Presne podľa protokolu

Autor: Ivan Noris

Kategória: sci-vi

Fly Common sa zobudil prvý. Oči mal ešte zahmlené, ale podľa zábleskov okamžite spoznal modré rotujúce majáky označujúce začiatok alebo (ako aj v tomto prípade) koniec hibernácie. Necítil si nohy a horko-ťažko sa vyvliekol z hibernačnej kabíny. Po niekoľkých minútach sa však už cítil lepšie. Organizmus sa prispôsobil - nesporne výsledok mnohoročnej praxe.

Fly sa postavil, prešiel si rukou po krátkych čiernych vlasoch a pošúchal si nos. Bol studený. Zvuky sprevádzajúce prebúdzanie zaznievali ešte akoby spoza hrubej steny a ruky mu pripadali tak trochu cudzie, ale otupené zmysly sú pre pohibernačné štádium typické.

Obzrel sa, lebo si spomenul, že tu nie je sám. Druhá hibernačná kabína bola už otvorená, ale jej obyvateľ nejavil známky života.

Neveľmi sa tým trápil; počítač by predsa vyhlásil poplach, keby sa Blennah Straftonovej niečo stalo. Iba jej to dlhšie trvalo. Fly sa uškrnul - bol presvedčený, že to má na svedomí opačné pohlavie druhého dôstojníka.

Hoci pred niekoľkými sekundami chcel odísť a nechať Blenn na pokoji, jej nehybnosť ho teraz predsa len zaujala. Urobil pár ťažkopádnych krokov k jej kabíne a skontroloval ukazovatele. Všetky boli zelené. Tak prečo sa nehýbe, začudoval sa a zohol sa, že skontroluje jej pulz manuálne.

Ledva sa Blenn dotkol, vymrštila pravú ruku a odstrčila ho od seba.

"Daj si odpich, Fly!"

Common sa uškrnul. To je celá Blenn. Relaxovať v hibernátore…​

"Ahoj srdiečko," povedal jej a opäť sa vyrovnal.

"Kocúrik!" odpovedala a na chvíľu sa naširoko usmiala. Fly sa opäť uškrnul.

"Ešte raz mi povieš srdiečko a bude z teba vykastrovaný kocúr!" povedala náhle a sprevádzala svoju repliku veľavravným pohybom. Potom ho pustila a vstala zo svojho lôžka oveľa rýchlejšie ako Fly. Ten si to však vôbec nevšimol - hoci stál iba kúsok od nej - a ďalej nadával v miernom predklone. Až o dlhú chvíľu si uvedomil, že ho zasa dostala a že sa ešte stále vôbec nezmenila.

Blenn zatiaľ obsadila jedinú funkčnú sprchu na stredne veľkej nákladnej lodi Prometheus II., ktorá bola zrejme i vďaka svojmu názvu nesmrteľná. Množstvo meteoritov a úlomkov asteroidov zanechalo na kedysi peknej lodi nezmazateľné stopy. Diery zaplátané kovovými a metakovovými plátmi pokrývali už dve tretiny povrchu a hoci by bolo múdrejšie nahradiť ju novšou loďou a Promethea zošrotovať, majiteľ jej "smrti" predchádzal a financoval jednu generálnu opravu za druhou. Možno za tým boli provízie, možno niečo iné, ale Blenn a Fly sa o tom občas rozprávali - vlastne vždy, keď sa práve nehádali, čo však robili takmer stále. Občas sa divili, ako to spolu môžu vydržať, no tomu druhému nepovedali ani slovo. Fly si nechcel pripustiť, že by nemohol zvládnuť nejakú ženskú a Blenn si myslela to isté o ňom.

Common rezolútne odmietol ísť skontrolovať kokpit, kým sa aj on neosprchuje, preto melancholicky čakal pred dverami umyvárne a hodnotil interiér lode. Z istého hľadiska bol na tom horšie ako exteriér: tu sa neopravovalo takmer nič. Čalúnenie (to, čo zaň obaja považovali) vydržalo veľa a do obytnej sekcie a jej zariadení nikto neinvestoval peniaze už aspoň päť rokov. Fungovali iba dva hibernačné boxy, obytná miestnosť, kokpit a sprcha. Všetky ostatné miestnosti boli nepoužiteľné, v lepšom prípade prázdne.

"Pohni si!" zvolal Fly a práve vtedy sa dvere otvorili. Vyšla Blenn a za ňou, v sprche, zbadal maličký oblak pary.

"To ti trvalo!" neodpustil si Fly poznámku, ktorú by ostatne adresoval každej žene na palube lode.

Ignorovala to. Zato nezúčastnene podotkla:

"Ostalo už len trochu teplej vody, tak ňou šetri."

"Čo?" Common bol prekvapený a nahnevaný zároveň. Zvedavosť však tentokrát zvíťazila.

"Zasa odišlo čerpadlo?"

"Skôr ohrievač, povedala by som. Pozriem sa na to neskôr."

"Okej."

Fly za sebou zatvoril dvere a kým pustil vodu, naplánoval si kontrolu kokpitu a obhliadku nákladu. Podľa zmluvy by to vlastne malo byť opačne; na týchto letoch je najdôležitejší náklad. Ale on sa môže na nejakú zmluvu s prehľadom vykašľať. Za tie prachy…​

A ešte tu musí trčať s tou mizernou ženskou! Koľko už spolu lietajú? Rok? Dva? Zvykol čas rátať na lety a nie roky.

Zvyšok teplej vody rozohnal jeho chmúrne myšlienky a za Blenn prišiel osviežený a dobre naladený.

"S tou vodou ti to vyšlo," privítala ho. "Bolo to čerpadlo. Vlastne - je. Predstav si, že na palube nemáme už ani jedno náhradné…​"

"Špica. Čo iné sa dalo čakať?"

