Súbor mikropoviedok do 256 znakov
Autor: Ivan Noris
Kategória: other
Laska (252 bajtov)
Jemne ma pohladila.
"Vezmes si ma?" spytal som sa svojej Amazonky.
"Ano, a rada!"
Vzapati ma pevne zovrela a pobozkala. Zasunula ma do energetickej zbrane. Bol som hrdy na to, ze si spomedzi ostatnych inteligentnych zasobnikov vybrala prave mna.
Ruky (91 bajtov)
"Si lavak alebo pravak?"
"Co len chces, ved to zavisi len od toho, ktore ruky pouzijem."
Milujem predpisy (132 bajtov)
"Rychlo! Zabiju nas! Mame poslednu sancu, nabi uz ten kanon!"
"Zblaznil si sa? Posledny granat musi predsa vzdy zostat v zasobe!"
Osamely (246 bajtov)
Sadla si na moju lavicku ukrytu v tme.
"Preco si prisla?"
"Musela som. Si iny ako ostatni."
"Myslis?"
"Samozrejme," usmiala sa. Pohladila ma po lici.
Jej druha ruka mi pritlacila k telu zbran.
"Bud si tym isty!" povedala a stlacila spust.
OS (109 bajtov)
"Profesor, co myslel superpocitac tym, ze nema dostatok pamate? 30 terabajtov ma stacit predsa kazdemu…"
Okamih pravdy / Nerobte z pitia kult! (172 bajtov)
"Myslim, ze by sme si vysledky zatial mali nechat pre seba. Uz len kvoli praci."
"Suhlasim. Keby sa rozsirilo, ze za pepsin nevdacime kazdodennemu pitiu Pepsi-coly…"
Problem ludskej dostojnosti (251 bajtov)
"…a ten tvor sa pohybuje len na dvoch koncatinach!"
"Coze?! Ako moze udrzat rovnovahu?"
"To je mi jedno! Nemienim s nim komunikovat s vyvratenou hlavou! Je to prilis nedostojne!"
"Oznacim to teda za komunikacnu barieru a ty znic tu planetu."
Praca chvatna, malo platna (246 bajtov)
Zurivo som otvoril krabicku s vyzivnymi tabletkami. Som zachraneny. Kym mi vydrzia, urcite zachytia signal mojej stihacky…
Prehltol som dve tabletky. Zhlboka som vydychol.
Vtedy som zbadal odhodeny a pokrceny vrchnak krabicky: CYANKALI.
Jedinacek (cestina, 56 bajtov)
Nemam brachu, nemam segru uz
…vlastne ano, jen z ni trci nuz.
Ranne cvicenie (52 bajtov)
Noze trochu zdvihni hlavu
najprv pravu, potom lavu
Pravda pravduca… (158 bajtov)
"Tak, chlapce, tusim si v tom az po usi!"
Mal pravdu. Chcel som mu to potvrdit aj nahlas, ale z mojej reci ostalo iba bublanie v pomaly tuhnucom betone…
Back to the future alebo Nic nie je nikdy iste… (219 bajtov)
"Pamatas sa, ako som ti povedal, ze naspat do buducnosti mozem vziat len ludi, ktori coskoro zomru?"
"Ano, aby sa nenarusili dejiny, pamatam sa." Aka skoda, ze sa tesim dokonalemu zdraviu…
"Mozes ist so mnou…"
Masazny salon (169 bajtov)
"Racte vstupit! Nase dievcata su najlepsie a na rozdiel od tych umelych robotov, ktorych najdete na kazdom rohu, su celkom prirodzene… prirodzene… prirodzene…"
Táto poviedka je voľne šíriteľná za týchto podmienok:
- text bude zverejnený s uvedením autora
- text nebude upravený bez môjho súhlasu
- text nebude použitý na komerčné účely bez môjho súhlasu