Intro Vixova prirucka webelopera

Zaciname...

Tento dokument vychadza zo specifikacie HTML 4.0, ale nejde o uplny preklad. Zdroj som pouzil len na nastudovanie prikazov a ich parametrov. Ak chcete, stiahnite si celu povodnu specifikaciu priamo na W3C. V tomto manuali ide o nieco ine - priblizit HTML uplnym zaciatocnikom a pripadne poskytnut zaciatocny bod pre mierne pokrocilych. Vdaka abecednemu indexu sa da stranka pouzit aj na rychle ozivenie si informacii o prikazoch.

Kto som a preco pisem o HTML

V roku 2001 som absolvoval ukoncil studium odboru Informatika na FEI STU v Bratislave. Pri praci na Rocnikovom a Diplomovom projekte som sa zaoberal systemom s rozhranim webovskej stranky a tak som mohol zuzitkovat niektore znalosti z HTML z predchadzajucich rokov. Hlbsie sa HTML venujem asi od roku 1997. Odvtedy som sa snazil poskytnut svoje poznatky (vacsinou zalozene na experimentoch) zacinajucim autorom WWW stranok v prijatelnej forme.

VIXova prirucka webelopera (VPW) vznikla za tym istym ucelom, po doplneni, aktualizovani a vyskusani prikazov som vytvoril uplne novy "help", s novym dizajnom a snad prehladnejsi ako ten stary. Pri opise prikazom som sa mozno neubranil troche formalizmu, ten vsak zabezpecuje aj prehladnost. Tajomny nazov "webeloper" neskryva v sebe nic ine, ako kombinaciu slov "web" + "developer", cize vyvojar webu, cize Vy.

Preco sa mam ucit HTML?

Na tvorbu stranok mozete pokojne pouzivat editory ako su Microsoft Frontpage ci Netscape Composer a dozijete sa pokojnej staroby. Na taketo editovanie nepotrebujete takmer nijake vedomosti z HTML, staci trochu vediet, co je to Internet a mat naladu a cit pre dizajn - ostatne ide samo. Na obrazovke priamo vidite, ako bude Vasa stranka vyzerat. Taketo editory sa oznacuju tiez ako WYSIWYG editory ("What you see is what you get"). Tieto editory vsak maju dve podstatne nevyhody:

  1. zdrojovy text je casto velmi neefektivny a tazko sa v nom hladaju chyby, ak nepracujete priamo s tymto editorom. Tento problem sa da prehliadnut, ak Vam nezalezi na tom, ze sa Vasa stranka bude natahovat do prehliadaca nehorazne dlho a ze to moze niekedy niekomu vadit. Rovnako mozete pouzit WYSIWYG editor, ak pracujete so strankou iba raz za cas.
  2. s editorom - a teda aj s Vasou strankou - mozete pracovat iba tam, kde je nainstalovany. Typickym negativnym prikladom je tvorba webu doma a neskorsie uploadovanie na stranku Vasho internetoveho providera. Ak potrebujete nieco rychlo zmenit priamo na uz umiestnenej stranke, nezostava Vam nic ine, ako zmenit domacu verziu a uploadnut ju "nabuduce". Ak by ste poznali jazyk HTML, mozete zmeny uskutocnit okamzite a v akomkolvek editore.

Aj tak si myslim, ze po precitani tychto riadkov sa svet rozdeli na dva proti sebe stojace tabory - zaryti windozaci s vzdy pripravenym Frontpagom a drsni unixacki vi-ckari, ktori budu vzdy zastavat svoj nazor. Nebranim Vam, vyberte si sami. Myslim vsak, ze z tohto je jasne, preco je vhodne editovat stranky pomocou "beznych textovych editorov". Okrem toho, ze existuju v kazdom operacnom systeme (spomente si na "F4" v Norton Commanderi, Notepad vo Windows ci editory JOE a VI v Unixe), mate zdrojovy kod stranky neustale pod kontrolou. A tak sa stanete nezavisli! Pokial ide o mna, tuto stranku som pisal v internom editore Far a neskor som presiel na GVIM (GUI verzia VIM, dokonca aj pre Windows). Editor (G)VIM Vam mozem rozhodne odporucat. Kym sa v nom naucite pracovat, budete si pripadat, ako keby Vas s cerstvym vodicakom "B" posadili do bojoveho vrtulnika na lietadlovej lodi, po kratkom soku vsak budete vediet nielen lietat, ale aj riadit ponorku.

