Prvé stretnutie

Okolo pol desiatej sa mi ozval mačarský kolega, ktorý toto školenie zabezpečoval. Stretli sme sa na chodbe a pokecali pri víne a čaji o IDM, o školení, a tak trochu o všeličom. Potom sme si prisadli k dvom Grékom a jednému Bulharovi, ktorých budem zajtra školiť - bolo to také predbežné zoznámenie sa.

Myslím, že obe strany trochu spomalí fakt, že angličtina nie je naším materinským jazykom, ale snáč všetko stihneme.

Ale prečo by mali byť veci jednoduché :-)

Read more

Ďalšie prvé hodiny

Okolo pol siedmej miestneho času (a včaka trom hodinám spánku a dvom posunom za deň netuším, akému biologickému času to zodpovedá) som začal byť hladný. Keďže som tu nenašiel zatiaľ žiaden obchod, musel som skúsiť reštauráciu v hoteli. Keď dôjdu všetky možnosti, niekedy zostane tá najhoršia.

Nie že by reštaurácia nebola pekná, naopak. Zábavné bolo už len to, že som v nej bol úplne sám. Naozaj mám pocit, že personál hrá presilovku. (Akiste sa to zmení deň pred summitom NATO.) Pripomenulo mi to však opäť “2001: A Space Odyssey”, kde aj Heywood Floyd letel sám v raketopláne na Mesiac. Pripadalo mi to rovnako čudné.

Možno premenujem túto kategóriu záznamov na “Rumunskú Odyseu” ;-)

Takže som sa najprv opýtal, či reštaurácia funguje. Potom som si sadol a vybral si jedlo. Nehral som sa so žiadnymi predjedlami, kečže som neobedoval, dal som si krémovú hríbovú polievku a nejaké “modré kura”, z ktorého sa vykľulo kuracie soté s nivovou omáčkou a veľkým kopcom ryže. Bolo to dobré. Keďže som mal miestne peniaze, tak som sa až tak veľmi na ceny nedíval (inak by som si tu nemohol dať nič), ale keč som si teray spočítal, koľko ma stála večera pre jednu osobu, tak mi z toho narástla brada.

1 EURO = cca 3 RON. A platil som 85 RON. Tak si to zrátajte ;-)

Keby tam človek mal aspoň milú spoločnosť.

Rumunská Odysea :)

Read more

Prvé hodiny

Ranné vstávanie bolo hneč z dvoch dôvodov nenáležité. Po prvé: nebolo to ráno, ale prudká noc (3:45). Po druhé: ak som vôbec spal, tak možno dve hodiny. Nemohol som totiž zaspať a ešte sa aj posúval čas. Keď mi o 3:45 pípla šéfkina SMSka, prebudila ma z jemného driemania.

Obliekol som sa o pár minút a vyrazili sme do Schwechatu. Čakala ma moja prvá elektronická letenka, ku ktorej som mal iba číslo rezervácie, tak som sa slečny v červenej uniforme Austrian Airlines spýtal, ako to funguje. Za ňou síce boli terminály na self-check-in, ale na prvý pohľad a v miernom strese som sa v tom systéme neorientoval. Bolo totiž treba vložiť kreditku, elektronickú letenku alebo pas - všetko do iných otvorov. Blé. Tak som sa spýtal. Na moje veľké prekvapenie mi slečna povedala, že môžem ísť buč na normálny check-in, alebo si to vyklikať. Jednoduchšie bolo ísť na check-in, keč v tom “was no difference”, ale potom som sa vrátil, pretože v rade bolo asi 200 ľudí. Po vyklikaní, ktoré skrývalo jedinú pomstu - priloženie pasu do správnej “diery”, všetko fungovalo a s papierikom som išiel do úplne prázdnych radov určených pre ľudí s elektronickým odbavením.

Takže keč som potom o 5 minút prešiel aj pasovou kontrolou (z čoho mi 4:30 zabrala chôdza), jedié spestrenie noci bola bezpečnostná prehliadka, pri ktorej ma síce nevyzuli, ale ošahávali.

Let bol krátky - asi hodinu a pol, ani to nie, a počas neho mi (ako som predpokladal) zaľahlo v ušiach a spomínajúc na Krétu sa už teším, ako mi to bude trvať najmenej tri dni, kečže nie som zdravý… Ale, a to bolo dokonalé, na začiatku i na konci pustili do reproduktorov Straussa :-) A kečže som len prednedávnom pozeral “2001: A Space Odyssey”, náležite som to ocenil.

Na letisku na mňa už čakal šofér. Cesta z letiska vyzerala asi ako u nás, dlhá, nezaujímavá ulica. Okrem faktu, že všade bolo plno policajtov a aj na letisku vojenské nákladné lietadlo - bude tu summit NATO, vraj najväčší za posledné roky, 60000 ľudí, povedal mi šofér lámanou angličtinou.

Hotel bol zastrčený v niečom, čo by som nazval záhradkárskou oblasťou. Business hotel. Sklo, oceľ, našťastie len niekoľko poschodí, takže asi preto to tunajší obyvatelia rešpektujú, inak by sa sem nehodil. Vybalil som sa a začal sa pripravovať na školenie a potom som sa išiel prejsť.

Vedel som, že som čaleko od mesta, ale keč som ani po 30-tich minútach nenašiel jediný obchod, jediný podnik, jedinú reštauráciu a okolo mňa okrem áut neprešla po chodníku ani živá duša, tak som sa radšej obrátil, nabudúce skúsim inú cestu. Je to ako keby som išiel od Zlatých pieskov po Vajnorskej do mesta. Rovnako opustené. Málokto tadiaľ chodí peši.

Read more

Úplne pred odchodom

Tak. Zbalený kufor, pripravené dokumenty, chýba sa už len zobudiť po štvorhodinovom spánku zajtra “ráno”. Letí mi to o 7:15 z Viedne - takže po piatej na letisku.

To bude noc!

Read more

Pred odchodom

V nedeľu skoro ráno odlietam do Bukurešti na školenie, o ktorom som už vravel. Navyše sa v ten deň posúva čas, tak to bude zaujímavé :-)

Podľa všetkého budem mať k dispozícii sieť, takže budem zapisovať to, čo bude stáť za to.

Posledné dni som chorý - choroba prišla náhle v stredu ráno, zvýšená teplota, bolesť hrdla, zostal som dva dni doma a už aj kašlem. Lekárka mi dnes predpísala antibiotiká, blbé je, že musím cestovať. Ale na mojej prítimností v Rumunsku už závisí príliš veľa ľudí.

Snád to prežijem.

Read more