Praha, deň 4

Bude mi asi ešte veľmi dlho trvať, kým pochopím logiku autorov školenia Sun Identity Manager IDM-345: školenie je veľmi rozsiahle a na 4.5 dňa je informácií jednoducho priveľa, keď sa majú robiť aj labáky. Tie totiž trvajú podstatne dlhšie ľudom, ktorí s Identity Managerom ešte nepracovali. Podobný problém som mal už v Rumunsku na jar, tam som niektoré labáky musel vyslovene preskakovať. Potom som ale nespokojný “sám so sebou”, že som neumožnil všetkým vyskúšať si všetko…

Možno by nebolo odveci rozdeliť celé školenie na dve troj-štvordňové. Jedno na administráciu produktu, nastavovanie rolí, resourcov, rekonciliácie a správu používateľov, ktoré na vytváranie formulárov a workflowov.

Asi si také školenie budeme musieť vytvoriť sami.

Read more

Praha, deň 3

Spomínam si, ako som sa v prvý deň školenia zoznamoval so študentmi a pýtal sa ich, čo sú zač, aké majú skúsenosti s Identity Managerom a pod. Dvaja chalani z nemenovanej českej štátnej firmy, v ktorej je Identity Manager už nasadený, ma prekvapili, nie však príjemne. Nevedeli mi totiž povedať, akú verziu produktu vôbec majú. Spozornel som, a tak som sa spýtal: “A vy sa budete teraz o to starať, keď vás poslali na školenie?”

Ich odpoveď bola priezračná ako sklo a prízračná ako infarkt myokardu: “Pevně doufáme, že ne.”

To je potom ťažké.

Dnes sa mi však v mierne zrýchlenom tempe podarilo prejsť až po modul 11 “Delegated Administration”. Znamená to, že zajtra by sme sa mali venovať mojej srdcovej téme - formulárom, ktoré sú samé o sebe dosť ťažké, a do piatku obeda by sme mali skončiť s workflowmi. Môj optimizmus zo začiatku týždňa, že to všetko stihneme, pomaly vyprcháva.

Read more

Praha, deň 2

Po dvoch dňoch školenia mám pocit, že som tu už týždeň. Túto relativitu času som si všímal už v Rumunsku, ale aj tak ma to bude stále prekvapovať.

V noci som síce spal, ale snívalo sa mi, že ma chcel zavraždiť spolužiak zo strednej školy - takže to zas také romantické nebolo. Školenie prebiehalo aj dnes podľa ustáleného vzoru “hovorím-nepýtajú sa-robia laby-nepýtajú sa”. Ale aby som bol úprimný, jeden z nich sa dnes poobede aj pýtal, čo ma potešilo, pretože len tak zistím, že to, čo učím, študentov naozaj zaujíma. Zatiaľ sa držíme časového plánu, čo ma nemenej prekvapuje ako teší.

Obed bol zábavný: chceli sme sa najesť v reštaurácii neďaleko Sunu. Jeden zo študentov to tam poznal a vraj tam kedysi dobre varili. Čakali sme asi 15 minút na voľný stôl, potom 10 minút na čašníčku, aby sme sa nakoniec dozvedeli, že majú iba jedno jediné jedlo (nejaké cestoviny neurčitého pôvodu, vzhľadu a pôvodu) a vyprážaný syr. Vzdali sme to, keďže syr vo mne (nielen vo mne) po piatich rokoch štúdia na FEI nejaké veľké gurmánske emócie nevyvoláva a šli sme do ďalšieho podniku, kam zasa chodia moji ďalší dvaja študenti pravidelne na večeru. Trochu poblúdili :), ale nakoniec sme sa dostali do “Klubu Blanice” na vysokoškolských internátoch tiež relatívne neďaleko Sunu. Porcie boli obrovské (180g kurací rezeň s nivou a šampiňónmi, 300g opekané zemiaky) a ceny som doteraz nepochopil (platil som 120 CZK). Lukáš z PosAmu by sa potešil ;-)

Obed nám trval asi dve hodiny (vrátane vyššie opísaných zážitkov) a tak som trošku predĺžil školenie. Po ňom som si ešte kúpil minerálku v Chodove a na hotel som dorazil unavený a vymrznutý.

Keď som pracoval na projekte, zdalo sa mi školenie ako príjemná zmena :) Teraz mi moje Netbeans celkom chýbajú…

Read more

Praha, deň 1

Nespal som veľmi dobre. Buď bola posteľ príliš tvrdá, alebo sa necítim dobre, keď spím v cudzom prostredí, každopádne som sa zobudil asi po piatich hodinách a viac sa mi spať nedalo. Aby som sa prebral, odhrnul som závesy a… vzápätí som ich zasa zastrel. Len pár metrov od okna je totiž nejaké business centrum ;) Nemusím im robiť ranný program.

Raňajkám som veľa nedal, lebo ráno nebývam hladný a vyrazil som k nákupnému centru Chodov, odkiaľ je to do Sunu len pár minút. Naozaj bolo. Chvíľu som blúdil, pretože školiace centrum je v inej budove ako samotný Sun, ale adresa neklamala :-) Odskúšal som projektor, internet, fixky a potom som čakal na študentov.

Sú štyria. Zatiaľ sa veľa nepýtajú, čo ma trošku trápi, lebo potom neviem, či z toho školenia aj niečo majú.

Obed sme absolvovali v čínskej reštaurácii :) Ešte pár obedov v Mc Donalde a budem si pripadať ako doma :)))

Read more

Praha, deň 0

Dnes som pricestoval do Prahy. Cesta bola sama o sebe zaujímavá, pretože už na stanici som stretol bývalého spolužiaka a tak sme cestovali spolu v kupé a kecali. Cesta rýchlo prešla.

Na Holešovicích ma čakala Katka - kamarátka, ktorá býva v Prahe. Spolu sme sa dostali k môjmu hotelu v Chodove (čo bolo samo o sebe dosť akčné :))) a potom sme si šli sadnúť na večeru (šalát) do nákupného centra. Je to odtiaľto cca 10 minút a moje školenie ešte kúsok odtiaľ, takže pohoda.

Šalát bol fajn, po celodennej hladovke (ráno mi nebolo dobre) som sa najedol do prasknutia.

A čokoláda v Hypernove je úplne rovnaká ako v Bratislave :)

Read more