Diera
Autor: Ivan Noris
Kategória: sci-vi
Alan ešte raz skontroloval údaje zo včerajšieho dňa. Všetko sedelo a predsa sa nemohol ubrániť pocitu, že sa niekde niečo stalo. Tieto zlé pocity ho občas prenasledovali viac ako bolo zdravé.
"Našiel si niečo?" spýtal sa Yank, keď videl, že Alanov pohľad sa upriamil na jedno miesto v záznamovom súbore.
"Ešte neviem," odpovedal po chvíli. "Asi nie… možno som len trochu paranoidný."
"To iste," usmial sa Yank. "Veď ťa za to predsa platíme. Sledovanie bezpečnosti systému v sebe vždy skrýva trochu podozrievania."
Alan sa odtrhol od monitora.
"Hej. Ale tu som nenašiel nič."
"Okej. Nechaj to tak. Dolu na trinástke mali nejaký problém so sieťou, poslal som tam technika, ale keby bolo treba, skoč tam, prosím ťa."
"Jasné." Alan sa zdvihol a podišiel k oknu.
"Dal by som si džús. Chceš aj ty?"
Yank súhlasil. Alan vyšiel pred kanceláriu a postláčal tlačidlá na firemnom nápojovom automate. Trochu si zanadával, keď prístroj vyhlásil, že sa minula dávka pomarančového džúsu - ale čo už, uspokojí sa aj s jablkovým. Opatrne preniesol takmer po okraj naplnené poháriky do kancelárie a jeden podal Yankovi. Začul hlásenie z rádia.
"…obyvateľov nášho mesta, že zajtra v dopoludňajších hodinách sa nad naším územím objaví predpovedaná Diera. Prosíme vás, aby ste pokiaľ možno neopúšťali svoje domovy. Na zajtra je vyhlásený výnimočný deň pracovného pokoja. Poriadková služba posilní hliadky, aby pomohla zabrániť ohrozeniu ľudských životov, ktoré so sebou prináša každý výskyt Diery…"
Yank vypol stanicu. Alan naňho pozrel.
"Čudné. Už dávno som nezažil takéto hlásenie. Asi preto, že tu dávno nebola žiadna Diera."
"To je fakt," súhlasil Yank a odpil si z džúsu. "Naposledy tak asi pred piatimi rokmi. Možno siedmimi."
Alan pozrel von.
"Aj tak je to čudné. Veď pozri von," ukázal na sivé zamračené nebo, "človek by povedal, že mu nič nehrozí, že meteorológia dosiahla vrchol. A predsa nevedia zabrániť vzniku týchto dier."
Yank chcel niečo povedať, ale zazvonil telefón a musel ho zodvihnúť. Prešiel do susednej kancelárie a nechal Alana dívať sa na most Golden Gate. Hmla zahaľujúca obzor našťastie nesiahala až po pobrežie. Výhľad bol takmer dokonalý. Po chvíli si Alan vzdychol a venoval sa ďalej svojej práci. Pohárik opísal balistickú krivku a zahrmotal v koši.
"Nie, Bob, mám strach. Počul si predsa hlásenie… je to príliš nebezpečné."
"Ale Al, neblbni. V živote na to nebola lepšia príležitosť! Povedz, kedy uvidíš Dieru na vlastné oči?" Robertov hlas bol presvedčivý.
"Čo myslíš, prečo vyhlásili výnimočný deň pracovného pokoja? Veď to je neklamný znak toho, že je Diera naozaj nebezpečná! Nemienim riskovať život a zomrieť tam!"
Robert stíchol. Rozmýšľal.
"Videl si už niekedy vôbec Dieru?" povedal nakoniec.
"Samozrejme, veď…"
"Myslel som na vlastné oči! Nie v televízii alebo spoza okna."
"Nie. Načo aj?"
"Alan, stojí to za to! Musíš to vidieť… nebudem ťa presviedčať. Príď zajtra o ôsmej na naše staré miesto."
"Ale…"
"Zaručujem ti bezpečnosť. Ale buď tam o ôsmej."