P.S.: existuje este tretia skupina editorov na tvorbu stranok - editory, ktore vam umoznia pracovat priamo v HTML, ale prikazy nemusite vzdy vypisovat, mozete ich vyberat z menu. Praca s takymto editorom je ovela pohodlnejsia ako praca s Notepadom. Ak sa rozhodnete vyskusat tento sposob tvorby stranok, skuste editor "1st Page". S tymto editorom som urobil niekolko testov a je naozaj vynikajuci. Chyba tu - prirodzene - len to riadenie ponorky, ktore mate ako bonus pri praci s VIM.

Tato prirucka si kladie za ulohu naucit autorov stranok zakladom jazyka HTML, pripadne poskytnut podrobne informacie o prikazoch HTML v slovencine. Ak sa mi to podari, mali by ste byt schopni vytvorit si stranku, aj ked ste to v zivote nerobili. V akomkolvek prostredi, v akomkolvek editore. (Ako povedala Vasquezova: "Anytime, anywhere").

Navyse sa nieco nove naucite. A ktovie, mozno sa perfektne zabavite... :)

Este jedno male vysvetlenie: to, co ja nazyvam "prikazmi HTML", sa v anglictine nazyva "tag(s)" = znacky. Slovo "prikaz" nie je celkom korektne, pretoze HTML je iba formatovaci jazyk. Rozhodne sa mi vsak paci viac slovo "prikaz" ako "znacka", pripadne trochu tazkopadny, i ked zmyslovo dokonaly vyraz "kontajner". Taketo vyrazy vsak urcite najdete v inych helpoch.

Co v tomto dokumente najdete?

Cielom tohto dokumentu je poskytnut informacie o HTML nielen zacinajucim autorom www stranok, ale aj skusenejsim pouzivatelom a webmastrom, ktori si potrebuju ozivit vedomosti alebo overit, ci nerobia chybu pri pisani stranok. V lavom okne sa stale nachadza menu, ktore obsahuje nasledujuce kapitoly:

  1. Intro - prave ho citate (v prevadzke) *ZMENA*
  2. Struktura HTML dokumentu - zaobera sa clenenim HTML dokumentu na casti a opisuje prikazy, ktore su nevyhnutne pre kazdy dokument. Obsahuje tiez opis prikazov, ktore sa vzhladom na svoju povahu nehodili do ostatnych kapitol (prikazy hlavicky). (v prevadzke)
  3. Sprievodca vytvaranim stranky krok za krokom - dokument, ktory Vam priblizi vytvaranie jednoduchej stranky postupne krok za krokom so zdrojovymi kodmi stranky a ich vysledkami. Tato kapitola je urcena najma pre zaciatocnikov v HTML. (v prevadzke)
  4. Zoznam prikazov HTML - obsahuje abecedny zoznam prikazov HTML (prevzaty zo specifikacie HTML 4.0 s ich kratuckym opisom a linkami). Tato kapitola je vhodna na vyhladanie informacii o specifickom prikaze a hodi sa teda skor pre webmastrov. (v prevadzke)
  5. Uprava textu - obsahuje prikazy, ktore formatuju text a pridavaju don rozne styly (nemylit si s kaskadovymi stylmi). V podstate tu najdete vsetko, co mozete robit s textom na Vasej stranke. (v prevadzke)
  6. Objekty a linky - obsahuje prikazy na vkladanie obrazkov, obrazkovych map, objektov a liniek do Vasich dokumentov. (88% v prevadzke - chyba <OBJECT>)
  7. Tabulky - obsahuje prikazy na tvorbu tabuliek v HTML. (80% v prevadzke - chyba <COL>, <COLGROUP>) *ZMENA*
  8. Frames (okna) - obsahuje prikazy na tvorbu okien a ich integraciu do Vasich dokumentov. (v prevadzke)
  9. Formulare - obsahuje prikazy na tvorbu pouzivatelom vyplnanych formularov. (v prevadzke)
  10. CGI skripty - cast zaoberajuca sa tvorbou a odladovanim CGI skriptov, ktore umoznuju vytvarat dynamicke stranky. (10% v prevadzke)

