Fotónový strach

Autor: Ivan Noris

Kategória: sci-vi

Dobrý deň, človek. Áno, som Fotón! Nič menej! A ak si o mne ešte nikdy v živote nepočul, zapamätaj si, čo ti teraz poviem! Som jedinečný, najmocnejší a najlepší!

Čože? Máš nejaké námietky? Ach…​ ty nesúhlasíš…​ No, tak len ma skús zničiť! Zastreliť! Chytiť! Schovať si do skúmavky a hrať sa so mnou!! Len to skús - NEMÁŠ ŠANCU! Ja som totiž Fotón! Som neporaziteľný, najlepší a jedinečný! Som taký malý, že nedokážeš zostrojiť zbraň, ktorá by ma zničila! A aj keby si aj raz dokázal, som najrýchlejší! Ty, biedny človeče sa presúvaš z miesta na miesto. Mne stačí pomyslieť a som tam. Nikdy nedosiahneš rýchlosť svetla!

A som príslušníkom tej najlepšej organizácie na svete! Ty, úbohý človek, si sa ešte ani poriadne nedostal do vesmíru, kde sme my vždy boli, sme a budeme! My sme všade! Nič nás nezastaví! Nemôžeš nás zastaviť, lebo ti to nikdy nedovolíme! Podvolil si si všetko, ale nás nikdy! A nikdy si nás nepodvolíš, ani keby sme ti to dovolili! Nikdy, počuješ?? NIKDY!

My Fotóny, sme totiž všade. Všade máme svojich! A nikdy nám neunikneš, nikdy sa nás nezbavíš, nikdy nám neutečieš! Kam pozrieš, tam sme už boli, sme a budeme, ak chceme! Vidíš? Vidíš, a aj to len vďaka nám, lebo ti dávame svetlo! Poskytujeme ti všetko, čo potrebuješ, ale máme ťa pod kontrolou. Chceš nám uniknúť, no snaž sa koľko chceš a NEPODARÍ sa ti to! Sme dokonale organizovaní, školení a disciplinovaní, naše kolektívne myslenie je najdokonalejšou formou inteligencie na svete! Náš svet žije z informácií šírených rýchlosťou svetla zo všetkých strán! Čokoľvek sa dostane až k tebe, prešlo miliardami našich mysliacich a analyzujúcich procesov…​ Tvoje myslenie závisí od našich informácií, od našich výsledkov…​ Vieme, na čo myslíš a ak chceme, ovplyvníme tvoje rozhodnutie…​

Aj teraz sa snažíš vymyslieť, ako ma umlčíš…​ nikdy na to neprídeš. Aj keby si prišiel, nedá sa to! My, Fotóny, sme totiž nezničiteľné. A je nás dosť na to, aby sme ti zabránili, aby si to vôbec skúšal…​ Len si spomeň, vtedy v jadrovej elektrárni…​ Pamätáš sa, ako si skončil? Náš potenciál je obrovský, ale ty si to asi nedokážeš predstaviť!

Je to tak, neuhýbaj teraz očami! Môžem s tebou urobiť, čo len chcem, človeče! Prečo si myslíš, že si nás podrobíš? Prečo si myslíš, že nás dokážeš zastaviť a ovládať? Prečo míňaš svoj drahocenný čas? My, Fotóny, sme nesmrteľné, no ty nie! A skúmaj si a ovládaj, čo si sám urobil, ale nie nás!

Ty nás totiž potrebuješ. Vždy nás budeš potrebovať a nemôžeš sa bez nás zaobísť. A my ťa využijeme, podrobíme si ťa, ako si si chcel ty podrobiť nás! Nemôžeš nám uniknúť, nemôžeš nás zastaviť, lebo naša organizácia je…​ hej, prestaň, nechaj ten vypínač, počuješ??! Nie, nie, niééééééééééééééé-.

A bola tma.

Táto poviedka je voľne šíriteľná za týchto podmienok:

  1. text bude zverejnený s uvedením autora
  2. text nebude upravený bez môjho súhlasu
  3. text nebude použitý na komerčné účely bez môjho súhlasu