Sabotáž

Categories:  Kokpit

Trilkovanie výťahu pri otvorení dverí ma prenasledovalo zrejme celú noc, pretože to bol posledný a aj prvý zvuk, na ktorý si pamätám. Bolo to podobné, ako keby vám niekto každých 20-40 sekúnd púšťal MP3 so zvukom shutdownu Windows.

Ráno som sa zobudil pomerne rýchlo, aby som sa vyhol zápche v jedálni. Nestihol som. Rad ľudí (Japoncov) bol taký dlhý, že som takmer nevystúpil z výťahu. Zvážil som šance: vyzerali hladní a trpezliví, tak som usúdil, že sa mi stáť 30 minút nechce. Na recepcii som sa ešte spýtal, či sú všetci títo cudzinci ubytovaní na mojom poschodí, kvôli tomu výťahu.

“Ve vašem patře je obsazených jenom pět pokojú,” znela odpoveď. “Ale zato nad vámi - tam jsou všechny.”

To vysvetľovalo veľa. Ešte som sa dozvedel, že by mali čoskoro odísť a mali by prísť nejakí “normálni ľudia, businessmani a tak”.

Rad v jedálni a pred ňou bol stále rovnako nemenný. Sabotáž. Tak som raňajky sabotoval aj ja. Na pumpe za rohom som si kúpil croissant a vykročil som v ústrety slnečnému ránu a štvorprúdovej výpadovke.