Blenn sa uškrnula.

"Murphyho zákon, čo?"

"Tentokrát vyšiel, nie?" prerušil ju trocha otrávene. Vôbec mu nezáležalo na filozofii ale na nedostatku teplej vody.

"Čo máme na monitoroch?" povedal, aby sa trochu rozptýlil. Jeho dobrá nálada bola už zasa preč. Sadol si do kresla, ktoré bolo kedysi anatomické, hoci sa na to nepamätal.

"Hm, veľa a nič. Podľa senzorov sme na štandardnej pohyperskokovej približovacej trajektórii k Zemi. Rýchlosť 0.1. Hypermotory deaktivované. A mali sme niekoľko zrážok s meteoritmi," poznamenala sledujúc ukazovatele integrity plášťa.

"Definuj niekoľko," pozrel na ňu Fly.

"Zopár ich ostalo v trupe. A keď myslím niekoľko, myslím niekoľko…​ počítaj si ich sám, keď sa ti chce!"

"To mám v úmysle. Veď vieš, dlhé zimné večery. Stále je to lepšia zábava ako tu byť s tebou…​ doriti!"

Chcela prerušiť jeden z jeho typických monológov, nadávka však nepatrila jej. V jeho poslednom slove zaznel skutočný údiv. Pozrela na údaje, ktoré predtým už raz skontrolovala.

"Ten je teda pekný," konštatoval Fly pri pohľade jednej z mála funkčných vonkajších kamier na poškodené miesto. Meteorit bol zarytý do trupu ako šíp.

"Hm, ako to, že nám nič nepoškodil?" zarazila sa Blenn a opäť preletela pohľadom kontrolky.

"A čo ohrievač?" uškrnul sa Fly.

"Fakt." Teraz sa škerili obaja.

Common si spomenul, že treba skontrolovať náklad. Ale kokpit mu bol milší.

"Dokončím kontrolu kokpitu. Čo keby si prezrela nákladový priestor?" navrhol.

"Okej. Ale potom sa spojíš s Houstonom…​"

Prikývol, hoci vedel, prečo to chce. Neznášala tie odporné kecy pri rozhovore s Houstonom…​ protokol, volacie znaky a tak. On si už zvykol. Dokonca sa mu ten idiotský žargón začal páčiť, ale nemusí jej to vešať na nos. Nech si myslí, že ho núti robiť niečo, čo nechce.


Fly vyšiel do kokpitu. Bolo v ňom príjemné šero.

"Ale pustíme si sem hádam aj trochu svetla, nie?" spýtal sa sám seba a odsunul ochranné kryty na oknách.

Svetlo hviezd ho potešilo a upokojilo. Ešte ako dieťa sa rád pozeral na hviezdy, hľadal známe súhvezdia a vymýšľal nové. A rozhodol sa, že sa stale pilotom. Vojaci ho síce nevzali, ale ako obchodný pilot si už zalietal na svety, kam sa bežne nedostanú ani piloti policajných Vesmírnych Hliadok!

Očami hľadal pred sebou Slnko. Na prvý pohľad ho nevidel a to ho zarazilo. Pozrel na navigačné prístroje a na polohu lode. Niečo tu nehralo. Slnko predsa musí byť pred ním!

Postavil sa. Svetlá hviezd sa mu premietali na sietnicu, ale svetlo tej, ktorú najviac hľadal, nenašiel. Urobil kamerou okruh okolo lode.

"Skurvený šrot!" zvolal potichu. Tichý krik mal svoje výhody, najmä keď ste v ubytovni, kde spia všetci okrem vás, lebo nemôžete zaspať a lietate v simulátore.

Fly bol nahnevaný. Veril svojim očiam - takže klamú prístroje. Ale ako by mohli klamať navigačné senzory? Môže teraz ešte vôbec veriť radarom? Prešiel prstami po riadiacom pulte motorov a loď začala spomaľovať. Nevie, kde sa vynorili z hyperpriestoru, nevie ani kam letia, preto radšej zastaví. Naposledy pozrel pred seba, odmietavo pokrútil hlavou a zapol komunikátor.

"Blenn, keď budeš hotová s prehliadkou, príď sem." Povedal to bez strachu, ktorý sa v ňom zrazu objavil o sekundu neskôr.

"Rozumiem," odpovedala presne podľa protokolu.

Fly prepol rozsah na kanál medzisystémového spojenia. Dúfal, že bude fungovať vysielačka.

"Prometheus II. registračné číslo DX-443-779-IVN, volám operačné stredisko Houston!" ohlásil sa podľa predpisov, ktoré Blenn tak neznášala. Malo to však aj svoju výhodu: Fly sa naučil identifikačné číslo Promethea naspamäť.

V kokpite nastalo ticho. Fly si zapol prenosný komunikátor s mikrofónom a slúchadlami, aby nemusel komunikovať iba z kokpitu, ale aj z ostatných častí lode. Človek nikdy nevie, kedy sa signál prebije cez hyperpriestor a kedy nie. Najmä v prípade malých lodí. Zatiaľ však bolo počuť len bežný vesmírny šum nerušený nijakým ľudským signálom.

"Prometheus II. DX-443-779-IVN, volám Houston!" zopakoval. "Houston, počujete ma?"

Zrazu šum ustúpil.

"Houston, operačné stredisko pre DX-443-779-IVN. Ozvite sa!"

Chvalabohu, vydýchol si Common.

"Houston, tu je DX-443-779-IVN, potvrdzujem príjem," povedal trochu veselšie.

"Houston pre DX-443-779-IVN, akceptujeme váš volací znak Prometheus," ozval sa hlas znovu.

"Prometheus pre Houston: rozumiem. Houston, máme problém," začal Fly a potom si uvedomil, kde už počul túto vetu. Ale pokračoval.