Nasledujuce kapitoly mozete chapat ako prilohy:

  1. Farby v HTML - cast zaoberajuca sa farebnymi moznostami HTML a sposobom urcovania farieb. (v prevadzke)
  2. Specialne znaky v HTML - obsahuje tabulku znakov, ktore sa bezne nedaju v HTML napisat (napr. < a >) spolu so sposobom ich zapisu (specialne sekvencie) a strucnym opisom daneho znaku. (v prevadzke)
  3. FAQ (najcastejsie otazky) - obsahuje otazky a odpovede tykajuce sa HTML, problemov a pod. (v prevadzke)
  4. Ako citat tento telp - stranka, na ktorej je vysvetleny sposob vysvetlovania prikazov HTML v tomto manuali. Ak mate problemy, precitajte si ju. (v prevadzke)

Kapitoly su zoradene viac-menej v poradi, v akom by ste ich mali citat. Samozrejme, zalezi na Vas, co Vas bude zaujimat.

Co by ste mali vediet

Co je to WWW-stranka ?

WWW-stranka je hypertextovy dokument napisany vo velmi jednoduchom hypertextovom jazyku - najcastejsie HTML. Tento jazyk umoznuje formatovat text (farba, velkost, typ pisma), vkladat obrazky a ine multimedialne prvky (napr. zvuk) a najma prechadzat na ine dokumenty alebo www-stranky. Tento prvok robi z Vasho dokumentu dynamicku sucast WWW (World Wide Web) a odlisuje ho od inych textovych suborov. V skratke mozno povedat, ze na stranke mozete mat cokolvek a dostanete sa z nej kamkolvek.

Ako to funguje?

Pri prezerani WWW stranok sa vyuziva architektura a sposob komunikacie, ktory sa oznacuje klient-server. Klient, to ste Vy. V pocitacovej terminologii je to vsak najma Vas prehliadac. Klient nema informacie, ale vie si ich vypytat. Server je naopak pocitac, ktoreho zivotnym poslanim je uchovavat a poskytovat udaje (stranky), ktore vas zaujimaju. Vy poziadate prehliadac (klient), aby Vam zobrazil nejaku stranku. Klient sa pripoji na server, ktory mu poskytne ziadane udaje a potom Vam ich zobrazi. Vsetci su spokojni. A na toto vsetko Vam staci len kliknut na linku na stranke alebo napisat adresu.

Kazda stranka je jednoznacne identifikovana adresou URL http://server.adresa, kde server.adresa predstavuje adresu Vasho servera. Ak pouzivate Unix/Linux, Vasa osobna stranka bude mat pravdepodobne adresu http://server.adresa/~login,kde login je Vase prihlasovacie meno. Niekedy sa namiesto URL pouziva pojem URI, pricom URL je skratka pre Uniform Resource Locator a URI znamena Uniform Resource Identifier. Podstatne je, ze adresa oznacuje umiestnenie suboru alebo nejakej sluzby (resource = prostriedok) na nejakom mieste. V pripade Vasej stranky je to prave umiestnenie suborov s jej obsahom. Ak si chce niekto spristupnit Vasu stranku, musi sa obratit na Vasu URL adresu. Vsetko ostatne je uz znama komunikacia klient-server.

Co je to HTML?

HTML je skratka pre HyperText Markup Language, co znamena asi tolko ako "hypertextovy znackovy jazyk". Subory Vasej stranky obsahuju prikazy (tagy, znacky) tohto jazyka a maju vo vseobecnosti priponu (rozsirenie) ".html" (Windows vdaka "spatnej kompatibilite" pouziva zo zasady ".htm"). Casto sa mozete sa stretnut aj s priponami ".shtml" (HTML stranka pouzivajuca SSI - Server Side Includes, umoznujuce dynamicky generovat obsah stranky).

