Skleróza nebolí

Na obede som so svojimi študentmi nadpriadol debatu. Pri istej príležitosti som sa dozvedel, že boli v BA. Spýtal som sa teda, či služobne.

“Na školení,” odpovedali mi.

“A akom?” opýtal som sa.

“IDM 2525.”

“Áno? A kto vás to učil?”

“No ty, Vixi ;-)”

A mne sa hneď zdali nejakí povedomí! Ale rok 2006 je ďaleko… A skleróza nebolí.

Read more

Sabotáž

Trilkovanie výťahu pri otvorení dverí ma prenasledovalo zrejme celú noc, pretože to bol posledný a aj prvý zvuk, na ktorý si pamätám. Bolo to podobné, ako keby vám niekto každých 20-40 sekúnd púšťal MP3 so zvukom shutdownu Windows.

Ráno som sa zobudil pomerne rýchlo, aby som sa vyhol zápche v jedálni. Nestihol som. Rad ľudí (Japoncov) bol taký dlhý, že som takmer nevystúpil z výťahu. Zvážil som šance: vyzerali hladní a trpezliví, tak som usúdil, že sa mi stáť 30 minút nechce. Na recepcii som sa ešte spýtal, či sú všetci títo cudzinci ubytovaní na mojom poschodí, kvôli tomu výťahu.

“Ve vašem patře je obsazených jenom pět pokojú,” znela odpoveď. “Ale zato nad vámi - tam jsou všechny.”

To vysvetľovalo veľa. Ešte som sa dozvedel, že by mali čoskoro odísť a mali by prísť nejakí “normálni ľudia, businessmani a tak”.

Rad v jedálni a pred ňou bol stále rovnako nemenný. Sabotáž. Tak som raňajky sabotoval aj ja. Na pumpe za rohom som si kúpil croissant a vykročil som v ústrety slnečnému ránu a štvorprúdovej výpadovke.

Read more

Zas tí Japonci

Ráno som si myslel, že skupina Japoncov blokujúcich cestu k príborom na raňajkách je to najhoršie, čo ma môže dnes stretnúť.

Teraz sa tí Japonci zrejme vracajú do hotela.

Súdiac podľa toho, že výťah na mojom poschodí sa otvára každú minútu, bývajú všetci na mojom poschodí.

A ja mám dvere rovno oproti výťahom.

Už mi tu chýba len “ukončete výstup a nástup, dveře se zavírají”.

Read more

Malé ryby, veľké ryby

Prvý deň školenia sa vyvíjal na počudovanie dobre. Ráno som sa síce cítil ako v Japonsku, keď so mnou do výťahu v hoteli nastúpili traja mladí Japonci, na štvrtom poschodí pristúpil ďalší a na prízemí mali asi nejakú inváznu poradu pred inváziou do centra, lebo ich tam bolo asi 50. Možno to ani neboli Japonci.

Všetky tieto detaily mi unikali medzi prstami, keď som sa po raňajkách blížil k školiacemu centru. Bolo krásne počasie, aj keď v Bratislave je ešte teplejšie a usmial som sa na mieste, kde mi včera podvečer skrížil cestu živý zajac.

Školiace centrum vyzerá rovnako ako pred pol rokom. Dostal som väčšiu miestnosť, ale je v nej rovnaká zima (z klimatizácie). Študentov mám piatich, z toho dvoch už poznám z IDM konzultácii spred pár týždňov tu v Prahe. Keďže všetci v skupine majú už praktické skúsenosti, je sa o čom rozprávať.

Na obed sme sa prešli do českej reštaurácie, ktorá je cca 300 metrov od môjho hotela a do ktorej som aj sám chcel niekedy zaskočiť - je to tam celkom príjemné a majú aj kofolu. Možno tam ešte v niektorý deň skočím na večeru.

Po hlavnom jedle nasledoval “zákusok”, keď som sa dozvedel, že aj v IT svete veľké ryby požierajú malé. Zosmutnel som. Asi beriem niektoré veci príliš vážne.

Cestou domov som sa zastavil v Chodove, vybral som si peniaze na jedlo a nakúpil darčeky. A premýšľal o živote, vesmíre a vôbec nad pizzou s kuracím mäsom, dvomi druhmi plesnivého syra a brusnicami.

Read more

Ďalšie školenie Sun IDM-4485 v Prahe

Začínam mať pocit, že do písania denníka sa dokopem len keď som na služobnej ceste. Ale čo už.

Takže dnes som opäť pricestoval do Prahy, keďže od zajtra do piatku školím Sun Identity Manager Deployment Fundamentals II (IDM-4485) a celkom sa na to teším. Toto školenie som školil takto pred rokom - v Bukurešti. Dúfam, že tentokrát budú okolnosti priaznivejšie :-)

A tak si sedím v posteli, notebook na kolenách, WIFI funguje tak dobre, že zvládam pozerať slovenské televízne noviny cez internet, kecám s kamarátmi a strašne sa mi nechce ešte jeden krát čítať materiály k školeniu.

Read more