"Houston, máme poruchu navigačných prístrojov širokého rozsahu. Môžete určiť našu polohu?"

Houston trochu zašumel.

"Houston pre Promethea. Skúšame lokalizovať signál vášho vysielača. Aké problémy máte?"

Fly pokrútil hlavou. Aj by zanadával, ale nemal komu. Obaja vedia, že sa musia rozprávať týmto idiotským spôsobom.

"Prometheus pre Houston: porucha navigačných prístrojov. Predpokladaná porucha niektorých senzorov z dôvodu negatívnej diagnostiky. Motory nastavené na nulový režim. Máte už našu polohu?"

"Houston pre Promethea. Zaznamenávame…​ Lokalizácia…​ zatiaľ negatívna. Nemôžeme nadviazať stabilné spojenie na…​" povedal hlas a ako na potvrdenie sa odmlčal.

"Ešte nech odíde vysielačka. Potom sme hotoví," povedal Fly nahlas. Uvedomil si tiež, že ak sú nefunkčné senzory, môže to ich postavenie výrazne zhoršiť…​ spomenul si, ako sa spoliehal na hibernátor a striasol sa. Blenn mohla byť aj mŕtva!

"Kocháš sa pohľadom na hviezdy?"

Blenn vracajúca sa do kokpitu prerušila prúd myšlienok v Commonovej hlave. Dokonca sa trochu strhol, čo nemal vo zvyku. Bol pripravený takmer na všetko, veľa toho už zažil a zanechalo to v ňom priveľa stôp.

"Ani nie," odpovedal úprimne.

"Ale veď sú krásne," povedala a zadívala sa von, "hm, nad nami je Veľký voz…​! Moment! Kde je Slnko?"

Fly sa oprel do kresla. Slúchadlá mal stále na ušiach.

"Vitajte v svete navigačných problémov. Ako správne vidíte, Slnko tam nie je! Čo to znamená, slečna?" povedal sarkasticky. Potom dodal trochu normálnejším tónom:

"Okrem toho, nie je to Veľký Voz. Všimni si ho lepšie, má o jednu hviezdu viac," ukázal na okno. "Sme poriadne ďaleko od Zeme. Poriadne ďaleko!"

Blenn nebola navigátorka, ale keď zbadala aj ostatné neznáme súhvezdia, pochopila, čo myslí Common termínom poriadne ďaleko. Sadla si.

"Hej," odpovedal jej Fly na nevyslovenú otázku, "sme v riti. Senzory sú úplne mimo, navigácia asi tiež. Počítač si s nami robí, čo chce. Veď nás nič nevarovalo, že sme mimo kurzu!" zamával pred monitorom s "polohou" lode. Neochvejne presviedčal, že sa nachádzajú niekoľko hodín letu od Zeme.

Blenn nepovedala nič. Mala za sebou veľa letov, tak ako Fly a zvládla veľa problémov, ale tento…​

"Čo palivo?"

Common pozrel na indikátory. Potom mávol rukou.

"Ako keby sme vedeli, či ukazujú správne. Keby aj áno, nepomôže nám to, nevieme svoju polohu. Sme odkázaní na pomoc zvonka," poklepal po ušiach so slúchadlami.

"A?"

"A…​ nič. Oznámil som im, že máme problémy. Prišla by si si na svoje, všetko krásne podľa protokolu!" uškrnul sa. "Aj preto si to nechávam na ušiach," ukázal znovu na slúchadlá. "Viem, že to neznášaš."

"Dík," povedala a kývla hlavou. Common mal pocit, že mu prvýkrát v živote poďakovala a vyviedlo ho to z rovnováhy. Vzápätí sa sama ponúkla, že skontroluje dieru po zásahu meteoritom.

"Možno to bude mať súvis s poruchou senzorov," poznamenala.

"Možno…​ kto sa má v tom vyznať. Som pilot a nie konštruktér. Skúsime to," súhlasil zo slušnosti a ďalej sa venoval prístrojom a márnej snahe odčítať z nich správne hodnoty.


"Fly, príď sem dolu. Niečo tu mám," ozvala sa Blenn. Common práve oddychoval a snažil sa vymyslieť jeden rozumný dôvod, prečo by navigačné prístroje považovali senzormi podstrčené dáta za skutočné. Jeden vlastne mal: počítač predsa za skutočnosť pokladá to, čo povie senzor. Ale to mu nestačilo. Prečo nefungujú senzory? Zatiaľ sa mu ešte stále nepodarilo zistiť, či bolo na miestach poškodených zrážkami s meteoritmi vedenie, čo by pár vecí vysvetlilo. Plány lode v počítači boli neúplné - so situáciami ako bola táto sa celkom iste nerátalo. Kompletizáciu nechali na počítač, trvalo to však už celú večnosť. A vôbec, čo od toho vlastne čaká? Nie je už jedno, čo sa stalo? Podstatné je, že im to poriadne skomplikovalo život.

"Môžeš byť konkrétnejšia, Blenn? Aspoň raz!" poprosil Fly. Ako keby ju nepoznal.

"Hmm," zdalo sa, že hľadá slová, "začínam mať pocit, že som na to prišla."

To…​ pomyslel si Fly. Perfektné. To môže byť aj hranie na klavíri.

"Idem dolu," mávol rukou, i keď to nemohla vidieť. "Bude to istejšie."

"Veď som ti to isté práve povedala," uškrnula sa. Bolo to počuť aj na jej hlase.

Flyovi trvala cesta dolu sotva minútu.

"Tak, ukáž!"

"Tam!"

Stena na tom mieste bola čierna od ohňa. Nevedel presne, čo horelo, ale kedysi tam musel byť niektorý z rozvodných panelov elektroinštalácie alebo dátovej siete. Podľa toho, že svetlá ešte svietili, bola odpoveď jasná.

