Posledná večera

Categories:  Školenie v Rumunsku

Doprava ráno bola, ako už tradične, hrozná. Napriek tomu sme, ako už tradične, boli u zákazníka skôr, ako jeho vlastní ľudia. Dal som si záväzok, že dnes ukončím teóriu, čo sa mi aj podarilo a nechal som študentom priestor a čas, aby si robili labáky. Ako obyčajne, využili ho na fajčenie. Niekedy mi to pekne lezie na nervy. Ale čo k tomu dodať. Platia si ten čas.

Poobede sme sa už o pol štvrtej  snažili zohnať taxík, ale nepodarilo sa nám to. Takmer sme šli do hotela peši, ale jeden z rumunských kolegov nejako taxík nakoniec zohnal. Ja som medzičasom dohodol, že zajtrajší deň už školenie nebude - čo sa dalo, som odučil, prešiel som celú teóriu a odpovedal na všetky otázky. Viac som urobiť nevedel. A tak som skončil.

Keď sme sa dostali do hotela, od únavy som na pol hodiny zaspal. Potom sme sa stretli s Grékmi a Bulharom na večeri. Dnes som ich pozval ja.

Vraj boli spokojní s mojím výkonom. Hreje ma to pri srdci viac ako červené víno.