Ďalšie prvé hodiny

Categories:  Školenie v Rumunsku

Okolo pol siedmej miestneho času (a včaka trom hodinám spánku a dvom posunom za deň netuším, akému biologickému času to zodpovedá) som začal byť hladný. Keďže som tu nenašiel zatiaľ žiaden obchod, musel som skúsiť reštauráciu v hoteli. Keď dôjdu všetky možnosti, niekedy zostane tá najhoršia.

Nie že by reštaurácia nebola pekná, naopak. Zábavné bolo už len to, že som v nej bol úplne sám. Naozaj mám pocit, že personál hrá presilovku. (Akiste sa to zmení deň pred summitom NATO.) Pripomenulo mi to však opäť “2001: A Space Odyssey”, kde aj Heywood Floyd letel sám v raketopláne na Mesiac. Pripadalo mi to rovnako čudné.

Možno premenujem túto kategóriu záznamov na “Rumunskú Odyseu” ;-)

Takže som sa najprv opýtal, či reštaurácia funguje. Potom som si sadol a vybral si jedlo. Nehral som sa so žiadnymi predjedlami, kečže som neobedoval, dal som si krémovú hríbovú polievku a nejaké “modré kura”, z ktorého sa vykľulo kuracie soté s nivovou omáčkou a veľkým kopcom ryže. Bolo to dobré. Keďže som mal miestne peniaze, tak som sa až tak veľmi na ceny nedíval (inak by som si tu nemohol dať nič), ale keč som si teray spočítal, koľko ma stála večera pre jednu osobu, tak mi z toho narástla brada.

1 EURO = cca 3 RON. A platil som 85 RON. Tak si to zrátajte ;-)

Keby tam človek mal aspoň milú spoločnosť.

Rumunská Odysea :)