Ako spoznam HTML dokument?

Na prvy pohlad podla pripony (.html, .htm, .shtml, .phtml). Kazdopadne vsak podla toho, ze obsahuje prikazy jazyka HTML. Pozrite si aj dalsiu otazku.

Co je prikaz HTML a ako sa zapisuje?

Prikazy HTML umoznuju upravovat obycajny text, menit typ pisma, farbu, vlozit obrazok, linky a vselico ine. Prehliadac tieto prikazy spracuje a ukaze Vam pozadovany vysledok.
Pre pisanie prikazov HTML platia tieto pravidla:

  1. Prikazy HTML odlisite od ostatneho textu podla toho, ze su ohranicene <takymito zatvorkami>. Prikaz by teda mohol vyzerat takto: 
    <PRIKAZ>
    Z toho nepriamo vyplyva, ze vo Vasom texte nemozete znaky < a > pouzivat. (V skutocnosti mozete, ale specialnym sposobom. Ukazeme si to neskor v casti Pisanie specialnych znakov v HTML.)
  2. Vacsina prikazov ma blokovy charakter, co znamena, ze ich platnost treba vymedzit. To sa urobi urcenim zaciatku a konca prikazu. Koniec prikazu vyzera rovnako ako zaciatok, ale pred menom je znak "/". Blok, ktory je medzi zaciatkom a koncom prikazu, sa oznacuje ako "telo prikazu": 
    <PRIKAZ> ... telo prikazu - tu plati ... </PRIKAZ>
... tu uz nie ...
  3. Prikazy, ktore nemaju blokovy charakter, nemaju telo a ukoncovaciu cast. Taketo prikazy si lahko zapamatate podla toho, ze cosi vkladaju (obrazok, horizontalny oddelovac, atd.)
  4. Vacsina prikazov ma parametre, ktore blizsie specifikuju, co ma prikaz urobit. Parametre zadavame za menom prikazu: 
    <PRIKAZ PARAMETER1="hodnota" [PARAMETER2="hodnota"] ... >
    resp. pre blokovy prikaz: 
    <PRIKAZ PARAMETER1="hodnota" [PARAMETER2="hodnota"] ... >
  .. telo ..
</PRIKAZ>

    Parametre sa oddeluju lubovolnym poctom medzier a dokonca aj znakom konca riadku. Hodnoty parametrov sa ohranicuju "uvodzovkami" (mozu byt aj bez nich, ak neobsahuju medzeru, ale odporucam uvodzovky pouzit vzdy) a jednotlivym parametrom sa priraduju pomocou operatora "=". Parametre v [hranatych zatvorkach] predstavuju nepovinnu cast (pri skutocnom zapise do HTML sa hranate zatvorky nepisu, je to len pre vyjadrenie ich volitelnosti).

    Pri vytvarani stranky si urcite vsimnete, ze niektore parametre hodnotu vobec nemaju, pretoze predstavuju binarne (dvojstavove) prepinace - ak prepinac uvediete, zapnete jeho funkciu, inak sa povazuje za vypnuty.

    Niektore parametre niektorych prikazov nemusite vzdy vypisovat, pretoze su nastavene ako "default" (standardne; ale slovo "default" nam uz natolko pokazilo technicku slovencinu, ze ho budem pouzivat). Zapamatajte si to, co som uz napisal pred chvilou - parametre maju prikaz dospecifikovat, doladit a nie Vas ustvat, znicit Vam prsty a v konecnom dosledku aj klavesnicu...

    Pri pisani Vam iste pride vhod skutocnost, ze na poradi parametrov nezalezi.

    Priklad 1:

    <BODY BGCOLOR="#000000" TEXT="#f0f0f0"> ... </BODY>

    Meno prikazu je BODY, parametre su BGCOLOR s hodnotou "#000000" a TEXT s hodnotou "#f0f0f0". Prikaz je blokovy a jeho telo je pre ucely tohto prikladu znazornene ako "...".

