Karanténa 2
Autor: Ivan Noris
Kategória: sci-vi
Táto poviedka je pokračovaním Karantény (takže odporúčam si ju najprv prečítať). Všetky mená postáv sú vymyslené a akákoľvek podobnosť s existujúcimi či neexistujúcimi postavami je náhodná. Narážka na Akty X je poctou tomuto seriálu.
Doktor Lenny pokojne sedel vo svojej kancelárii a popíjal kávu. Oproti nemu sedel Thomson a podchvíľou na neho nenápadne pokukoval. Zrazu zazvonil telefón. Lenny zdvihol a zapojil reproduktor.
"Doktor Lenny? Je tu FBI… Hovoria, že máte dohodnuté stretnutie," ozvala sa Susan.
Thomson prikývol.
"V poriadku, Susan, pošlite ich rovno ku mne," odpovedal Lenny.
"Lewis…" zamrmlal.
"Mhm, veru," súhlasil Thomson, ale nevyzeral znepokojený.
"Bude to v poriadku… máme čas, minimálne niekoľko hodín," povedal Lennymu.
Do miestnosti vstúpili dvaja agenti. Muž a žena. Thomson ich bleskove analyzoval. Chlapík, mal v očiach niečo zvláštne a Thomson mal tažkosti s jeho čítaním, ale videl na ňom, že rád hľadá neznáme. Žena bola vážna a v pohľade sa jej miešala chladná logika s jemným nádychom skepticizmu.
"Som agent Builder. Toto je agentka Skullová. Radi by sme sa porozprávali s vami a s tym, kto nás sem zavolal," povedal chlapík a ukázal preukaz federálneho agenta. Pritom si Thomson všimol, ako sa svetlo lampy odrazilo od Builderovej služobnej zbrane.
"Som doktor Lenny, to je doktor Thomson. Zrejme ide len o nedorozumenie, pretože naozaj nechápem, prečo by sme mali volať federálnych agentov," Lenny hovoril celkom pokojne, ako človek, ktorý nemá čo skrývať.
"Dostali sme oznámenie, že sa tu deje niečo divné. Mimochodom, prečo ste odviezli všetkých pacientov?" opýtala sa Skullová.
Thomson sa postavil.
"Mali sme podozrenie na neznámu infekciu. Našťastie sa nepotvrdila," a porozprával o Travisovi.
Skullova prejavila záujem.
"Mohla by som ho vidieť?"
"V poriadku. Tom…"
Thomson galantne otvoril dvere a odišiel so Skullovou smerom k miestnostiam s pacientmi.
Builder prerušil mlčanie.
"Kto nám vlastne telefonoval?"
"Domnievam sa, že to bol doktor Lewis. Dostal asi strach, že je to niečo vážne a dokonca si myslel…" uškrnul sa a stíšil hlas, "myslel si, že tu ide o niečo nenormálne"
"Tomu celkom nerozumiem, doktor Lenny. Čo myslíte tým nenormálnym? Na psychiatrii," začal Builder.
"To neviem. Skrátka prišiel a žiadal… podotýkam, že bol veľmi nervózny, žiadal ma, aby som zavolal políciu… viete, že polícia vtedy priviezla Travisa."
"Iste. Máme naštudované fakty."
"Kapitán Morgan z miestnej polície ho bol pozrieť. Schválil naše zabezpečenie a myslím, že keď sme vyhlásili karanténu stupňa B."
Builder ho prerušil.
"Prepáčte, doktor, ale prečo ste vyhlásili karanténu, keď ste nemali žiadne dôkazy o nákaze?"
Lenny sa poškrabal na hlave.
"Problém bol v tom, že sme si mysleli, že sa príznaky, ktoré mal Travis, objavili u ďalších obyvateľov."
"Tým myslíte koho?"
"Ošetrovateľ… ale ako sme neskôr zistili, bola to len náhoda. Nezvládol psychické problémy… to viete, manželka."
"V poriadku, doktor Lenny. Ďakujem. Ak dovolíte, porozprávam sa s ním. Kde ho nájdem?"
Harry Travis ležal celkom pokojne a v dokonalej psychickej pohode - ako nasvedčovali aj prístroje.
"Je na sedatívach?" opýtala sa Skullová.
"Áno. V osemhodinových cykloch sa prebúdzal a bol značne agresívny. Preto sme sa rozhodli kvôli bezpečnosti…" povedal Thomson a obzrel sa.
Aj Skullova sa poobzerala po miestnosti. Strhla sa, keď jej Thomson položil ruku na rameno.
"Tu nič nenájdete, verte mi." V jeho hlase bolo niečo naliehavé a hrozivé zároveň. Pozrela naňho a potom ešte raz na Travisa a vyšla von.
"Čo si o tom myslíš, Skullová?" opýtal sa Builder, keď na križovatke naskočila červená. Bolo to pár hodín potom, ako vošli do nemocnice, ale obaja mali pocit, že tam boli až príliš dlho.
