Koniec

Categories:  Školenie v Rumunsku

Ráno som sa zobudil ako vždy o ôsmej, pretože práve dnes som si mohol dovoliť spať až do deviatej. Ale tak je to vždy. Bol som rád, že ma tentokrát nezobudili žiadne kŕče v bruchu, zostáva mi len veriť, že si nenechávam to najlepšie na večerný let domov.

Letím až o siedmej. Vzhľadom na dopravnú situáciu v Bukurešti je potrebné rátať s veľkým zdržaním cestou na letisko, aj tak tam ale budeme veľmi skoro. Dohodli sme sa s Grékmi, že sa niekde na letisku najeme a pokecáme. Z hotela sa aj tak musíme odhlásiť už o 12:00 (Checkout - ešte aj toto mi pripomína Identity Manager :) ). Mesto je čaleko a nestihli by sme sa z neho dostať, tak nemáme veľmi na výber. Videli sme situáciu za posledné dni, kedy už o tretej nie sú voľné taxíky - no a dnes je ešte k tomu piatok. Počas summitu NATO tu bola veru oveľa lepšia situácia.

Takže sa balím. Neznášam balenie! Vždy mám pocit, že sa kufor pred mojimi očami zmenšuje, aby sa mi doňho nezmestilo všetko to, čo v ňom pôvodne bolo. Navyše mal kufor na prípadné rozvinutie tejto schopnosti takmer dva týždne. Ako-tak sa mi podarilo všetko zbaliť, zavrieť ho, zamknúť - len aby som potom zistil, že som si zabudol zbaliť šampón z kúpeľne :) Ale tak je to vždy.

Svieti na mňa slnko cez zatvorené okno, vonku je pod mrakom a ja mám hodinu a pol do odchodu a strašne veľa času do odletu. Dúfam, že na letisku zoženiem nejaké víno. Do batožiny by sa mi nevošlo ani náhodou.

Toto je môj posledný záznam zo školenia. Ďalšie budú rovnako fádne, ako pred odchodom :-)