    Priklad 2:

    <IMG SRC="picture.gif" ALT="">

    Meno prikazu je IMG, parametre su SRC s hodnotou "picture.gif" a ALT s hodnotou "" (prazdny retazec). Prikaz nie je blokovy a preto nema ukoncovaciu cast.

    Priklad 3:

    <HR SIZE="2">

    Meno prikazu je HR, parameter je SIZE s hodnotou "2". Prikaz nie je blokovy a preto nema ukoncovaciu cast.

    Priklad 4:

    <HR>

    Meno prikazu je HR a nespecifikovali sme ziadne parametre. Pouziju sa ich defaultne hodnoty.

    Priklad 5:

    <HR NOSHADE>

    Meno prikazu je HR, parameter NOSHADE nema hodnotu - je to prepinac.
    O chvilu si priblizime aj hodnoty parametrov.

    Zapamatajte si, ze prehliadace by mali ignorovat neexistujuce (alebo nespravne) prikazy a parametre. Napriklad neexistujuci parameter "kvak" v prikaze HTML: 

    <HTML kvak="aaa">
    Iny priklad - neexistujuci prikaz <POKUS>: 
    <POKUS>tento text je pokusny!</POKUS>

    Ak si to skusite, zistite, ze prehliadac zobrazi text "tento text je pokusny", ako keby ste prikaz <POKUS> vobec nenapisali.

  5. Prikazy a mena parametrov mozete pisat malymi alebo velkymi pismenami; na velkosti pismen nezalezi. To vsak nemusi platit pre niektore hodnoty parametrov - napriklad mena suborov, v ktorych male a velke pismena hraju podstatnu ulohu. Ak ste pouzivatelmi Windows (MS-DOS), budete si na tuto skutocnost musiet zvyknut. Prikazy nemusia dokonca ani zacinat na zaciatku riadku. Vsetko, co urobite, si vsak po sebe budete musiet citat, preto prikazy piste tak, aby ste vedeli, kde co mate ;-)
    Pre nazornost - takyto zapis 
    <html>
<head>
<title>Toto je moj prvy dokument</title>
</head>
<body bgcolor="blue">
Ak vidite tento text, vsetko funguje!
</body>
</html>
    je identicky s tymto: 
    <HTML>
<HEAD>
<TITLE>Toto je moj prvy dokument</TITLE>
</HEAD>
<BODY BGCOLOR="blue">Ak vidite tento text, vsetko funguje!</BODY>
</HTML>
    aj s tymto: 
    <Html>
<Head>
<Title>Toto je moj prvy dokument</Title>
</Head>
<Body BgColor="blue">
Ak vidite tento text, vsetko funguje!
</Body>
</Html>
    dokonca aj s touto hrozou: 
    <HtMl>
<HeAd>
<TiTlE>Toto je moj prvy dokument</TiTlE>
</HeAd>
<BoDy Bgcolor="blue">
Ak vidite tento text, vsetko funguje!
</BoDy>
</HtMl>
    A takto by som to pisal ja (odsadenie obsahu jednotlivych blokov sa Vam raz moze velmi hodit, ked sa nebudete vyznat v kode stranky!): 
    <HTML>
<HEAD>
  <TITLE>Toto je moj prvy dokument</TITLE>
</HEAD>
<BODY BGCOLOr="blue">
  Ak vidite tento text, vsetko funguje!
</BODY>
</HTML>
    V tomto dokumente budem pisat prikazy HTML velkymi pismenami, co jednoznacne odporucam aj Vam.
  6. Prikazy mozu byt vnorene, t.j. jeden prikaz moze byt v tele druheho. Niektore prikazy priamo vyzaduju, aby sa nachadzali v tele ineho prikazu (napr. riadky tabulky sa musia nachadzat v tabulke), inokedy ich vnarate sami, aby ste ich skombinovali. Priklad prikazu v tele prikazu: 
    <B>tucne pismo 
<I>tucne pismo kombinovane s kurzivou! opat len tucne pismo
</I></B>
    Iny priklad: 
    <HTML>
... hlavicka...
<BODY>
<A HREF="linka.html">
  <IMG SRC="ikona.gif" ALT="Linka ku mne">
</A>
... zvysok tela
</BODY>
</HTML>
    Tento kusok kodu umiestnil do linky <A> obrazok <IMG>. To znamena, ze na obrazok sa bude dat kliknut a bude fungovat ako linka.
    Iste si vsimnete, ze prikaz <BODY> je vnoreny v prikaze <HTML> a ze vsetky prikazy, ktore su v tele stranky su vnorene prave v prikaze <BODY>
  7. Text, ktory nie je v <zatvorkach>, bude vypisovany ako text s vlastnostami nastavenymi predchadzajucimi prikazmi