"Niečo mi tu nesedí… naozaj si myslíš, že by uzavreli nemocnicu a pritom nezavolali žiadne evakuačné hliadky?"
"Presne! A okrem toho, ako to, že su stále tam? Ak hrozila nákaza, týmto by sme boli nakazení už aj my," pozrel na Skullovú.
"Builder, všimol si si, že nam vôbec neumožnili kontaktovať nikoho, kto o tom niečo vie? Travis je na sedatívach, Lewis zmizol a toho ošetrovateľa sme nemohli nájsť."
Auto sa pohlo. Builder zabočil doprava a odpovedal.
"Každopádne tam zajtra skočíme znovu. Mám z toho miesta zlý pocit… ale najmä z doktora Thomsona… vieš, mal som pocit, že je z nich najčudnejší."
Skullová stíchla.
"Stalo sa niečo?"
"Nič, Builder…"
"Urcite?" v jeho hlase znel úprimný záujem. Poznal ju už dosť dlho, vedel, kedy chce niečo povedať.
"Naozaj."
"V poriadku, poďme teda na obed. Poznám tu v okolí reštauráciu, kde varia výborné špagety…"
PRÍPAD X34-D19, vyšetrovateľ: Diana Skullová
'…a preto prípad musíme uzavrieť. Žiadna naša návšteva neodhalila nič nové, i keď sa mi podarilo porozpravať sa s Travisom. Na otázky reaguje pokojne a hypnóza ukazuje, že sa jeho stav zlepšuje. Pravdepodobne ide o nový typ dočasného rozdvojenia osobnosti.
Doktor Lewis bol hospitalizovaný na klinike kvôli podozreniu na duševnú nevyrovnanosť. Karanténa bola odvolaná a pacienti sa vrátili späť do nemocnice. Agent Builder si myslí, že za tým prípadom je niečo viac, no nepodarilo sa nám získať nijaké dôkazy o sprisahaní, alebo dokonca o útoku neznámych foriem života, o ktorých hovoril doktor Lewis.
Čo sa týka ds'
Skullová prerušila písanie. Pošmykol sa jej prst. Pozrela na prst, potom na klávesnicu. Medzi písmena D a S jej kvapla kvapka krvi…
Odsunul som klávesnicu.
"Takto nejako to chcete?"
"Áno, je to dobré. Dokonca veľmi dobré. Každopádne to vyhovuje našim zámerom."
"Fajn. Môžem teda už ísť?"
"Ale prirodzene. Môžete to dokončiť aj zajtra," usmial sa Nelly. Vstal som a unavene som si pretrel oči. Musel som ho na to spýtať. Aj keď to odomňa nebolo profesionálne.
"Pán Nelly, ako ste vlastne prišli na ten nápad?"
Nelly sa opäť usmial.
"No veď vy sám dobre viete, ako to chodí. Človeka niečo napadne a buď to nechá tak, alebo s tým niečo urobí. Vy ste najlepší. Vy viete z každého nápadu vytĺct všetko."
"No, neviem…" zaváhal som, lebo som mal zvláštny pocit.
"Ale áno a táto poviedka to len a len potvrdí… Bude to bestseller, uvidíte!"
"Vďaka…" poddal som sa, lebo som už chcel vypadnúť. "Tak ja idem, do videnia, pán Nelly"
"Do videnia, pán Scott"
Cestou k výťahu som rozmýšľal, ako tú poviedku dokončím, teda podľa jeho kritérií. Nemal som to rád, ale ani neviem, ako ma do toho zapriahol.
Vždy som písal, čo som si sám vymyslel, ale jemu sa asi nedalo odolať… Ako to len dokončím? Čím skôr, tým lepšie… A potom rýchlo preč!
"Poď ďalej, už ťa čakám"
"Dobrý deň, Nelly. Ako to vyzerá? Dúfam, že…"
"Niéé, samozrejme, že nie. Všetko je v úplnej pohode. Musím uznať, že by to sám osebe bol celkom dobrý nápad… a ešte keď to napíše on… Bude to bestseller! Budeme môcť investovať…" rozohnil sa Nelly
"Výborne. Naše plány sa plnia," pomädlil si neznámy ruky.
"Už od začiatku… keď sme sa prispôsobili ich cyklu a zbavili sa tých hlúpych ôsmich hodin… Teraz nás už nemôžu odhaliť, Tom."
"Neexistuje. Už ich máme v rukách. Človek musí vedieť, ako na nich. Sú veľmi húževnatí, ale primitívni."
Nelly sa strhol.
"Ako si to povedal? Človek??"
Jeho posmešný tón v hlase prerástol do dvojitého hlasného smiechu a potom do diabolského rehotu, na ktorom nebolo už nič ľudského.
Táto poviedka je voľne šíriteľná za týchto podmienok:
- text bude zverejnený s uvedením autora
- text nebude upravený bez môjho súhlasu
- text nebude použitý na komerčné účely bez môjho súhlasu