"Pozri," prerušila ho Blenn a ukázala mu plán vytlačený počítačom. Boli presne pod miestom, kam sa zapichol meteorit.

"Paráda. Takže to spálilo trup, zničilo neviemkoľko metrov štvorcových plášťa, prerazilo priečky a ešte tomu zostalo dosť energie na zničenie tejto srandy. Niekedy sa pýtam sám seba, prečo vlastne nemáme štít proti meteoritom…​"

"…​ pretože obyčajne nelietame cez kopy vesmírneho kamenia," prerušila ho. "A okrem toho na to môžeš zabudnúť. Poznáš majiteľa."

"Ako keby som nevedel," zazrel na ňu a pokrútil hlavou. Ale hneď sa venoval poruche.

"Ten meteorit nám teda narobil problémy. Očakával by som, že to zničí vedenie alebo úplne vyradí senzory, keď už by s nimi mal do činenia, ale nie, že nám kvôli nemu bude senzorový systém podstrkovať falošné údaje. Nie, neverím tomu!" vyhlásil kategoricky.

"Iste," uškrnula sa, "pretože som na to prišla ja!" Vzdychla. "Typické."

"Niekedy mám pocit, že si o mne myslíš, že si o tebe myslím…​"

"Nie. Ja viem od samého začiatku že si idiot!" obrátila sa a vracala sa do kokpitu.

Doriti! Common mal toho všetkého akurát dosť.

"Kam ideš? Povedal som, že neverím, že je to tým meteoritom! Čo keby si prišla na niečo iné? Hej! Hovorím s tebou!" kričal za ňou.

Obrátila sa a priložila si k uchu dlaň.

"Hm? Chcel si niečo?" no nečakala na odpoveď a pokračovala v ceste.

Chodbou sa rozľahol mohutný úder päsťou o stenu nasledovaný nadávaním.


V slúchadlách sa ozval Houston. Fly bol už na ceste do kokpitu.

"Houston…​ Prometheus. Podarilo sa nám lokalizovať vašu loď. Obojsmerné spojenie s vaším počítačom nie je možné, preto vám údaje budem musieť nadiktovať."

"Prometheus pre Houston, len smelo do toho. Niet nad manuálnu prácu! Ale spojenie je dosť nestabilné," povedal Fly do mikrofónu a usmial sa. Nech si chlapec zadiktuje.

"Majú našu polohu. Nemajú možnosť spolupracovať s naším počítačom, preto nám ju nadiktujú. Sila, čo?" tlmočil do kokpitu.

"Hej," zamrmlala Blenn, ktorá chcela byť čím skôr doma a dúfala, že loď nie je príliš ďaleko od bežných letových trás. A od Zeme.

"Houston pre Promethea…​" operátor nadiktoval súradnice. Fly si ich okamžite zadával prenosnému počítaču a dvakrát ich spätne overil. Akoby sa stal zázrak - spojenie vydržalo!

"Prometheus pre Houston, ďakujeme. Vyskúšame náš navigačný systém. Skontrolujeme palivo a potom sa ozveme! Prometheus končí."

Fly bez toho, aby si z uší vybral bezdrôtové slúchadlá, vstal z kresla a napojil prenosný počítač na databázu centrálneho počítača lode. Potreboval súradnice preniesť na mapu. Blenn zatiaľ skúšala objaviť ďalšie poruchy - diagnostika senzorov bola však stále negatívna a nedalo sa na ne spoliehať.

"Mám to!" povedal Fly viac pre seba ako pre Blenn, keď sa objavila mapa s predpokladanou polohou.

Pozrela naňho s otázkou. Pokrútil hlavou.

"Nemáme dosť paliva…​ ak samozrejme ukazovateľ funguje. Sme štyridsať parsekov od Zeme," povedal trochu skleslo. Palivo by vystačilo sotva na tretinu.

Blenn sa nevzdala.

"Zisti, kam môžeme doletieť. Mám tu obchodné trasy do vzdialenosti 20 parsekov od Zeme," ukázala na vedľajší monitor a pokračovala v štúdiu konštrukcie.

"Okej. Vyzerá to…​" naťukal pár údajov a zamyslel sa. Počítač pracoval a naznačil doletovú kružnicu.

"Dobre. Šlo by to. Sem by sme sa mohli dostať," ukázal na koniec čiary označujúcej obchodnú trasu Zem - Dentea. Vtedy si s prekvapením uvedomil, že Blenn akosi preberá iniciatívu a najmä - že sa prestali hádať. Muselo to byť spôsobené stresom, v ktorom sa obaja ocitli.

Neúspešne sa pokúsil nadviazať spojenie so Zemou. Bol nervózny. Medzipriestorová vysielačka bola asi jediným fungujúcim prístrojom. Napokon sa rozhodli risknúť to - a Fly nastavil požadovaný kurz. Motory začali pracovať a o chvíľu dosiahnu bod skoku. Každopádne budú bližšie k obývanej oblasti a snáď ich niekto zachytí na radare.

Fly sa pripútal a pohľadom skontroloval Blenn. Obyčajne nechávali hyperskokové motory zapnuté len počas hibernácie - teraz chceli osobne sledovať a kontrolovať čo možno najviac činností nespoľahlivej lode.

"Mali ho dávno zošrotovať," poznamenal Common sucho pri pohľade na nápis s menom lode.

"Nebanuj, možno to prežijeme. Ak nie, zošrotuje sa sám a ešte k tomu s nami!"

"Bohovsky ukľudňujúce!" precedil cez zuby Fly a práve vtedy nastal skok do hyperpriestoru. Hviezdy sa pretiahli do svietiacich pásov a za oknami nastala tma s malými ostrovčekmi modrého svetla - McFornackov efekt často pripomínajúci Eliášov oheň. Commona netrápila fyzikálna podstata efektu. Chcel len čím skôr vypadnúť z tejto odpornej hromady kovu.


