Pozorovateľ

Autor: Ivan Noris

Kategória: sci-vi

Skontroloval som svoje maskovacie zariadenie, aby som sa uistil, že je v poriadku…​ Nerád by som v tomto neznámom svete zháňal súčiastky…​ Ale všetko bolo v poriadku.

Znova si pripomínam svoju misiu - pozorovať prvý druh života vo vesmíre s náznakom inteligencie. Je to úžasné, konečne po dlhom hľadaní nájsť iné inteligentné bytosti!

A úprimne som sa z toho tešil. I keď sme ešte nenadviazali oficiálny kontakt, pretože doma čakali na výsledky môjho a mnohých iných podobných výskumov, ktoré mali ukázať, ako sa obyvatelia planéty, ktorú my voláme Xarit, budú správať pri kontakte s inou civilizáciou.

Podľa toho, čo môžem vidieť, je civilizácia pomerne vyspelá, i keď mnoho užitočnej energie a času sa vynaloží na zbytočnosti, ale pripomenul som si domov a musel som uznať, že nie sme takí odlišní…​

Keď som sem prišiel, zarazila ma ich vonkajšia telesná schránka…​ Pomer dĺžky končatín k celkovej veľkosti bol pre mna nepochopiteľne malý. Ale nie som biológ, na to su iní…​ Ja mám skúmať len psychológiu týchto jedincov…​

Pomaly si osvojujem ich jazyk, čo pre samouka odkázaného na tajné sledovanie subjektov nie je maličkosť. Tá ich syntax je pre mňa príliš ťažká, ale v poslednej správe z domova mi bola vyslovená pochvala, takže som silne motivovaný napredovať. Pomaly by som sa chcel dorozumieť, i keď o kontakte nemôže byť ani reči!

Veru, to nariadenie je kruté. Môžem len pasívne pozorovať…​ Ale má to svoje dôvody, Xarit je pred počiatkom vesmírneho výskumu, chystajú sa na prvú medzihviezdnu výpravu a …​ Skrátka sme boli upozornení na potenciálne nebezpečenstvo odhalenia…​ Niektorí z nás im už padli do rúk a viac sme ich nevideli…​ Oni tušia, že sme tu.

Teraz, s týmito novými maskovacími zariadeniami, sa cítime bezpečne. Ich prieskumné satelity nas zachytiť nemôžu a my môžeme v pokoji vykonavať svoju misiu. Už len niekoľko miestnych mesiacov a konečne pôjdem domov! Ako sa len teším!

I keď musím uznať, že táto práca má niečo do seba. Ktovie, či mi budú veriť, keď im ukážem moje záznamy, denníky a správy…​ Tento svet je taký - odlišný! Ich hodnoty nie sú našimi hodnotami a i keď nerád, ale musím uznať, že k nášmu stupňu vývoja majú ešte ďaleko.

Myslím, že ich začínam mať svojím spôsobom rád. Vedia byť neobyčajne veselí a i keď ich vtipy, ktoré horko-ťažko prekladám do svojej materčiny, celkom nechápem, niekedy majú prekvapivú pointu!

Moja dnešná práca sa chýli k záveru. Médiá na záznam som už takmer vyčerpal a čoskoro sa budem musieť premiestniť na loď, aby som zregeneroval sily.

Len jednému v ich reči ešte nerozumiem…​ Čo môže znamenať tajomný nápis MADE IN USA?

Táto poviedka je voľne šíriteľná za týchto podmienok:

  1. text bude zverejnený s uvedením autora
  2. text nebude upravený bez môjho súhlasu
  3. text nebude použitý na komerčné účely bez môjho súhlasu