Načo? NATO.

Categories:  Školenie v Rumunsku

Dnešok by som mal nazvať svetovým dňom cestovania, ale načo chodiť tak čaleko - postačí, keč zostanem v Rumunsku. Keďže zajtra začína summit NATO, mesto sa ráno uzavrelo a kečže cestou na miesto školenia musíme prejsť rušnou ulicou spájajúcou centrum s letiskom, veľmi nás potešilo, keč taxík musel namiesto jednoduchého prechodu križovatkou traverzovať celé mesto. Dnes sme teda dorazili s meškaním my.

Počas školenia som videl, že musím skrátiť svoje prednášky. Teraz bude menej viac, aby sme to všetko stihli. Moji študenti sú totiž nedisciplinovaní - idú na cigaretu aj na 15 minút a keč na nich budem čakať, ostatným sa to páčiť nebude. A nie som policajt, aby som im to mohol zakázať. Trápi ma na tom, že sa im snažím dať svoje znalosti a reálne skúsenosti z projektov, ale takéto postoje to všetko negujú a mne sa zrazu nechce tráviť každý večer prípravou…

No uvidíme.

Keď sme ráno vchádzali do budovy, videli sme partiu opravárov, ako vylamovali ľavú polovicu výťahových dverí. Naplnilo ma to dôverou a potom som si povedal, že možno v piatok budú okrem firmy sťahovať aj výťah. Uvidíme.

To všetko však nebolo nič oproti večernej odysee. Všetky cesty vedúce smerom k nášmu hotelu boli uzatvorené. Pôvodne sme chceli skúsiť električku, ale nepremávali ani tie. Všade policajti, tlačenica, chaos. Po takmer 30-tich minútach sme taxikára požiadali, aby nás vysadil na mieste, ktoré vyzeralo ako smetisko, ale dalo sa odtiaľ po prekročení koľajníc dostať za 7 minút k hotelu.

Cesta Bukurešťou pri summite NATO je hrozná. Nechápem, ako sa dostanú ľudia domov z práce…

Zaklincoval to policajt pred hotelom, ktorý nás legitimoval a porovnával si naše mená so zoznamom hostí. Tak to je už iná paranoja.