Clarencov stôl

Autor: Ivan Noris

Kategória: sci-vi

Zaklopal. Kým čakal na odpoveď, skontroloval rýchlym pohľadom obsah svojho kufríka. Vzdychol si.

"Vstúpte!" ozvalo sa zvnútra.

Vošiel do miestnosti. Dvere za ním ticho cvakli. Premeral si pohľadom osobu, čo sedela pri okne za ťažkým hnedým stolom. Okrem stolu bola v miestnosti ešte veľká skriňa s dokladmi. Bola pootvorená.

"Pán Clarence?" opýtal sa.

Chlap za stolom trochu zvedavo pozrel na neznámeho.

"Čo si želáte?"

"Pán Peter Clarence?" uistil sa neznámy a položil kufrík na stoličku. Krátko zakašľal.

"Áno. Ako vám môžem…​"

Neznámy prekonal nervozitu a pristúpil k stolu. Viditeľne sa mu uľavilo.

"Mám pre vás…​" otvoril kufrík a siahol dnu. Clarence sa nestihol ani postaviť, aby videl, čo…​

Clarencove telo zostalo nehybné až na tmavú škvrnu na jeho hrudi, ktorá sa rýchlo rozpíjala a pri útoku na bielu košeľu a čierne sako viedla 2:1. Neznámy odložil revolver. Ešte sa z neho dymilo. Vďaka tlmiču ho našťastie nikto nepočul.

Pozrel na Clarenca. Na tvári sa mu zračil údiv. Zrejme do poslednej sekundy nechápal, o čo ide.

Tmavá škvrna od krvi sa zväčšovala.

Vyšlo to. A dokonca to nebolo také ťažké. Dokonca nič necítil. Skrátka práca…​

Niekto zaklopal. Nevenoval tomu pozornosť…​ aspoň nie v prvej sekunde. Potom sa prudko strhol a bleskove vykríkol: "Moment!"

Na jeho počudovanie hlas neznel ani nervózne ani priškrtene, hoci si to namýšľal.

Bleskove prezrel miestnosť. Ostávalo mu pár sekúnd. Viac východov tu nebolo a stačil letmý pohľad na okolité mrakodrapy, aby sa uistil, že na okno môže zabudnúť. Ujsť nemohol, a už vôbec nie nepozorovane, ako si to plánoval. A tak nakoniec urobil jediné, čo v danej chvíli urobiť mohol…​

"Vstúpte!"

Do miestnosti vstúpil muž s papiermi v jednej a čiernym kufríkom v druhej ruke. Roztržito hľadel do papierov a takmer ich rozsypal po zemi.

"Pa-pán Clarence?" spýtal sa trochu nervózne.

"Áno," odpovedal Clarence. "Máte to predsa napísané na dverách," dodal. Uvažoval, čo sa stane, ak je dotyčný zamestnancom…​

"Ste teda pán Peter Clarence," skonštatoval návštevník a vyberal akýsi papier. Clarence sledoval jeho oči - a to bola chyba. V ruke návštevníka sa objavila pištoľ. Tvár sa mu zmenila. Svoju úlohu hral dokonale. Clarence ho však nestihol pochváliť.

Tak to nebol zamestnanec, pomyslel si naposledy Clarence.

Návštevník odložil zbraň, presne ako predtým Clarence a pobral sa k stolu. Sám pre seba si prikývol, keď nenahmatal Clarencov pulz. Nestihol sa však pozrieť na stôl a papiere, ktoré na ňom boli rozložené. Niekto opäť zaklopal.

Návštevník presne zopakoval Clarencove myšlienky. Pohľad von, pohľad dnu. Pohľad na skriňu s dokladmi.

"Moment, prosím!" povedal nahlas.

Opäť sa zameral na skriňu. Na prvý pohľad videl, že sa do nej mŕtvola nezmestí, ten druhý ho o tom presvedčil celkom. To by musel telo pokrájať na kúsky a na to teraz nie je čas…​

Stôl! Masívny stôl!

S myšlienkou, že pod stolom je pre mŕtvolu miesta dosť sa vrhol k stoličke a odsunul ju. Musel sa ponáhľať, pred dverami mohol čakať ktokoľvek.

O čosi sa potkol. Pozrel, čo to je a zmeravel. Keď si uvedomil následky, prenikla ho hrôza.

Videl, že dve telá sa pod stôl v nijakom prípade nezmestia.

Táto poviedka je voľne šíriteľná za týchto podmienok:

  1. text bude zverejnený s uvedením autora
  2. text nebude upravený bez môjho súhlasu
  3. text nebude použitý na komerčné účely bez môjho súhlasu