Luxus

Categories:  Školenie v Rumunsku

Ráno som sa ledva zobudil o štvrť na osem a išiel som sa naraňajkovať. Nebol som veľmi hladný, tak som si vzal len kúsok chleba s medom a čaj, o ôsmej prišli dva taxíky a odviezli nás na miesto školenia. Nebolo to veľmi čaleko, ale - autom je všade blízko.

Doprava vyzerala fakt rumunsky. S trochou predstavivosti mi to pripomenulo situácie na Prístavnom moste v BA, ale tu sa ani veľmi netrúbilo. A nevidel som nijaké havárie. Rumuni to asi zvládajú.

(Ale odbočovanie doľava z pravého pruhu a opačne je normálne. Nikdy neviete, koľko áut sa vedľa seba zmestí do jedného pruhu.)

Budova ma oslnila a to ani nesvietilo slnko. Pripomenula mi budovu, v ktorej som pred niekoľkými rokmi s Damnedom inštaloval Sun Java Systems softvér. Vyzerala postsocialisticky a veľmi zle. Ale nie je dobré dať na prvý a ešte k tomu vonkajší dojem. Vo vnútri mohla skrývať neuveriteľné poklady!

Vo vnútri sme čakali, pretože na recepcii sa ešte o pol deviatej nepracovalo a nikto nevedel, kto sme :) Potom sa našiel nejaký chalan, ktorý nás zaviedol do školiacej miestnosti. Bol s nami aj Erno, mačarský organizátor školenia, ktorý tam napríklad prenajal pracovné stanice. Školiaca miestnosť bola tak pre 12 ľudí, prilepená k obrovskej open-space hale. Bola ale úplne prázdna. Rozmýšľal som, či sa neposúval nielen čas ale aj deň v týždni ;-)

Oživili sme pracovné stanice, vyskúšal som si projektor a notebook (všetko bolo OK) a potom som poprosil Erno-a, aby mi ukazal, ako sa v piatok spustí install server na Solarise, ktorý mi nainštaluje druhé školenie. Boli tam nejaké problémy, ale nakoniec sa mu to podarilo vyriešiť. Nemal som však čas otestovať výsledok - možno zajtra.

Moji dvaja Gréci a jeden Bulhar (bývajú v mojom hoteli) boli na školení osamotení, až po desiatej prišli Rumuni. Trochu ma to zaskočilo, rovnako ako ich 15-minútové prestávky namiesto 5-minútových - budem to musieť zajtra podchytiť, lebo nestihneme prebrať všetko. S mojou angličtinou nemali problémy, tak dúfam, že to neznamená, že nerozumeli nič :-))

Obed bol v brutálnej táckarni - musím kolegom z PosAmu povedať, že sa to podobá na bufet Luculus… jedlo bolo fajn, ale výber len z troch po rumunsky označených ;-) Kura bolo jasne odlíšiteľné, tak som skúsil to. Najedol som sa akurát, bol som spokojný. Cesta nazad (100 metrov v daždi a asi 200 metrov v katakombách, aké sú aj pod FEI STU) bola ešte pochmúrnejšia, pokiaľ ide o pohľad na budovu - bolo to totiž za budovou.

Poobede som navšívil aj WC, v ktorom ma prekvapili úsporné opatrenia. Na jednej kabínke bola kľúčka iba zvonku, v druhej zrejme iba zvnútra :) Spomalil som teda biologické pochody až do návratu na hotel.

A aby to bolo zábavnejšie, cez víkend sa firma vrátane školiacej miestnosti presťahuje :-) Erno sa to dozvedel iba pred pár dňami, ja v sobotu a obaja sme zisťovali, či je možné, aby sa školenie dokončilo ešte tu. Odpoveč sa dozviem do piatku :-)

… možno tú budovu v piatok zbúrajú ;-) To by vysvetľovalo veľa.

Informácie sú luxus.

Ale musím povedať, že chalani sú inak celkom ochotní, a snáč budem môcť povedať aj - šikovní. Po dvoch týždňoch uvidíme. Lebo ako mi dnes povedal jeden z Grékov, “it was very exhaustive today”.

A na hlase cítim, že veru áno.