Príbeh značiek 1: Začiatok

Categories:  Rôzne

Včera večer som sa po niekoľkých rokoch stretol so spolužiakmi. Konkrétne s WWW a Marekom. Zavolali sme aj Deda s Majkou, ten následne zavolal Qwertyho s polovičkou a Veju so Zuzanou, takže geekovská atmosféra bola príjemne rozptýlená. Ale musím sa priznať, že už aj my “starí Fornaxáci” nejako starneme: WWW aj Marek majú vlastné firmy, nepoužívajú Slackware a WWW má dokonca telefón s Windows ;-)Stretnutie bolo príjemné a nenarušila ho ani silná búrka, ktorá sa posledné dni pravidelne zúčastňuje letných večerov v Bratislave. Keď bola prietrž mračien v najlepšom, rozišli sme sa do svojich domovov, domov a bytov, v ústrety daždivej, ale predsa len letnej noci.

Poézia okamihu. Tajomné blýskanie. Zvukové efekty na úrovni Dňa nezávislosti. To všetko nebolo nič oproti zážitkom, ktoré ma ešte čakali.

Z krčmy “Bizón” na Hraničnej, kde sa inak občas stretávame aj na obedoch v N-Lighte, som vyrazil po Hraničnej smerom k mestu. Stierače makali na plný výkon a stihol som prejsť len asi 200 metrov, kedy som zistil, že ulica, na ktorej je 25 centimetrov vody vyzerá rovnako, ako ulica, na ktorej je 5 centimetrov vody. Nešiel som rýchlo, no predsa som do vody vhupol vcelku zaujímavo a ako prvú som spracoval informáciu, že auto predo mnou ani tak nejde ako skôr stojí a že je tam zrejme ešte viac vody. Vzápätí pred mojím autom preletelo čosi biele, vyzeralo to ako evidenčné číslo. Zastal som, skontroloval som, či mi netečie do auta (netieklo) a pomaly som cúval, aby som sa dostal z ulice. Auto predo mnou už chlapci odtláčali, vody bolo vyše kolien a stále pršalo. Pomaličky som sa dostal na suchú (no, suchú…) pôdu (asfalt), vyhodil som smerovky, vypol motor a išiel skontrolovať auto.

Nemýlil som sa, predná značka bola fuč. Aj s plastovým rámčekom, ktorý ju drží na nárazníku. Zostali len šróby.

Triezvo som zhodnotil situáciu: bez značky som v hajzli. Okolo bolo strašne veľa vody, stále prietrž mračien a blesky. Naštartoval som teda (našťastie bez problémov) a zaparkoval kúsok od miesta, kde som pravdepodobne stratil značku. Počkal som, kým prestane tak strašne liať, vyzul svoje nové topánky aj ponožky, obliekol si nepremokavú bundu a reflexnú vestu, ktorú som týmto pádom doslova “pokrstil” a išiel som sa trochu brodiť. Teória bola taká, že keč sa pozriem na kraje cesty, možno tam svoju značku nájdem, prípadne ju nahmatám nohami.

Teória to bola veľmi teoretická, ale voda bola teplá, tak som to riskol. Myslím, že ľudia okolo sa asi dosť čudovali, čo tam robím, po stehná vo vode, ale priority som mal jasné. Jedno auto, ktoré išlo okolo mňa, som radšej poslal opačným smerom, ale neskôr, ako voda opadala, som videl niekoľko áut prejsť tou ulicou v protismere bez problémov. Keby som nestratil značku, tiež by som asi prešiel bez problémov.

Asi 5 minút som hľadal, ale márne. Ono to zas nie je také jednoduché - bolo asi 22:30, vody po kolená a viac, samozrejme, priehľadná nebola ani náhodou a všade okolo stále bola búrka, hoci prestalo pršať. Po piatich minútach som dobrodružstvo ukončil.

V aute som si trochu potelefonoval v snahe zistiť, čo robiť v prípade straty evidenčného čísla, potom začala zasa prietrž mračien a niektoré blesky boli ozaj nádherné. Zostal som ešte hodinu, pričom vždy, keč sa dážč utíšil, som vyšiel von v štandarnom výstroji a hľadal značku. Voda síce neskôr začala odtekať, ale stále jej bolo tesne pod kolená. Už ani nebola taká teplá, začala mi byť zima. Myslím, že vtedy sa už na mňa dívali aj ľudia krčiaci sa pod bránami a možno aj z okien, ktovie. Možno budem zajtra v našom najčítanejšom denníku s titulkom: “Šokujúce! Hazard kvôli značke!”, prípadne “Vieme, čo robil v noci!

Po piatich pokusoch som to vzdal. Skormútene som naštartoval, zistil, že bez klímy sa vo vlhkom aute šoférovať nedá a vyrazil opačným smerom, k Bajkalskej. V tom čase bol vraj už zatopený aj podjazd, takže som ho vynechal a išiel inou cestou. Asi po 200 metroch som si uvedomil, že šoférujem bosý, ale na výber som veľmi nemal.

Domov som dorazil pred polnocou, nohy mi už stihli uschnúť, tak som vyzliekol svoju obľúbenú vestu, obul sa a išiel domov.