Fly sa napriek pochybnostiam pokúsil presmerovať tok údajov cez iné oblasti lode a podarilo sa mu to, i keď nemal veľmi na výber.

"Teraz uvidíme, či mala pravdu," mrmlal si. Ak áno, budú ukazovatele v poriadku.

Zapol to. Indikátory ožili a ustaľovali sa. Najprv pozrel na palivo - ukazovalo stále to isté. Radar - čistý. Uškrnul sa. Konvenčný radar je v hyperpriestore nanič. A čo navigácia? Navigácia!

"Blenn! Ono to funguje!" zvolal Fly pri pohľade na mapu, na ktorej sa bod pomaličky presúval k cieľovej planéte.

"Ako keby som to nehovorila…​"

"Tentokrát si mala pravdu," začal, ale prerušilo ho vysielanie.

"Houston pre Prometheus. Podarilo sa nám lokalizovať váš signál pred vstupom do hyperpriestoru. Sledujeme ho. Aký je váš súčasný stav?"

"Houston, tu je Prometheus. Podarilo sa nám," pozrel na Blenn, no nereagovala, "stabilizovať senzorový systém. Sme na kurze k systému Dentea. Očakávame vašu pomoc, Houston…​ Naše palivové zásoby sú…​"

"Okamih, Prometheus!" ozval sa Houston napriek všetkým zásadám slušného správania a protokolu.

"Prometheus počúva," premohol sa Fly. Napokon, povedal, čo chceli počuť a…​

"Houston pre Prometheus. Nadviazali sme pasívne spojenie s vaším počítačom. Hlási kurz Dentea."

"Presne tak!" skočil mu do reči Fly a dokonca zabudol na označenie operačného strediska.

"Prometheus! Zaznamenali sme…​" spojenie sa na chvíľu prerušilo a Common už chcel zanadávať, ale nebola to porucha. Odmlčal sa Houston.

"Prometheus! Zaznamenali sme trhlinu v trupe. Paluba 2, sektor 12-D. Možný únik vzduchu, potvrďte!"

Fly vyvalil oči. Horko-ťažko sa udržal v kresle.

"Negatívne, Houston! Senzory sú negatívne!" rýchlo preletel očami po monitoroch a dokonca skontroloval podporné systémy, ale žiaden únik vzduchu nezaznamenal. Čo to má…​

"Prometheus! Overte manuálne…​"

"Houston! Houston!" Commonovi bolo jasné, že vysielačka je odpísaná. Šum vystriedalo hrobové ticho. Zacítil pohľad Blenn. Obrátil sa.

"Čo sa deje?" spýtala sa. "Stratil si signál?"

"H-hej," zamrmlal. Cítil, že sa prepadáva do kresla.

"Ozvú sa," vyslovila sa Blenn.

Fly bojoval sám so sebou. Nechcel ju zbytočne rozrušovať. Nervozita by situáciu zhoršila. Ak sa len poškodila vysielačka, nemusia sa báť. Motory majú dosť paliva, aby ich preniesli do obývanej zóny. Ale ak odišli aj senzory podporného systému…​

Vstal a tentokrát vybral z uší slúchadlá. Už ich nepotreboval. Blenn si ho nevšímala.

"Kam ideš?"

"Kam asi!" povedal, hoci sa musel premáhať. Necítil sa vôbec dobre.

Rýchlo prezrel spomínaný sektor na palube 2. Našiel ho ľahko podľa zatvorených bezpečnostných prepážok.

"Fajn," povedal si. "Ak sa to obmedzilo iba na toto…​"

Zrejme došlo k poškodeniu meteoritom. Prepážky zabránili skaze. Určité množstvo vzduchu prirodzene uniklo. Ani ho neprekvapilo, že počítač nevypísal varovné hlásenia. Údaje sa dostali na Zem, ale nie do kokpitu. Zvláštne. Ale na Prometheovi zrejme celkom normálne. Tešil sa, ako šéfovi zdvihne mandle!

"Blenn."

Ozvala sa po malej chvíľke.

"Tu som."

"Bol som na palube B. Houston hlásil nejaké problémy. Počítač nám zasa nič neoznámil!"

"Aha. Povedali, o čo ide?"

"Udali miesto poškodenia trupu. Spojenie sa krátko po tom prerušilo," zaklamal. Mal vedieť, že to nemôže byť nič vážne. A prepadol panike! Ešte dobre, že jej to nepovedal! Nikdy by si z neho neprestala uťahovať!

Postrehol, že už pár viet ju vôbec nepočúva.

"…​ v poriadku. Jediná dôležitá oblasť je…​" čítala mapu, "vzadu, na dvanástke. Podľa plánov je tam centrum podporných systémov. Výmenník vzduchu a tak…​"

Dvanástka! Sektor 12-D! Vzduch!

Zviezol sa na zem.


Blenn začula úder a keď sa Fly nehlásil, zišla za ním dolu. Medzitým sa prebral a vyšiel jej naproti. Vyhováral sa, že zakopol, ale Blenn videla, že je nervózny a zdalo sa jej, že má strach. Ale prečo? Kvôli odmlčaniu vysielačky? Veď sa tak či tak dostanú do obývaného sveta. Možno si len niečo namýšľa. Veď pozná Flya pridobre na to, aby uverila, že sa niečoho bojí.

Ale Fly sa bál. Hádam prvýkrát v živote mal príšerný strach. Odkedy sa ako malé dieťa stratil v lese a otec s bratom ho celú noc hľadali, ešte nikdy sa tak nebál. Ale videl, že vzduch nevydrží po Denteu.

A Blenn o tom nevie. Bál sa okamihu, keď jej to bude musieť povedať. A tiež, že nemá ako privolať pomoc. Ako to urobí? Ako jej povie, že obaja musia zomrieť?