Poznamka: v dosledku smutneho faktu, ze standardy existuju na to, aby sa nedodrziavali, interpretuju prehliadace (zacali s tym Internet Explorer a Netscape Navigator, uz len cakam, kedy sa k nim prida Opera) niektore prikazy odlisne, pripadne si definuju vlastne(!). S odlisnou interpretaciou sa da zmierit - stranka sa vacsinou da upravit do podoby, v ktorej je "relativne rovnaka" vo vsetkych prehliadacoch, ale je to robota navyse. Horsie je to s prikazmi, ktore si zadefinovali autori jednotlivych prehliadacov. Ak ich pouzijete, vopred upozornujem, ze sa mozete rozlucit s tym, ze budu fungovat u konkurencnych prehliadacov.

Z toho vyplyva este smutnejsi fakt: kontrolujte svoje stranky vo vsetkych prehliadacoch, ku ktorym mate pristup. V sucasnosti existuje prehliadacov dost, z nich niekolko velmi dobrych:

Mozno Vas bude zaujimat, ze existuju programy, ktore dokazu skontrolovat HTML dokument a upozornia Vas na najdene chyby. Taketo programy sa nazyvaju "validatory". Ak mate k dispozicii pripojenie na Internet, jeden validator najdete priamo na stranke W3C. Ak si chcete stiahnut nejaky validator domov na pouzitie bez Internetu, mozem odporucit CSE HTML Validator Lite (www.htmlvalidator.com), (pre Windows). Pre Linux je vhodny command-line software "tidy" (alebo HTML Tidy, nemam poruke adresu, ale skuste najst na SourceForge, resp. FreshMeat), Oba su free a preukazuju mi dobre sluzby. V tomto helpe mimochodom najdete len tie prikazy, ktore by podla specifikacie HTML 4.0 mali fungovat vo vsetkych prehliadacoch. Ak mi nejaky parameter pri testovani nefungoval, budete to vidiet v poznamkach.

Hodnoty parametrov

Parametre mozu nadobudat rozlicne hodnoty, vzdy ich vsak mozno zaradit do nejakeho typu, ktory tieto hodnoty urcitym sposobom ohranicuje (napriklad nemozete vyjadrit velkost okna pomocou inych znakov ako cislic). Hodnoty parametrov by sa mali uvadzat v "uvodzovkach". Pri niektorych prikazoch som kvoli lepsej prehladnosti hodnoty parametrov pomenoval podla kontextu; vsetky vsak patria k nasledujucim typom:

uri:
URI adresa (cesta k) suboru, vseobecne ma tvar:

protokol://login:password@adresa:port/cesta/subor#navestie

napriklad:

