Unexpected things are gonna happen

Categories:  Školenie v Rumunsku

Neviem, z ktorého filmu som ukradol tento citát (už viem), ale každopádne presne vystihuje to, s čím musíte počítať, keč pôjdete niekedy školiť do Rumunska. A možno nielen sem.

Keď som v pondelok začínal so školením a s malou dušičkou, myslel som, že je potrebné venovať sa najmä teórii, aby chalani pochopili, o čom Identity Management vlastne je, čo to žerie a tak podobne.Tam sa začali moje problémy s time managementom.

Počas týždňa, ako som už písal, sa rumunské prestávky na cigaretu predlžovali tak, že by počas nich človek stihol napísať aj krátku poviedku alebo záznam do blogu. Tento trend pokračoval, s tým, že niektorí prichádzali na školenie neskôr, niektorí odchádzali skôr a niektorí na školení počas niektorých dní jednoducho chýbali. (To posledné mi vždy oznámili vopred, ale aj tak mi príde absurdné, ak ich poveria projektami počas naplánovaného školenia!)

Dnes všetko vyvrcholilo tak, že Mount Everest sa môže schovať do perín a vyplakať mamičke. Ako som spomínal, firma, v ktorej prebieha školenie (a ktorej piatich zamestnancov školím), sa sťahuje. Práve teraz. Práve tento týždeň. Keď sme včera podvečer odchádzali a chceli z recepcie zavolať taxík, na recepcii už nebol nábytok. Dnes sa balili technici, keč som okolo obeda videl onálepkované počítače a čulý ruch pri balení do krabíc, pochopil som, že sa sťahuje teda naozaj všetko. Vrátane nás.

To, že presne neviem, kde bude to nové školenie (mám len adresu), je len maličký detail. Ale niekto musí nainštalovať nové školenia z image na pracovné stanice a to všetko v rámci dnešného dňa (večera). “A ten nÄ›kdo, pánové, jsem já!”

Takže keč mi Rumuni okolo štvrtej zahlásili, že musia odísť do novej budovy, na pár sekúnd som stratil dych. Toto presne potvrdzovalo moje nestíhanie. No a aj naozaj odišli. Takže som teda skončil, kde som bol… a začal som pripravovať reinštaláciu počítačov. Ide o jednoduchý proces, pri ktorom sa naštartuje server a ostatné pracovné stanice sa z neho nechajú nabootovať. Inštalačný image nakonfiguroval ešte Erno, kým tu bol.

No. V pondelok všetko fungovalo…. a áno, z minulého času správne tušíte, že sa niečo stalo. “Unexpected things are gonna happen…”

Na serveri sa jednoducho nechcel spustiť “dhcpd” (DHCP server). Skúšal som všetko, čo som vedel (a na Solarise 10 som toho zasa tak veľa nevedel), nakoniec som našiel log a v ňom - “dhcpd already running”. Snažil som sa zistiť, ako je to možné, pretože démon nebežal, telefonoval som asi 30 minút s človekom, ktorý to konfiguroval a telefonicky sme skúšali všetko možné. Oboch nás prekvapoval fakt, že v pondelok to fungovalo. Ale to je už raz tak. Informačné technológie.

Začal som teda hľadať PID súbor, pretože to vyzeralo, že si Solaris iba myslí, že “dhcpd” beží. Súbor však nebol nikde, kde som sa díval. A v tom to bolo. Nakoniec som súbor našiel, kde som sa nedíval, bol samozrejme starý (z pondelka) a obsahoval číslo procesu, ktorý čiste náhodou aj v tom čase bežal.

Takže keč som to opravil, všetko začalo fungovať. O hodinu som mal počítače nainštalované. To už tam stepovali zamestnanci, ktorí ich mali naložiť a previezť do novej budovy.

Teraz sa cítim dosť unavený a demoralizovaný. Ako môže firma chcieť školiť svojich zamestnancov, keč vedia, že sa budú sťahovať? A čo očakávajú, že sa naučia, keč tam nie sú?

Ja viem, nie je to môj problém. Ale ako inštruktorovi mi to jednoducho vadí.