"Prečo si mi to nepovedal, Fly?" zvolala Blenn rozhorčene. Presne toho sa bál - že mu teraz jeho rozhodnutie ušetriť ju od pravdy bude vyhadzovať na oči po celý zvyšok letu.

Po celý zvyšok života, pomyslel si smutne.

"Ako som ti to mal povedať…​ sám sa s tým neviem vyrovnať. Nezomierame každý deň…​"

"Ty…​ ty si myslíš, že nedokážem prijať pravdu, alebo čo?" kričala naňho, aj keď to bolo celkom zbytočné. "Mal si mi to povedať hneď, ako si to vedel! Skrátka pravdu!"

Blennah bola celá bez seba. Fly rozmýšľal, čo by sa zmenilo, keby jej to povedal skôr. Asi by sa nezmenilo vôbec nič. Aj teraz mal podozrenie, že kričí len preto, aby vyzerala silná, aby zakryla strach.

Blenn sa naozaj bála, ale nechcela sa zrútiť ako Fly. Preto naňho poriadne vyletela a keď sa upokojila, ostalo jej práve dosť triezveho rozumu, aby spolu zvážili vyhliadky. Obaja vedeli, že čoskoro prepadnú totálnej panike. Nikto z nich si to však nechcel pripustiť a chcel pred tým druhým vyzerať nebojácny a silný.

"Môžeme nejako znížiť spotrebu vzduchu?" spýtala sa Blenn, hoci vedecké aspekty letov patrili výhradne do jej kompetencie.

"Nie. Hibernátor…​ by bol riešením. Ale ani som sa to neunúval prepočítať. Dvanástka na druhej palube je príliš blízko trinástky na tretej. Strhlo to kus plášťa. Miestnosť je poškodená. Zabudni na to."

Snažila sa nedať najavo, ako nepríjemne ju to prekvapilo. Hibernátor by im poskytoval istú záchranu - stačilo by im oveľa menej zásob kyslíka.

"Čo tak otvoriť všetky miestnosti? Môžeme nejako vyrobiť kyslík?" navrhovala a súčasne premýšľala. Musela niečo vymyslieť.

"Blenn," chytil ju za ruku a tentokrát ju nestriasla, lebo pochopila, že je vážny. "Otvorenie nám síce nepomôže viac ako na pár hodín, ale aj tak to urobíme. Dokonca som prečerpal atmosféru z nákladného priestoru - kvôli niečomu tam zrejme bola potrebná, ale náklad nám môže byť ukradnutý. Ale to je všetko. Skafandre na tejto lodi sú len handry so vzduchom na pár hodín, keby sme potrebovali vyliezť von. Nikdy to nikto neskúšal, veď sme väčšinu času hibernovaní a v hyperpriestore. Skrátka - viac vzduchu nemáme a nemáme ho ako vyrobiť. Keby sme boli technici a vedeli by sme ako a z čoho…​ tak možno. Ale my a tu…​ nie. Máme ho tak na dva dni. A teraz ho míňame dvakrát toľko…​" dodal smutne pri pomyslení na stres, ktorému sú obaja vystavení a zrýchlené metabolické deje.

Prehrnula si krátke vlasy. Nechcela a nemohla sa vzdať. Fly už len počíta konečný odpočet, ale ona nemôže! Musí niečo vymyslieť.

Niečo ju napadlo. Áno, bola by to šanca, ale…​ nie, to predsa nemôže! Morbídna myšlienka sa jej však vrátila. Bolo by dosť vzduchu…​ pre jedného z nich? Keby sa jeden obetoval za druhého?

"Ale kto?" spýtal sa jej Fly otvorene. "Mám sa obetovať za teba, však? Tak si to myslela…​"

"Ja…​" zastavila sa. V podvedomí chcela prežiť, ale nemohla pripustiť, že by kvôli tomu…​ Preto mlčala.

"Nie," zdvihol ruku. "Nepokračuj. Užili sme síce svoje a ja…​ Ale nestačilo by to. Získala by si deň-dva. Nie. Musíš nájsť iné riešenie…​"

"A čo ty?" pozrela naňho, aby sa odpútala od myšlienky obetovania, ktorá nikam neviedla.

"Ja už naozaj neviem. Napadali ma také veci, že som neveril sám sebe. Napríklad: zastaviť loď a vynoriť sa z hyperu na nejakej obývateľnej planéte. Hm, ale ako zastaviť loď na kurze v hypere spoľahlivo? A na mape nie je žiaden obývateľný systém," povedal smutne.

"Počkaj!" zvolala Blenn, keď si na niečo spomenula. "Čo Houston? Veď oni vedia, že nemáme vzduch!"

"Lenže oni nás čakajú na Dentee. Ak zastaneme, nenájdu nás. Zabudla si, že vysielačka doslúžila?" Pokrútil hlavou. "Nevedia, ako zle na tom sme. A nevedia, kde sme. Stratili sme kontakt…​ Na tejto posratej lodi nič nefunguje!" vybuchol náhle, ale iba na pár sekúnd.

Blenn nemala ďalšie nápady, Fly už dávnejšie rezignoval. Boli stratení.

"Je mi to ľúto," povedal Fly unavene.

"Aj mne," odpovedala.


Fly sa nemýlil, keď predpokladal paniku. Niekoľko hodín denne sa ešte obaja márne snažili prísť na riešenie tejto bezvýchodiskovej situácie, zvyšok väčšinou preležali na lôžkach v snahe ušetriť čo najviac vzduchu. Pri rozhovoroch ho síce míňali viac, ale Blenn nechcela prežiť posledné hodiny svojho života v tichu. Stará a rozbitá loď bola celkom nevhodným miestom na úvahy o živote. Zozadu počuli pravidelný hukot hyperpriestorových motorov, ktoré k svojej činnosti vzduch nepotrebovali. Ako im Fly závidel! Keby mohli doletieť na Denteu…​ keby sa bol zmýlil vo výpočtoch a mali viac vzduchu…​

"Prečo sme vlastne v tejto kope šrotu?" spýtal sa, len aby niečo povedal.