http://deja-vix.sk/~vix/index.html

Vsetky casti su nepovinne.
protokol
sposob prace s cielovym suborom, ktory urcuje URI adresa
http://
hypertext transfer protocol (web). Aktivovanim sa zobrazi dokument.
Priklady - plna adresa: http://deja-vix.sk, http://deja-vix.sk/index.html, http://deja-vix.sk/~vix Ak sa pouzije znak "~", subor sa bude hladat v domacom adresari pouzivatela za znakom "~" (tu: vix)
Priklad - relativna cesta: pictures/image.gif
Priklad - iba meno suboru: druhy.html
Priklad - meno suboru a navestie: druhy.html#omne
Priklad - navestie v aktualnom subore: #omne
Priklad - kompletna ukazka adresy s navestim: http://deja-vix.sk/index.html#dolu
ftp://
file transfer protocol (prenos suborov). Aktivovanim sa spusti ftp-klient a stiahne urceny subor.
Priklad: ftp://deja-vix.sk/pub/
file://
subor na lokalnom pocitaci. Aktivovanim sa spristupni lokalny subor.
Priklady: file://c:/windows/temp/index.html, file://top/vix/web-data/index.html
Pozor: snazte sa nepouzivat taketo urcenie umiestnenia suboru, pri prenasani stranok na iny disk alebo suborovy system mozete mat problemy. Pouzite relativne odkazy.
telnet://
pripojenie na vzdialeny pocitac. Aktivovanim sa spusti program na pripojenie (najcastejsie telnet, CRT). Protokol telnet je v sucasnosti nebezpecny, preto ho nepouzivajte, ak nemusite.
Priklady: telnet://example.com, telnet://vix:zuzana@example.com (!nikdy nepouzivajte, heslo sa uchova v historii a ktovie, kde vsade este!!), telnet://example.com:6666
gopher://
pouzitie sluzby gopher (predchodca www; v sucasnosti sa zrejme uz nepouziva).
Priklad: gopher://decef.elf.stuba.sk
mailto:
specialny tvar URI pre elektronicku postu. Aktivovanim sa spusti program nastaveny na posielanie mailov.
Priklad: mailto:vix@example.com
Existuje aj niekolko dalsich, ale nepodarilo sa mi o nich najst nijake informacie a/alebo nikdy som ich nepouzil. Pravdepodobne ich nikdy nepouzijete ani vy
login
urcuje prihlasovacie meno pouzivatela (pre protokoly telnet:// alebo ftp://, kedy sa vyzaduje prihlasenie). Od hesla alebo adresy servera sa oddeluje znakom ":".
password
urcuje heslo pouzivatela (pre protokoly telnet:// alebo ftp://, kedy sa vyzaduje prihlasenie). Od adresy sa oddeluje znakom "@".
port
urcuje port, na ktory sa ma prehliadac pripajat. Defaultna hodnota zavisi od protokolu (80 pre http, 21 pre ftp, 23 pre telnet atd.) Od adresy sa oddeluje znakom ":". Malo vyuzivane, pokial servery bezia na standardnych portoch.
adresa
specifikuje internetovu (IP alebo domenovu) adresu servera
cesta/subor
specifikuje subor alebo plnu cestu k nemu. Od adresy sa oddeluje znakom "/".
navestie
urcuje navestie v HTML dokumente (definuje sa prikazom <A NAME="navestie"></A>). Od mena suboru sa oddeluje znakom "#".

Cesta specifikujuca umiestnenie suboru moze byt relativna alebo absolutna. Absolutna cesta v operacnych systemoch Linux/Unix zacina znakom "/" a predstavuje uplnu cestu k pozadovanemu suboru. Nasledujuce poznamky sa tykaju vyhradne operacneho systemu Linux/Unix!

V pripade, ze umiestnujete stranky do adresarov hlavneho servera (ak ste webmaster), zaciatok tejto cesty je v adresari webservera. Ak predpokladame, ze hlavny server ma dokument umiestnene v adresari /home/httpd/html/index.html, z www tieto dokumenty spristupnite pomocou cesty /index.html, resp. s plnou adresou http://server.adresa/index.html. Ak vytvorime podadresar a v nom subor /home/httpd/html/bla/index.html, z www tento dokument spristupnime cez http://server.adresa/bla/index.html. Vsimnite si, ze vonkajsi pouzivatel neziska informaciu o fyzickom ulozeni Vasich dokumentov!

