Nový klient - nové zážitky. Aj keď tento klient nie je tak celkom nový. A zážitky tiež len čiastočne.
V utorok večer som pricestoval do Prahy. Vlak bol nezvyčajne plný, ale do prvej triedy sa nahrnulo len zopár ľudí. Nebolo treba; vozeň bol plný. Bol plný piatich Španielov, ktorých hlasitosť a kadencia rozhovoru prerušovala Sade v slúchadlách aj Kulhánkovho “Mluvčího”. Ale tak je to vždy.
Hotel je od centra dosť ďaleko, ale v Prahe dotiahli mestskú hromadnú dopravu o čosi ďalej ako my - asi tak o dve generácie. S jedným prestupom som bol na recepcii o 30 minút. Očakával som drobné problémy, pretože recenzie na hotel boli veľmi rôznorodé. Ne(s)klamali.
Na recepcii sa nemluví. Slečna na mňa vytasila angličtinu s pravdepodobne španielskym prízvukom (zasa tí Španieli), moja rezervácia vytlačená v slovenčine ju isto viac prekvapila ako potešila a nasledovalo 5 minút prehrabávania sa v papieroch. Nakoniec ma ubytovali. Izba bola inak v pohode, najedol som sa a vyskúšal internet. Všetko šlapalo.
Na druhý deň (včera) mi volala šéfka. Vraj jej z kreditky strhli storno poplatok za to, že som sa neubytoval!
Ospravedlňujem sa, že som dlho nič nenapísal. Na svoju obhajobu musím povedať, že v skutočnosti som toho napísal až až, ale nič z toho by sa nedalo považovať za beletriu či nebodaj denníkové záznamy. Jednoducho nestíham.
Ale aby ste si nemysleli, že po celý čas mojej existencie píšem len odhady, analýzy a dokumentáciu, či upgradujem svoj android(m), zverejňujem jeden obrázok.
P.S. Nadpis s tým nesúvisí nijako špeciálne, ale ak poznáte Samotárov, spomeniete si na jednu zaujímavú scénu :-)
Čím skôr idem spať, tým horšie sa mi vstáva. Tak toto zistenie som urobil dnes ráno. Cinknutie mikrovlnky ma opäť vrátilo do života. Palacinky. S kyslou smotanou. Zrejme ruská špecialita, niečo pre Gildira. Ale ani ja som tú smotanu k palacinkám nezjedol. K tomu ešte dezert, čo robila včera teta, proste rodinná atmosféra pokračuje.
Trošku sme pogovorili, rozumiem 99%. Dozvedel som sa o troch hydroelektrárňach a hliníkárni v Krasnojarsku a ekológii, ktorá je každému ukradnutá. V Prahe je to vraj z tohto pohľadu úplne super… Spomenul som tete, že moje obľúbené knihy sú “12 stoličiek” a “Zlaté teľa”. Samozrejme ich poznala.
Školenie pokračuje. Dnes som sa snažil presviedčať kolegov mojich študentov zo susednej školiacej miestnosti. že Sun IdM nie je veľká čierna diera, ktorá pohlcuje účty a maže rootovské heslá. Zatiaľ nie celkom úspešne. Ale pokreslil som celú tabuľu. Niektoré veci musia proste sadnúť.
Hotel je malý, rodinný, bez byrokracie. Vybavenie rezervácie trvalo pol dňa, ale som tu sám (tomu hovorím komfort). Na recepcii si ma zapísali až na druhý deň (napadlo mi: “vsjo jasno, načem bukvy”) po raňajkách. Apropos, raňajky. Švédsky stôl v ruskom vydaní: maslo, džem, káva, chlieb a pečivo a párky. Prekvapivo s kečupom. Párky evidentne robili iba mne (a sebe). Ako vravím, rodinný hotel. Skutočne to tu je také domácke.
Dnešné raňajky detto (neboli párky, ale nejaké zvláštne, asi mleté mäso so zeleninou, ešte som dobre nevidel). Keď som sa pozdravil, pani sa vzdialila do kuchyne, cinkla mikrovlnka a ja som sa znovu cítil takmer ako doma. “Hezký, takový domácký,” pomyslel by si Dave Lister.
S tetou som si pokecal, pokiaľ je možné moje zvyšky jednoročnej ruštiny spred 20 rokov nazvať aspoň lámanou ruštinou. Zaujímavé. Ale vysvetliť jej, čo tu robím, som nezvládol. Skončil som pri definícii “pracujem s počítačmi”, ktorou je niekedy nutné vysvetľovať moju prácu laikom aj na Slovensku.
Aby som netrepal len o raňajkách. Školenie ide relatívne dobre. Nefunkčná klimatizácia mi vnucuje myšlienku, koľko stupňov by bolo v učebni, keby bolo fakt teplo. Takto je tam 28. Asi veľa dýchame.
Asi veľa kecám.
Chalani sa celkom chytajú. Nikdy predtým o Sun IdM nepočuli a teraz sa o jeden budú starať. Miestami hltajú informácie ako nanuk s paličkou. Diskutujeme, riešime zložité otázky každodenného života, vesmíra a vôbec. Rád by som im pomohol.
Po týždni strávenom v Prahe na krátkom, ale o to divnejšom školení na Oracle Identity Manager, počas ktorého som stratil asi všetky ilúzie, ma čakala cesta domov (v piatok), voľby (v sobotu) a opäť cesta do Prahy v nedeľu, keďže tento týždeň školím “Sun Identity Manager Administration and Maintenance (IDM-2455)”. Je to paradoxné, pretože toto školenie som absolvoval pred pár rokmi cez virtual class s Matthiasom a teraz ho školím - pravdepodobne naposledy.
Takže som si v piatok večer v práci vyzdvihol učebnicu (opäť v luxusnom formáte a’la Tisíc a jedna noc, pričom veľkosť sedí a zlato na obale nahrádza hlboko duchovný obsah), dotrepal sa s ňou do Prahy a ako obyčajne, zbytočne stresoval, či trafím do hotela. Nemohol som však svojich fanúšikov nechať v márnom očakávaní.
Hotel. Je blízko školiaceho centra na Radlicích. Je malý, rodinný a hovorí sa ňom po rusky. A ja som jediný hosť.