"Dobrá otázka. Skús ju predložiť majiteľovi, keď…​"

Blenn si uvedomila, že majiteľ asi nebude musieť na otázku odpovedať a Fly si nadával, že dal Blenn možnosť na ďalšie depresívne myšlienky. Hľadal nejakú tému, ktorá by ich aspoň trochu rozptýlila. Mali pred sebou ešte 24 hodín.

"Prečo si sa dala na lietanie?" napadlo ho napokon. Málokedy sa rozprávali o sebe. Pri bežných letoch trávili väčšinu času v hibernácii a inokedy na to nemali náladu.

Blenn sa strhla. Naozaj, Fly mal pravdu. Musí myslieť na niečo iné.

"Vieš, že ani neviem?" povedala prekvapene. "Asi to mám v génoch. Otec bol vedeckým dôstojníkom na obchodnej lodi a matka pracovala v planetáriu na Zemi. Často ma brávala so sebou."

Blenn sa usmiala. Spomienky na šťastné detstvo.

"Ale najviac ma v planetáriu zaujímala technika…​ ďalekohľady, počítače a tak…​ všímala som si ich viac ako hviezdy."

"Hej, pamätám sa na tvoj Veľký voz…​ ale technika…​ ?" uškrnul sa Fly.

"Nejaké námietky?"

Chvíľu sa zdalo, že je všetko v poriadku. Že nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Uvoľnili sa. Zdalo sa, že Blenn je opäť tou silnou ženou, ktorá vždy chce dokázať svojmu kolegovi, že je lepšia. Nechal ju v tom. Celý deň sa obaja snažili nemyslieť na to, čo bude zajtra. Obaja dúfali, že sa niečo stane, že na niečo prídu, že ich niekto zachráni. Obaja však vedeli, že sú to márne nádeje. Preto sa o nich radšej nerozprávali. Každý sám sa snažil vyrovnať so situáciou. Fly si uvedomil, že Blennina prítomnosť mu paradoxne dodáva trochu odvahy. Ona si to zatiaľ nepripustila.


Posledná hodina. Počítač už začal zaznamenávať nevhodnú atmosféru v kokpite a požadoval opravu výmenníka vzduchu. To, že výmenník už dávno neexistuje, si vôbec nevšimol. Tvrdošijne sa odvolával na servisné oddelenie najbližšej orbitálnej stanice.

"Nechcem sa zadusiť! Nechcem! Fly!" Blenn ho chytila za ruku a plakala. On sám tiež nemal k tomu ďaleko. Smrť klopala na dvere a bolo jasné, že ju žiaden zámok nezadrží. Karneval skončil. Masky sebavedomia, ktoré si obaja po celý čas nasadzovali na tváre, bolo treba zložiť.

"Blenn, upokoj sa," povedal, hoci mal pocit, že to znie banálne. Nech! Aj tak mu pred očami tancovali samé banálnosti.

"Nechcem sa zadusiť!" zopakovala. Predstava tejto smrti bola pre ňu príšerná. Celú noc nespala a triasla sa od strachu.

"Ani ja. Ale čo môžeme…​ keby sme mali…​" mysľou mu prebehla myšlienka na zbraň, ale zbrane nemali. Nemali ani jed a už nemohli ani pokojne zaspať v hibernátore. Fly mal pocit, že vzduch je suchý a sypký a že každú chvíľu začne kašľať a dusiť sa. Odporná loď!

Pohľad mu padol na kontrolky zaistených bômb, ktoré vypúšťali proti poliam meteoritov či asteroidov. Posledné dve dávky ešte sú ešte stále v pohotovosti. A na odpálenie netreba veľa energie. Silný výbuch priamo pod loďou sa postará o všetko.

Vzduch bol presýtený oxidom uhličitým. Sme tu ako v sóde, pomyslel si. Dokonca mal pocit, že pláva. Vzduch už nebol suchý ako prach, teraz sa vlnil, akoby boli naozaj pod vodou…​ Halucinácie, uvedomil si, keď sa strhol. Zakašľal. Rýchlo oboznámil Blenn so svojím návrhom. Šetril slovami, šetril dychom. Bol stručný: ukázal na tlačidlo. Prikývla so slzami v očiach. Spôsobil ich kašeľ? Fly si tým nebol istý.

Priplazil sa k ovládaču, na polceste sa zastavil a ďalej nevládal. Blenn mu pomohla, napokon odistili bomby spolu. Kontrolky ožltli. Teraz by bolo treba aktivovať zamierovače, aby nálože vybuchli na presne stanovených miestach medzi asteroidmi.

Nič nenastavia. Nálože vybuchnú priamo pod loďou.

Ešte si na čosi spomenul. Nemohol si pomôcť.

"Houston," zašepkal sotva počuteľným hlasom a zalapal po vzduchu. "Žiadam o odpálenie…​" Nedokončil vetu. Jeho telo sa ocitlo na dlážke. Bomby boli odistené, no nestihol aktivovať odpočet. Obaja upadli do bezvedomia. Na Flyovej tvári sa ešte stále držal úškrn.


"Fly!"

Mal pocit, že začul známy hlas. Nevedel však, kto to je. Cítil sa ako po hibernácii - bol celkom dolámaný a zmysly mal otupené. Vládal však rozmýšľať. Dosť na to, aby si uvedomil, že žije. Jedno prekvapenie vystriedalo druhé. Nad ním sa skláňala Blennah.

"B-Blenn?" spýtal sa neisto.

"Áno. Fly, žijeme! Dokázal si to! Našli nás!"