Ak umiestnujete subory stranky do adresara vo svojom domacom adresari, situacia je trochu ina. Ak predpokladame, ze subor Vasej stranky je umiestneny v /home/vix/web-data/index.html, co je to iste ako ~vix/web-data/index.html, absolutna cesta k nemu z www bude /~vix/index.html, resp. s plnou adresou http://server.adresa/~vix/index.html. Opat si vsimnite, ze vonkajsi pouzivatel nevie, kde je umiestneny adresar, v ktorom mate uchovane stranky.

Ak pouzijete oznacenie protokolu, musite vzdy urcit absolutnu cestu (napr. http://deja-vix.sk/~vix/index.html).

Relativna cesta urcuje cestu k suboru z aktualneho adresara (napr. pictures/image.gif). Odporucam ju pouzivat, kedykolvek mozete - vyhnete sa problemom pri prenasani stranky na iny server.

text:
retazec:
postupnost znakov (napr. "machine_name", "Arial", "d12")
cislo:
cislo (napr. "1", "12")
velkost:
velkost v bodoch (pixloch) (napr. "100", "64")
velkost_p:
velkost v bodoch (pixloch) alebo percentach sirky okna resp. tabulky ("120", "50%")
farba:
farba urcena menom alebo hexadecimalnym cislom (napr. "yellow", "#f0f000"). Pozri Farby.
("hodnota1" | "hodnota2" | ...):
casto su hodnoty parametra explicitne vymenovane, ako hodnotu mozete pouzit ktorukolvek z nich.

Umiestnenie suborov

HTML dokument je sice obycajny subor, ale aby ste ho mohli pouzit pre svoju www-stranku, musite ho umiestnit tam, kde ho bude hladat server. Aby to nebolo take zlozite, potrebujete vediet meno podadresara vo Vasom domacom adresari, v ktorom sa musia HTML-dokumenty nachadzat a meno indexoveho suboru, ktorym bude zacinat Vasa stranka. Vo vacsine pripadov je meno indexoveho suboru index.html alebo index.htm, adresar by sa mohol volat napriklad public_html (default pre web server Apache), www, web-data, html. Experimentujte! Ak sa Vam nepodari dosiahnut pokrok, zahrajte sa na chvilu na "hackera" (v tom lepsom zmysle, samozrejme; nemylit si s crackerom! Hacker je clovek, ktory pristupuje k rieseniu problemov s eleganciou a novymi napadmi, alebo, ako hovorim casto ja - s "jistou nevazanosti" ;-) ) a pozrite sa do domacich adresarov ludi, ktori uz stranku na serveri maju a hladajte jej adresar.
Ak zlyha aj tato moznost, kontaktujte spravcu Vasho servera alebo webmastra. (webmaster@server)

Teraz uz budem predpokladat, ze ste zistili meno podadresara stranky aj meno indexoveho suboru. Adresar treba na zaciatku vytvorit. V priklade, ktory mozete brat aj ako navod, budem predpokladat meno adresara web-data, meno indexoveho suboru index.html a operacny system Linux/Unix.

  1. Nastavenie prav pre domaci adresar
    1. nastavenie sa do Vasho domaceho adresara:
      cd
    2. nastavenie pristupovych prav pre domaci adresar (pridanie prava "exec" pre vsetkych zabezpeci, ze sa bude dat stranka prezerat)
      chmod a+x .
  2. Vytvorenie adresara web-data pre stranku
    1. vytvorenie adresara web-data
      mkdir web-data
    2. nastavenie pristupovych prav pre adresar so strankou (citanie pre vsetkych, zapis iba pre Vas)
      chmod 755 web-data
  3. Vytvorenie indexoveho suboru index.html
    1. nastavenie sa do adresara stranky web-data
      cd web-data
    2. pouzite oblubeny textovy editor na editovanie suboru index.html
      joe index.html alebo
      vi index.html alebo
      pico index.html alebo iny (fantazii a moznostiam operacneho systemu sa nikdy medze nekladu ;-)


Predchadzajuca tema:Pribuzne temy:Nasledujuca tema:
Uvodna stranka Sprievodca vytvaranim stranky krok za krokom
Abecedny zoznam prikazov HTML		 Struktura HTML dokumentu