sa na mňa môže pozrieť. Ešte som nevidel IT firmu s takouto pracovnou pozíciou! A skutočne, okolo deviatej mi prišiel niekto povedať, že lekár je už tam a že sa na mňa pozrie. Schmatol som krabičky od liekov a šiel som za ním.

Za ňou. Bola to lekárka. Popísal som jej príznaky, ona ma popočúvala a nakoniec prišla k záveru, že mám proste pokračovať v braní Panadolu alebo ešte lepšie, Nurofenu. Dokonca mi napísala aj recept. Fakt je, že som si včera Panadol nedal, pretože som na to zabudol, a až v noci, keč ma bolelo ucho, som si naň spomenul - a zabral.

Takže keč sa bude dať, nájdem lekáreň.

A práve som si uvedomil, že na obe uši už počujem.

Read more

Luxus

Ráno som sa ledva zobudil o štvrť na osem a išiel som sa naraňajkovať. Nebol som veľmi hladný, tak som si vzal len kúsok chleba s medom a čaj, o ôsmej prišli dva taxíky a odviezli nás na miesto školenia. Nebolo to veľmi čaleko, ale - autom je všade blízko.

Doprava vyzerala fakt rumunsky. S trochou predstavivosti mi to pripomenulo situácie na Prístavnom moste v BA, ale tu sa ani veľmi netrúbilo. A nevidel som nijaké havárie. Rumuni to asi zvládajú.

(Ale odbočovanie doľava z pravého pruhu a opačne je normálne. Nikdy neviete, koľko áut sa vedľa seba zmestí do jedného pruhu.)

Budova ma oslnila a to ani nesvietilo slnko. Pripomenula mi budovu, v ktorej som pred niekoľkými rokmi s Damnedom inštaloval Sun Java Systems softvér. Vyzerala postsocialisticky a veľmi zle. Ale nie je dobré dať na prvý a ešte k tomu vonkajší dojem. Vo vnútri mohla skrývať neuveriteľné poklady!

Vo vnútri sme čakali, pretože na recepcii sa ešte o pol deviatej nepracovalo a nikto nevedel, kto sme :) Potom sa našiel nejaký chalan, ktorý nás zaviedol do školiacej miestnosti. Bol s nami aj Erno, mačarský organizátor školenia, ktorý tam napríklad prenajal pracovné stanice. Školiaca miestnosť bola tak pre 12 ľudí, prilepená k obrovskej open-space hale. Bola ale úplne prázdna. Rozmýšľal som, či sa neposúval nielen čas ale aj deň v týždni ;-)

Oživili sme pracovné stanice, vyskúšal som si projektor a notebook (všetko bolo OK) a potom som poprosil Erno-a, aby mi ukazal, ako sa v piatok spustí install server na Solarise, ktorý mi nainštaluje druhé školenie. Boli tam nejaké problémy, ale nakoniec sa mu to podarilo vyriešiť. Nemal som však čas otestovať výsledok - možno zajtra.

Moji dvaja Gréci a jeden Bulhar (bývajú v mojom hoteli) boli na školení osamotení, až po desiatej prišli Rumuni. Trochu ma to zaskočilo, rovnako ako ich 15-minútové prestávky namiesto 5-minútových - budem to musieť zajtra podchytiť, lebo nestihneme prebrať všetko. S mojou angličtinou nemali problémy, tak dúfam, že to neznamená, že nerozumeli nič :-))

Obed bol v brutálnej táckarni - musím kolegom z PosAmu povedať, že sa to podobá na bufet Luculus… jedlo bolo fajn, ale výber len z troch po rumunsky označených ;-) Kura bolo jasne odlíšiteľné, tak som skúsil to. Najedol som sa akurát, bol som spokojný. Cesta nazad (100 metrov v daždi a asi 200 metrov v katakombách, aké sú aj pod FEI STU) bola ešte pochmúrnejšia, pokiaľ ide o pohľad na budovu - bolo to totiž za budovou.

Poobede som navšívil aj WC, v ktorom ma prekvapili úsporné opatrenia. Na jednej kabínke bola kľúčka iba zvonku, v druhej zrejme iba zvnútra :) Spomalil som teda biologické pochody až do návratu na hotel.

A aby to bolo zábavnejšie, cez víkend sa firma vrátane školiacej miestnosti presťahuje :-) Erno sa to dozvedel iba pred pár dňami, ja v sobotu a obaja sme zisťovali, či je možné, aby sa školenie dokončilo ešte tu. Odpoveč sa dozviem do piatku :-)

… možno tú budovu v piatok zbúrajú ;-) To by vysvetľovalo veľa.

Informácie sú luxus.

Ale musím povedať, že chalani sú inak celkom ochotní, a snáč budem môcť povedať aj - šikovní. Po dvoch týždňoch uvidíme. Lebo ako mi dnes povedal jeden z Grékov, “it was very exhaustive today”.

A na hlase cítim, že veru áno.

Read more