Common sa blažene usmial a vzápätí zaspal. Sedatíva ho zmohli viac než predtým hibernácia. Dokonca sa ani nehneval, že Blenn sa zobudila skôr.


Obaja sa nachádzali v kancelárii veliteľa orbitálnej stanice Titan na obežnej dráhe planéty Dentea. Nemocničné lôžka boli už minulosťou. Fly však stále nechápal, ako mohli prežiť. Blenn sa o tom dozvedela len pred niekoľkými minútami a ešte mu to nestihla vysvetliť.

"Bolo to jednoduché. Také jednoduché a my sme na to zabudli," povedala Blenn a veliteľ Ulterson sa nenápadne uškrnul. Sám organizoval záchrannú akciu a dokonca sa jej osobne zúčastnil.

"Áno. Nálože proti asteroidom totiž po odistení automaticky vysielajú varovný signál. Počítač obyčajne odpočítava niekoľko minút, takže prípadné lode v blízkosti majú dosť času, aby sa vzdialili. Je to len prevencia, výbuchy nemajú veľký dosah," povedal Ulterson.

"Takže…​" Common chcel niekomu vynadať. Zastavil sa len preto, že by musel vynadať sám sebe. O varovaní mal predsa vedieť. "Takže sme sa trápili celkom zbytočne," povedal, keď už mal otvorené ústa. "Stačilo odistiť pár tých idiotských náloží, aby ste vedeli, kde sme?" Jeho hlas znel nahnevane. Možno preto, že mu Blenn povedala, že smrti unikli len o vlások, aj to len náhodou. Dvadsať minút po odistení bômb ich vyzdvihla hliadková loď a dopravila na stanicu. V Prometheovi bolo práve dosť vzduchu na smrť zadusením.

"Presne tak. Keby ste boli mali funkčnú vysielačku, bolo by to samozrejme jednoduchšie…​ ale operátor Houstonu stratil spojenie."

Fly sa uškrnul. Teraz je už jedno, že mal vedieť, že sa mohli zachrániť oveľa skôr. Žijú!

Ale tej lodi to nedaruje! Porucha senzorov počas letu - prosím, za to mohli aj meteority. Porucha automatických hlásičov - dobre, aj to sa dá akceptovať, veď Houston sa o všetkom dozvedel. Ale zničenie hibernátorovej komory len preto, že niekto neutesnil plášť vedľajšieho sektora? Totálne vyradenie výmenníka vzduchu znamenajúce istú smrť? A nakoniec - nedostatočné skafandrové zásoby. A napokon vysielačka!

"Mal by som k vám jednu prosbu," povedal veliteľovi stanice, trochu červený v tvári. Mal pocit, že mu v žilách koluje čistý adrenalín.

"Áno?" počúval Ulterson.

"Mohli by ste, prosím, oznámiť majiteľovi lode, že Prometheus bol zničený?"

Ulterson najprv nepochopil. Veď loď je poškodená, dokonca veľmi poškodená, ale po oprave bude určite schopná letu. Keď sa však dozvedel, v akom dezolátnom stave loď bola už pred poruchou, rád prikývol. Sám bol kedysi obchodným pilotom a neznášal špinavé praktiky so šetrením na nepravom mieste. Inšpekčný tím by podľa neho loď nevyhlásil za schopnú ani po generálnej oprave, ktorú, ako ho ubezpečil Fly, už aj tak niekoľkokrát absolvovala.

"Určite dostanete niečo lepšie," poznamenal.

"Stopercentne!" zvolal Fly. "Všetko je lepšie ako toto!" ukázal na nenávidenú loď v doku, na ktorú sa pozeral už hodnú chvíľu cez presklenú stenu.

Blenn sa usmiala.

"Prometheus bol teda zničený pri návrate, však?" obrátila sa na Ultersona. Domov pôjde trebárs aj na zapaľovači, ale nie v Prometheovi.

"Presne tak. Viete čo, príďte sem o hodinu, postarám sa o formality," odpovedal veliteľ.


Veliteľ Ulterson odstúpil od počítača a obrátil monitor k Commonovi. Ten sa usmial. Formálna stránka veci bola vybavená. Priblížil sa prstom ku klávesnici a už takmer stlačil ENTER, ale na čosi si spomenul.

"Žiadam o povolenie odpáliť nálož!" povedal naoko formálne. Chcel, aby všetko bolo presne podľa protokolu. Možno by niekto namietal, že o takejto deštrukcii lode nijaké predpisy nehovoria, ale on nie.

"Povolenie udelené!" odpovedal Ulterson ako najvyšší predstaviteľ stanice.

Fly pozrel na Blenn s otázkou v očiach. Jemne prikývla.

"Smrť Titanom!" povedal s úsmevom pri pohľade na Promethea.

"Bez urážky," dodal pre istotu, keď si uvedomil, že vedľa neho stojí veliteľ stanice Titan. Stlačil klávesu.

Technici pripravili všetko perfektne. Presne ako povedal Ulterson, loď bola pri svojej poslednej ceste zničená. Trosky sa rozleteli dopredu určeným smerom a narazili na ochranné pole. Ohnivá guľa osvetlila priestor. Fly bol taký spokojný, že mimovoľne objal Blenn a keď si to uvedomil, musel priznať, že si začal želať, aby to nebolo naposledy.

Predsa sa však strhol a pozrel dolu, keď mu rovno do ucha zašepkala:

"Kocúrik."

Nič sa nestalo. Zbadal na jej tvári úškrn, ktorý vzápätí vystriedal úsmev bez náznaku dvojzmyslu.

Alebo nie?

Táto poviedka je voľne šíriteľná za týchto podmienok:

  1. text bude zverejnený s uvedením autora
  2. text nebude upravený bez môjho súhlasu
  3. text nebude použitý na komerčné účely bez môjho súhlasu