Rekordman

Autor: Ivan Noris

Kategória: sci-vi

"Ahoj, ja som Tom." Vystrel ruku na pozdrav.

Mark pozrel na neho nenávistným pohľadom. Tom myslel, že si to len zle vysvetlil, ale ten pohľad priam vraždil…​

Keby ten pohľad vraždil, nemusel by som teraz použiť päsť, povedal si Mark.

Tom sa ocitol kdesi vpravo. Nechápavo na Marka vyvalil oči a uškrnul sa:

"To vždy tak spoznávaš nových priateľov…​" nedokončil otázku. Po ďalšom údere sa bolestivo dotkol chodníka. Vzápätí dostal dva kopance do brucha. Zakričal od bolesti.

"Naozaj chabá úroveň…​" zamrmlal si pre seba tak trochu smutne. Mark nepovedal ešte ani slovo…​

Rýchly pohyb. Blysnutie. Výstrel. Dym.

O chodník zazvonil horúci kúsok kovu. Mark sa zosunul tam, kde predtým ležal Tom a v srdci mal regulérny priestrel.

Tom si oprášil šaty a schoval zbraň. Zaregistroval postavy Údržby, ktoré sa k nemu priblížili zozadu a vytiahol bankovku. Mladík zajasal, poďakoval a bleskove si začal plniť povinnosti. O minútu telo zmizlo. O ďalšiu minútu nebolo ani stopy po krvi. Posledný pozostatok - teraz už chladnú nábojnicu - odkopol Tom do kanála.

Policajt stojaci pár metrov ďalej a sledujúci celú udalosť skontroloval čas.

"Dve päťdesiat," povedal hlbokým a starostlivým hlasom. Okolostojaci radostne prikývli. Trochu sa zamyslel a len mimovoľne si vytiahol rukávy a pohvizdujúc pokračoval v obchôdzke. No nedalo mu, o pár sekúnd sa zastavil.

"Počkať!" zvolal. Nikto ho nepočul. Obrátil sa, no na ulici už nebolo nikoho.

"Hmm," povedal si policajt, "dve päťdesiat je predsa o tri sekundy lepší čas!"

Sám pre seba uznanlivo prikývol. Každopádne, pod tri minúty ho to vôbec nemusí trápiť. Žiaden dôvod na zatknutie.

Opäť sa pohol. Ale ľutoval jedno - videl na vlastné oči nový rekord a zabudol si vypýtať autogram.

Táto poviedka je voľne šíriteľná za týchto podmienok:

  1. text bude zverejnený s uvedením autora
  2. text nebude upravený bez môjho súhlasu
  3. text nebude použitý na komerčné účely bez môjho súhlasu