Bob položil a Alan zostal sám so svojimi myšlienkami. Zapol televíziu, ale na všetkých kanáloch vysielali globálne spravodajstvo o škodách, ktoré už Diera v minulosti napáchala. Tie ulice plné mŕtvych vyzerali odstrašujúco. Prečo chce Bob tak riskovať?
Nie, nepôjde tam. Nejde to.
Budík zazvonil o siedmej a kým si Alan stihol uvedomiť, že dnes nejde do práce, obliekol sa a najedol. Potom sa pár minút pohrával s myšlienkou, že predsa len pôjde za Bobom - a nakoniec sa rozhodol. Nenechá svojho najlepšieho priateľa napospas nejakej Diere! To radšej pôjde za ním a nakope ho do toho jeho meteorologického zadku!
Na lesnej čistinke blízko mesta stál džíp. V ňom sedela známa štíhla postava. Dvere sa otvorili.
"Bob!"
"Al! Predsa si prišiel," uškrnul sa Robert a pozrel na hodinky.
"Máme ešte dve hodiny," poznamenal.
"Áno, ja viem," odpovedal Alan, "polícia ma dvakrát zastavila, ale pustili ma, keď som ich ubezpečil, že do dvoch hodín budem v bezpečnom úkryte. Ale…" poobzeral sa dookola, "tu to nie je práve najbezpečnejšie."
"Prečo? Pretože tu nie je žiadna budova? Blbosť! Ty si nepochopil prečo je Diera taká nebezpečná…"
"Akože nie! Videl som tie ulice… plné mŕtvych! Včera som to videl opäť!" zvolal Alan.
"Tie svine!" zvolal Bob. "Špinavé triky! Keby si vedel…" zasekol sa. "Nie. Uvidíš to sám. Diera ti nemôže ublížiť. Tu nie."
Viac nepovedal ani slovo a venoval sa laptopu.
Alan si vzdychol. Poznal Boba dosť na to, aby vedel, že nežartuje, ale netušil, čo si má vôbec myslieť…
"Bude desať! Sleduj!" zvolal Bob a vyliezol z auta.
"Vráť sa! Počuješ?" ťahal ho Alan naspäť, ale nedokázal to. Bob už stál vedľa auta a skladal si aj slnečné okuliare. Blázon! Blázon!
"Poď sem," obrátil sa Bob na Alana.
"Zbláznil si sa." To nebola otázka.
"Ja nie. Sme v úplnom bezpečí. To oni sú blázni, sleduj!"
Naozaj, stál vonku a nič sa mu nestalo. Alan si pripomenul, že Robert už desať rokov pracuje v meteorológii, a vystúpil z auta.
"Pozri sa!" ukázal hore. Alan poslúchol a zmĺkol.
Na obrazovke laptopu videli známu situáciu opakujúcu sa vždy, keď sa objaví Diera. Televízne štáby sledovali veľké davy ľudí, ktoré sa tlačili v uliciach a upierali pohľad smerom hore. Tlačili sa, strkali, šľapali po sebe… ulice zostávali krvavé a plné mŕtvych tiel. Poriadkové sily nebolo vidno.
"Vidíš?" ukázal na monitor. "To je to pravé nebezpečenstvo. Kvôli tomuto vyhlásili ten výnimočný stav! To je všetko!"
Alan pochopil, ako dokázala Diera spôsobiť také veľké škody. Videl, že to s Dierou vlastne vôbec nesúvisí. Ľudia proste prepadli panike. Ako vždy… Ale už ich chápal. Chceli vidieť Dieru! Aspoň chvíľu, aspoň raz! Vidieť ju na vlastné oči.
Zabudol na ľudí, zabudol na televíziu. Zabudol aj na Roberta, ktorý už zasa upieral tvár hore. Urobil to isté. Diera ho hypnotizovala. Presne tak, ako všetkých ostatných ľudí, ako Roberta, ktorý na ňu upieral láskavý pohľad prezrádzajúci, že to nie je prvýkrát, ale možno naposledy…
Presne nad nimi sa na sivej oblohe črtala belasá diera.
Táto poviedka je voľne šíriteľná za týchto podmienok:
- text bude zverejnený s uvedením autora
- text nebude upravený bez môjho súhlasu
- text nebude použitý na komerčné účely bez môjho súhlasu